Pavel Holländer: Právní kaleidoskop (aneb o napětí mezi harmonií pojmů a pohybem světa)

nadväzuje na panoptikum historickofilozofických, právno a štáto-vedných esejí z monografií a v ktorých poznávaním histórie hľadá odpovede na otázky prinesené "tekutým priestorom" postmodernej doby. Pozýva nás na mimoriadne vzrušujúcu prechádzku antickým svetom helénskych a starorímskych mysliteľov (2. kapitola), Bolognou v rozkvete stredoveku (5. kapitola), ako aj Viedňou 19. storočia (1. kapitola), lebo veď Viedeň je Viedeň. To ho plne oprávňuje k tomu, aby sa zapojil vo 4. kapitole do aktuálnej diskusie o kríze súčasného univerzitného vzdelávania, akcelerovanej knihou - rakúskeho filozofa a najvýznamnejšieho kritika súčasnej "bolonskej vysokoškolskej "reformy" Konrada Paula Liessmanna.

Miestom prvého návratu do histórie je v 1. kapitole Viedeň druhej polovice 19. storočia, keď ešte doznieva jedna z najvýznamnejších polemík, spojená s projektom kodifikácie nemeckého súkromného práva medzi a Dôvodom je, že napodiv nie v rámci dominantného súkromného práva, ale v tom čase len rozvíjajúceho sa trestného práva rodísa nová a kľúčová vedná disciplína - teória práva. Užz názvu samotnej kapitoly vyplývajú hlavné zdroje tejto všeobecnej právovednej teórie. Do hlavnej úlohy P. Holländer obsadil právneho filozofa a teoretika trestného práva Adolfa Merkela (1836 - 1896). V panoptiku postáv zásadným spôsobom ovplyvňujúcich podobu všeobecnej teórie práva nájdeme, okrem tvorcov teórie právnej interpretácie (Thibaut, von Savigny), aj analytikov myšlienkovej štruktúry práva a tvorcov teórie právnych noriem. Okrem (tiež profesora trestného práva) a ("prvého skutočného nemeckého právneho teoretika"; s. 57) však pripomína aj ruskú vetvu reprezentovanú najmä ktorú rozvíjali sovietski bádatelia na čele s M. S. Strogovičom a v zásade formovali predstavu mojej generácie o štruktúre právnej normy (hypotéza, dispozícia a sankcia), dnes už takmer zabudnutú. Na rozvoj teórie práva na konci 19. storočia mali zásadný vplyv zmeny v povahe prameňov práva v kontinentálnej Európe s dominanciou zákona (písaného práva) a (podkapitola 1.5.), ktorý vďa