Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Pavel Holländer: Právní kaleidoskop (aneb o napětí mezi harmonií pojmů a pohybem světa)

Právní kaleidoskop
nadväzuje na panoptikum historickofilozofických, právno a štáto-vedných esejí z monografií
Přiběhy právních pojmů (2017)
a
Pojmy v Sizyfovej krošni (2015),
v ktorých poznávaním histórie hľadá odpovede na otázky prinesené "tekutým priestorom" postmodernej doby. Pozýva nás na mimoriadne vzrušujúcu prechádzku antickým svetom helénskych a starorímskych mysliteľov (2. kapitola), Bolognou v rozkvete stredoveku (5. kapitola), ako aj Viedňou 19. storočia (1. kapitola), lebo veď Viedeň je Viedeň.
1)
To ho plne oprávňuje k tomu, aby sa zapojil vo 4. kapitole do aktuálnej diskusie o kríze súčasného univerzitného vzdelávania, akcelerovanej knihou -
Teorie nevzdělanosti,
rakúskeho filozofa a najvýznamnejšieho kritika súčasnej "bolonskej vysokoškolskej "reformy" Konrada Paula Liessmanna.
Miestom prvého návratu do histórie je v 1. kapitole Viedeň druhej polovice 19. storočia, keď ešte doznieva jedna z najvýznamnejších polemík, spojená s projektom kodifikácie nemeckého súkromného práva medzi
F. C. von Savignym
a
A.F.I. Thibautom.
Dôvodom je, že napodiv nie v rámci dominantného súkromného práva, ale v tom čase len rozvíjajúceho sa trestného práva rodísa nová a kľúčová vedná disciplína - teória práva. Užz názvu samotnej kapitoly
"Sudičky u kolébky teorie práva: holismus, pozitivizmus, analytická a hermeneutická metodologie"
vyplývajú hlavné zdroje tejto všeobecnej právovednej teórie. Do hlavnej úlohy P. Holländer obsadil právneho filozofa a teoretika trestného práva Adolfa Merkela (1836 - 1896). V panoptiku postáv zásadným spôsobom ovplyvňujúcich podobu všeobecnej teórie práva nájdeme, okrem tvorcov teórie právnej interpretácie (Thibaut, von Savigny), aj analytikov myšlienkovej štruktúry práva a tvorcov teórie právnych noriem. Okrem
K. Bindinga
(tiež profesora trestného práva) a
E. R. Bierlinga
("prvého skutočného nemeckého právneho teoretika"; s. 57) však pripomína aj ruskú vetvu reprezentovanú najmä
N. M. Korkunovom,
ktorú rozvíjali sovietski bádatelia na čele s M. S. Strogovičom a v zásade formovali predstavu mojej generácie o štruktúre právnej normy (hypotéza, dispozícia a sankcia), dnes už takmer zabudnutú. Na rozvoj teórie práva na konci 19. storočia mali zásadný vplyv zmeny v povahe prameňov práva v kontinentálnej Európe s dominanciou zákona (písaného práva) a
"triumfálneho nástupu právneho pozitivizmu"
(podkapitola 1.5.), ktorý vďaka sovietskej teórii práva, vychádzajúcej aj z memoranda Adolfa Merkela, prečkal v strednej a východnej Európe
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).