Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Ochrana dôverných informácií v obchodnoprávnych vzťahoch prostredníctvom koncepcie zmluvy o zachovaní mlčanlivosti o dôvernej informácii

Autorka sa v článku zameriava na výklad teoreticko-aplikačných východísk inštitútu dôvernej informácie v obchodnoprávnych vzťahoch a legislatívnej konštrukcie zmluvy o zachovaní mlčanlivosti o dôvernej informácii v právnom poriadku Slovenskej republiky de lege lata, ako aj v kontexte rekodifikačného vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
1)
Cieľom autora bude prispieť k rozvinutiu doktríny daného inštitútu prostredníctvom priblíženia aktuálnych rekoditikačných tendencií.
The article focuses on the interpretation of the theoretical and application bases of the institute of confidential information in commercial relations and legislative construction of the Confidentiality Agreement on protection of confidential information in the legal order of the Slovak Republic de lege lata as well as in the context of the recodification government proposal amending Act no. 40/1964 Coll. Civil Code.
2)
The aim of the author will be to contribute to the development of the doctrine of the institute by approximating current recoditication tendencies.
PINTÉROVÁ, D.: Ochrana dôverných informácií v obchodnoprávnych vzťahoch prostredníctvom koncepcie zmluvy o zachovaní mlčanlivosti o dôvernej informácii; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 602 - 616.
 

