Premlčanie záložného práva v dôsledku uplynutia absolútnej premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky

Sťažovateľ (záložca) sa žalobou proti žalovanému (záložný veriteľ) domáhal určenia neexistencie záložného práva na jeho nehnuteľnosti a práva záložného veriteľa predať nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe a zdržania sa výkonu záložného práva. Nebolo sporné, že pohľadávka tretieho dlžníka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti sťažovateľa sa stala splatnou v septembri 1997, v roku 2001 bola prihlásená do konkurzu na majetok dlžníka, no záložný veriteľ začal výkon záložného práva až v roku 2009. Podľa sťažovateľa sa záložné právo žalovaného v septembri 2007 premlčalo. Vychádzal z § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), podľa ktorého sa záložné právo nepremlčí skôr, ako zabezpečená pohľadávka, a z § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), podľa ktorého premlčacia doba sa skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.

Okresný súd rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že záložné právo nie je premlčané. Vychádzal z § 20 ods. 7 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKV"), podľa ktorého má prihlásenie pohľadávky do konkurzu pre plynutie premlčacej doby rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Prihlásením pohľadávky preto podľa § 402 ObZ prestala plynúť premlčacia doba. Ďalej vychádzal z § 408 ods. 1 tretej vety ObZ, podľa ktorého námietku premlčania nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Keďže zabezpečená pohľadávka bola počas plynutia premlčacej doby prihlásená v konkurze, tak sťažovateľ nemôže vzniesť námietku premlčania a nielen zabezpečená pohľadávka, ale ani záložné právo nie sú premlčané. Okresný súd za nedôvodnú považoval argumentáciou sťažovateľa o rozpore výkonu záložného práva s dobrými mravmi a neplatnosti záložnej zmluvy v časti spôsobu výkonu záložného práva. K návrhu o neexistencii práva záložného veriteľa predať záloh na dobrovoľnej dražbe uviedol, že sťažovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem, keď záložný veriteľ realizuje výkon priamym predajom, a nie dobrovoľnou dražbou.

Proti tomu podal sťažovateľ odvolanie. Súhlasil s tým, že prihlásením pohľadávky do konkurzu prestala podľa § 402 ObZ plynúť premlčacia doba, no to podľa § 408 ods. 1 ObZ nemá žiadny vplyv na plynutie absolútnej premlčacej doby, ktorá uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia ObZ. Sťažovateľ poukázal na to, že absolútna premlčacia doba uplynula, hoci účinky jej premlčania nenastali voči dlžníkovi, ktorý má zákaz vzniesť námietku premlčania v konkurze. Zákaz vzniesť námietku premlčania podľa § 408 ods. 1 ObZsa vzťahuje len na dlžníka, pretože voči nemu bola zabezpečená pohľadávka uplatnená v konkurze. Tento zákaz sa však nevzťahuje voči žalobcovi ako záložcovi. Pre podobnosť právnej úpravy a skutkového stavu sťažovateľ poukázal na rozhodnutia českého najvyššieho súdu. Podľa rozhodnutia nemá prihlásenie pohľadávky do konkurzu dlžníka vplyv na plynutie absolútnej premlčacej doby, keďže spočívanie premlčacej doby podľa § 402 ObZ je výslovne vylúčené § 408 ods. 1 ObZ. Podľa rozhodnutia nemožnosť dlžníka vzniesť námietku premlčania podľa § 408 ods. 1 ObZ neznamená, že by rovnaký zákaz stíhal aj ručiteľa dlžníka, ak proti nemu nebolo počas absolútnej premlčacej doby začaté súdne konanie. Sťažovateľ namieta, že jeho argumentácia o nemožnosti predať záloh na dobrovoľnej dražbe sa vzťahovala nielen na návrh o určenie neexistencie práva predať záloh na dobrovoľnej dražbe, ale aj na návrh, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva. Napriek tomu sa okresný súd touto argumentáciou nezaoberal, keď konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu.

Krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu. Stotožnil sa s odôvodnením okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti k § 408 ods. 1 ObZ uviedol, že ak dlžník nemôže uplatniť námietku premlčania, nemôže sa pohľadávka premlčať. Len uplynutie premlčacej doby bez možnosti uplatniť námietku premlčania nespôsobuje premlčanie. Keďže prihlásenie pohľadávky v konkurze má rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde, tak dlžník nemôže v konkurze vzniesť námietku premlčania, a preto nemôže dôjsť k premlčaniu pohľadávky, a teda ani záložného práva. Stotožnil sa s argumentáciou sťažovateľa o nemožnosti vykonať záložné právo na dobrovoľnej dražbe, no konštatoval, že na žalobe sčasti o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je naliehavý právny záujem, keďže žalovaný sa domáhal priameho predaja zálohu.

Proti tomu podal sťažovateľ pre nesprávne právne posúdenie a zmätočnosť dovolanie. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ho odôvodnil tým, že krajský súd nesprávne vyriešil tri v dovolacej praxi nevyriešené právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo jeho rozhodnutie. Prvou otázkou sa pýtal, či § 100 ods. 2 OZ treba vykladať tak, že (i) premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr ako premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky; alebo (ii) záložné právo sa nepremlčí skôr, ako uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a dlžník sa námietkou dovolá premlčania. Podľa sťažovateľa, účelom § 100 ods. 2 OZ nie je aj dovolanie sa účinkov premlčania už premlčanej pohľadávky dlžníkom, keďže premlčanie je viazané len na uplynutie času. Druhou otázkou sa pýtal, či § 408 ods. 1 vetu prvú ObZ treba vykladať tak, že (i) absolútna premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky uplynie, aj keď bola pred jej uplynutím táto pohľadávka prihlásená v konkurze dlžníka, alebo (ii) prihlásením pohľadávky v konkurze sa plynutie absolútnej premlčacej doby prerušuje podľa § 402 ObZ v spojenís § 20 ods. 7 ZKV. Podľa sťažovateľa, prihlásenie zabezpečenej pohľadávky do konkurzu podľa § 402 ObZ je uplatnením práva v už začatom konaní, čo nemá podľa § 408 ods. 1 ObZ  vplyv na uplynutie absolútnej premlčacej doby. K tomu uviedol, že pri riešení tejto otázky sa krajský súd čiastočne odklonil od záveru rozhodnutia najvyššieho súdu , podľa ktorého na plynutie absolútnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Treťou otázkou sa pýtal, či § 408 ods. 1 vetu tretiu ObZ  treba vykladať tak, že (i) zákaz vzniesť námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky platí iba pre dlžníkav konkurze alebo (ii) zakazuje aj záložcovi, odlišnému od dlžníka, vzniesť námietku premlčania záložného práva. Sťažovateľ poukázal na už v odvolaní uvedené rozhodnutia českého najvyššieho súdu a . Sťažovateľ dovolanie podľa