Plechlo proti Slovenskej republike

Vyhľadávanie v online časopise

rozsudok z 26. októbra 2023 k sťažnosti č. 18593/19

ČI. 8 • Súkromný život • Korešpondencia • Súdny príkaz oprávňujúci na I I odpočúvanie telefonických hovorov, ktorých bol sťažovateľ náhodným I I účastníkom, v rámci vyšetrovania v trestnom konaní, ktoré sa ho priamo I I netýkalo • Nahrávanie, uloženie a pretrvávajúce uchovávanie zaznamenaného I I materiálu • Zásah do práv sťažovateľa, ktorý nebol sprevádzaný primeranými a I I účinnými zárukami proti zneužitiu

V prípade Plechlo proti Slovenskej republike,

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:

Marko Bošnjak, predseda,

Alena Poláčková,

Latif Hüseynov,

Péter Paczolay,

Ivana Jelič,

Erik Wennerstróm,

Raffaele Sabato, sudcovia,

a Liv Tigerstedt, zástupkyňa tajomníka sekcie,

berúc do úvahy:

sťažnosť (č. 18593/19) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským štátnym občanom, pánom Jurajom Plechlom (ďalej len "sťažovateľ") 2. apríla 2019;

rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článkov 8 a 13 Dohovoru, týkajúce sa odpočúvania, zaznamenávania a uchovávania sťažovateľovej telefonickej komunikácie, použitia získaného materiálu, a údajného nedostatku záruk a účinných prostriedkov nápravy v tomto ohľade, a rozhodnutie vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;

stanoviská strán;

po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2023,

vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:

ÚVOD

1. Prípad sa týka odpočúvania a zaznamenávania telefonických hovorov, ktorých bol sťažovateľ náhodným účastníkom, v rámci trestného konania, ktoré sa ho priamo netýkalo, uchovávania a používania získaného materiálu, a údajného nedostatku právnej ochrany v tomto smere. Vyvoláva najmä otázky z hľadiska článku 8 Dohovoru.

SKUTKOVÝ STAV

2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1965 a žije v Bratislave. Zastupoval ho pán M. Janáč, advokát pôsobiaci v Bratislave.

3. Sťažovateľ zomrel v roku 2022 a následne jeho syn, pán Juraj Plechlo ml., vyjadril vôľu pokračovať v konaní, pričom vláda jeho záujem v tomto smere akceptovala. Pán J. Plechlo ml. bol taktiež zastúpený pánom Janáčom.

4. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.

5. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.

I. ODPOČÚVANIE TELEFÓNU

6. Dňa 16. júna 2006 vtedajší Špeciálny súd (dnes Špecializovaný trestný súd - ďalej len "ŠTS") vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rámci vyšetrovania (ďalej len "vyšetrovanie z roku 2006") podozrenia z korupcie vo Fonde národného majetku (ďalej len "FNM"), ktorý bol privatizačnou agentúrou krajiny.

7. Príkaz bol realizovaný príslušným policajným útvarom a zahŕňal odpočúvanie, nahrávanie a doslovný prepis telefonických hovorov, ako aj vytváranie analytických poznámok (ďalej len "zaznamenaný materiál"). Išlo o hovory medzi sťažovateľom, ktorý bol v tom čase najvyšším funkcionárom FNM a zároveň bol predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti, v ktorej mal FNM akcie, a predsedom výkonného výboru FNM.

8. Z dostupných informácií vyplýva, že sťažovateľ nebol cieľovou osobou príkazu a jeho realizácia sa ho dotkla len preto, že bol v kontakte s osobou, proti ktorej príkaz smeroval. Samotný sťažovateľ nebol vyšetrovaním z roku 2006 priamo dotknutý.

II. POUŽITIE ZAZNAMENANÉHO MATERIÁLU

9. V roku 2007, po ukončení vyšetrovania z roku 2006 bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, si zaznamenaný materiál polícia ponechala. Neskôr bol zaradený do spisu samostatného vyšetrovania, ktoré sa začalo v roku 2012, a ktorého predmetom bola široká škála záležitostí týkajúcich sa FNM v súvislosti s materiálmi, ktoré boli predtým zverejnené na internete a ktoré mali byť výsledkom operácie tajnej služby, verejne známej pod krycím názvom "Gorila" (pozri Haščák v. Slovenská republika, č. 58359/12 a 2 ďalšie, ods. 14, 20 a 43, 23. jún 2022) (ďalej len "vyšetrovanie Gorily"). Vyšetrovanie Gorily sa sťažovateľa priamo netýkalo.

10. Dňa 7. marca 2016 bol na základe informácií získaných v priebehu vyšetrovania Gorily podaný podnet na začatie nového vyšetrovania z dôvodu podozrenia z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s určitou zmluvou uzavretou v roku 2006 medzi už uvedenou spoločnosťou a ďalšou spoločnosťou, pričom sťažovateľ bol menovaný ako jeden z hlavných podozrivých. Časť zaznamenaného materiálu bola zahrnutá do spisu.

11. Dňa 9. marca 2016 bolo začaté trestné konanie (ďalej len "vyšetrovanie týkajúce sa sťažovateľa") a 30. novembra 2016 bolo voči sťažovateľovi vznesené obvinenie.

12. V odpovediach na sťažovateľove sťažnosti týkajúce sa použitia zaznamenaného materiálu v konaní proti nemu bol opakovane informovaný (oznámeniami ministerstva vnútra z 30. januára 2017 a vyšetrova

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Súkromné právo Vydanie 5/2024

Zo súdnej praxe Vydanie 5/2024

Právny obzor Vydanie 5/2024

Justičná revue Vydanie 10/2024

Vyhľadávanie v online časopise

Vydanie Justičná revue 12/2023

Archív Justičná revue

Rubriky

Seriály