Úvod
"Ak chcete, aby bolo vaše tajomstvo zachované, najistejšie je, ak si ho zachováte sami."
Lucius Annaeus Seneca
V podnikateľskom prostredí charakterizovanom konkurenčným bojom neustále narastá význam dôverných informácií predstavujúcich významné aktívum každého podnikateľského subjektu s cieľom chrániť ich silné stránky, zachovať ich konkurenčnú výhodu, obchodnú hodnotu a postavenie na trhu. V súčasnosti sa však v rámci podnikateľského prostredia a obchodných vzťahov často vyskytujú prípady, keď je potrebné zverejniť, prípadne iným spôsobom sprístupniť dôverné informácie ostatným zainteresovaným stranám, a to s cieľom rozvinúť obchodné záujmy a strategické ciele v záujme zabezpečenia ziskovosti a lepšej finančnej situácie podnikateľa.
Nemožno na tomto mieste opomenúť skutočnosť, že v posledných rokoch stúpa počet incidentov týkajúcich sa zneužitia a úniku dôverných informácií, čo predstavuje elementárny znak samotnej potreby efektívnej a účinnej regulácie v tejto oblasti. Z vykonaného prieskumu Global Fraud and Risk Report 2019/20 dokonca vyplýva, že celosvetovo v roku 2019 považujú organizácie únik interných informácií za najsignifikantnejší incident, ktorý ich negatívne ovplyvnil v danom roku.
3)
V príspevku sa zameriavame na výklad inštitútu dôvernej informácie a koncepcie zmluvy o zachovaní mlčanlivosti o dôvernej informácii v kontexte jej významu a využitia v systéme obchodného práva s cieľom prostredníctvom daných úvah prispieť k rozvinutiu doktríny o danom inštitúte v rámci slovenského právneho poriadku
de lege ferenda.
1 Právna úprava dôvernej informácie v slovenskom právnom poriadku
Dôverná informácia predstavuje právny pojem vyskytujúci sa vo viacerých právnych predpisoch v rámci slovenského právneho poriadku.
1.1 Legálne definície dôvernej informácie v právnych predpisoch verejného práva
Legálne definície inštitútu dôvernej informácie sú obsiahnuté predovšetkým v právnych predpisoch spadajúcich do oblasti verejného práva.
Normatívne vymedzenie dôvernej informácie obsahuje § 22 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého
"Za dôverné informácie je na účely tohto zákona možné označiť výhradne obchodné tajomstvo, technické riešenia a predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a ak sa neuvádzajú jednotkové ceny, ale len cena, tak aj spôsob výpočtu ceny a vzory"
4)
Podľa § 40 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
"Dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom a ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu
(napríklad zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov),
je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb a v pri'pade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie postupu podlá § 38d"
5)
Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje v § 2 písm. b) výklad pojmu informácia, pričom informáciou sa podľa tohto zákona rozumie-
"1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu, 2. obsah ústneho vyjadrenia, 3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média",
a v § 3 ods. 5 obsahuje výklad pojmu dôverné, pričom takýmto prívlastkom sú v zmysle tohto zákona označené informácie
,,... vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky".
6)
Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (zákon o cenných papieroch) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahoval, s účinnosťou do 1.7.2016, v § 132 ods. 1 legálnu definíciu dôvernej informácie, podľa ktorého
"Za dôvernú informáciu sa na účely tohto zákona považuje presná informácia,
ktorá nebola zverejnená
, ktorá sa priamo alebo nepriamo týka jedného emitenta alebo niekoľkých emiten- tov finančných nástrojov, alebo jedného finančného nástroja alebo niekolkých finančných nástrojov a ktorá by po tom, čo bola zverejnená, pravdepodobne významne ovplyvnila kurz alebo cenu týchto finančných nástrojov alebo cenu súvisiacich derivátov týchto finančných ná- strojov."
7)
(Zvýraznenia D. P.)
1.2 Vymedzenie pojmu dôverná informácia v obchodnom práve
Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ďalej len ako "ObZ") ako súkromnoprávny kódex
neobsahuje legálnu definíciu pojmu dôverná informácia
. Dôverná informácia je tak v kontexte ObZ interpretovaná v rámci doktríny prostredníctvom extenzívneho výkladu v kontexte naplnenia základnej myšlienky o ochrane dôverných informácií v ob- chodnoprávnych vzťahoch
"Čo nie je dôverné, je verejné.".
V tomto kontexte tak limitujúcim východiskovým atribútom a definičným pojmovým znakom dôvernej informácie bude predovšetkým skutočnosť, že informácia považovaná za dôvernú sa musí týkať podnikateľskej činnosti a nesmie byť informáciou verejnou.
8)
Spravidla, nie však výhradne pôjde o informácie výrobnej, technickej alebo obchodnej povahy, ktoré majú pre zmluvnú stranu určitú informačnú hodnotu a mohli by byť využité proti záujmom podnikateľa, a to tým, že sa sprístupnia iným osobám, prípadne sa použijú na iné ciele než tie, na ktoré boli poskytnuté, čím by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch podnikateľa.
1.3 Právny rámec dôvernej informácie v kontexte § 271 ObZ
Právny rámec inštitútu dôvernej informácie je
de lege lata
zakotvený v kogentnom ustanovení § 271 ObZ ods. 1, v zmysle ktorého -
"Ak si strany
pri rokovaní o uzavretí zmluvy
navzájom poskytnú informácie
označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby
, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373 a nasl.".
9)
(Zvýraznenia D. P.)
Z gramatického a logického výkladu predmetného paragrafového znenia teda nepochybne vyplýva záver, že dané ustanovenie sa vzťahuje iba
 na ochranu dôverných informácií poskytnutých v rámci predzmluvných rokovaní o uzavretí zmluvy
. Zneužitie takýchto informácií dôvernej povahy zakladá vznik určitého druhu deliktuálnej objektívnej zodpovednosti s povinnosťou náhrady škody s charakterom predzmluvnej zodpovednosti, ktorej vznik nie je viazaný na uzavretie zmluvy. Pre vznik danej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby strana dala pri výmene informácií vhodným spôsobom najavo, že ide o informácie dôvernej povahy. Vyžaduje sa teda aktívny prístup podnikateľa, a to v takom kontexte, aby bolo druhej zmluvnej strane bez pochýb jasné, ktoré informácie majú byť považované za dôverné. Takéto označenie informácií za dôverné je v dispozícii zmluvnej strany, ktorá tieto informácie poskytuje a záleží na jej subjektívnom rozhodnutí, ktoré informácie za dôverné označí a akou formou to urobí. Na určenie dôverného charakteru konkrétnej informácie stačí jednostranné vyhlásenie, na ktorého formu zákon nedefinuje osobitné požiadavky, musí však ísť o právny úkon, ktorý nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho obsahu.
10)
Zároveň je dôležité konštatovať, že na to, aby určité informácie požívali ochranu ako informácie dôverné, nie je rozhodujúce, či predzmluvné rokovania, pri ktorých boli tieto informácie použité, viedli k uzavretiu zmluvy alebo sa skončili bez jej uzavretia. Povinnosť nahradiť škodu sa spravuje všeobecnou úpravou náhrady škody (§ 373 a nasl. ObZ).
11)
1.4 Vzťah medzi dôvernou informáciou a obchodným tajomstvom
Na tomto mieste je dôležité vymedziť vzťah medzi dôvernými informáciami a obchodným tajomstvom, keďže normatívna podoba týchto právnych inštitútov, ako aj ich doktrinálna interpretácia vykazujú zásadné odlišnosti. Na to, aby boli určité informácie považované za obchodné tajomstvo, v zmysle § 17 ObZ musia spĺňať kumulatívne všetky vymedzené pojmové znaky:
-
ide o informácie obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, súvisiace s podnikom,
-
majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,
-
nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné,
-
majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené,
-
majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
12)
Pokiaľ chýba čo i len jediný z týchto atribútov, nejde o obchodné tajomstvo v zmysle ustanovenia § 17 ObZ. K obsahovo totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 5 Obo 98/99 vyslovil:
"Dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ust. § 17 Obchodného zákonníka.".
13)
Dôverné informácie tak predstavujú v rámci obchodnoprávnych vzťahov v podmienkach Slovenskej republiky osobitnú kategóriu informácií vyžadujúcich špeciálnu ochranu, ktoré súčasne nenapĺňajú podmienky potrebné pre vznik obchodného tajomstva podniku v zmysle § 17 ods. 1 ObZ. Podobne konštatoval aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 5 Obo 98/99 vyslovil:
"Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek informácie, ak majú byť utajované, ale len kvalifikované, také, ktoré jednoznačne napĺňajú všetky pojmové znaky uvedené v§ 17 Obchodného zák
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 5/2020

5/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov