Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Skutkový dovolací dôvod v trestnom konaní a limitácia jeho uplatňovania de lege lata

Príspevok analyzuje jednu z najzásadnejších otázok, ktoré sa v aplikačnej praxi Slovenskej republiky vynárajú v súvislosti s dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Ide o podanie dovolania - zo skutkových dôvodov, obvinenými osobami. Príspevok poskytuje analýzu predmetnej otázky aj za použitia komparácie a poukazuje na legislatívny a aplikačný prístup k jej riešeniu v podmienkach Českej republiky. Cieľom príspevku je poukázať na potrebu extenzívnejšieho výkladu uplatnenia dovolania - zo strany obvineného zo skutkových dôvodov, v podmienkach SR.

The contribution analyses one of the most fundamental questions that arise in the application practice of the Slovak Republic in connection with the appellate review as an extraordinary remedy. This is the filing of an appeal on factual grounds by the accused persons. The contribution provides an analysis of the subject question also using comparison and points to the legislative and application approach to its solution in the conditions of the Czech Republic. The aim of the contribution is to point out the need for a more extensive interpretation of the application of the appeal by the accused on factual grounds in the conditions of the Slovak Republic.

SZABOVÁ, E.: Skutkový dovolací dôvod v trestnom konaní a limitácia jeho uplatňovania de lege lata; Justičná revue, 76, 2024, č. 5, s. 552 – 560.

Kľúčové slová: dovolanie, mimoriadny opravný prostriedok, skutkové dôvody dovolania, extrémny rozpor medzi skutkoma dôkazmi, svojvoľné hodnotenie dôkazov, svojvoľné nevykonanie navrhnutých dôkazov.

Key words: appellate review, extraordinary remedy, factual grounds of appeal, extreme discrepancy between the deed and the evidence, arbitrary evaluation of evidence, arbitrary non-execution of proposed evidence.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.


Úvod
Dovolanie možno z hľadiska právnej teórie charakterizovať ako podanie, ktoré spoločne so zrušovaním právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a obnovou konania patrí do skupiny mimoriadnych opravných prostriedkov. Základnou charakteristikou črtou predmetnej skupiny opravných prostriedkov je tá skutočnosť, že ich prostredníctvom možno napadnúť iba rozhodnutia, ktoré vykazujú atribút právoplatnosti. Dovolanie možno uplatniť len proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Dovolaním sa pritom zasahuje do stability právnych vzťahov. Dovolanie totiž predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku (ďalej len "TP")
2)
. Dovolanie je však limitované aj ďalšími skutočnosťami. Ako bolo už uvedené, dovolaním možno napadnúť výlučne rozhodnutia prijaté zo strany súdu, a to konkrétne rozhodnutia vypočítané v ustanovení § 368 ods. 2 TP, ako aj rozhodnutia koncipované v ustanovení § 371 ods. 2 TP. K obmedzeniu pristúpil zákonodarca aj pokiaľ ide o okruh osôb oprávnených na podanie dovolania. V porovnaní s inými opravnými prostriedkami, po dovolaní nemôže siahnuť poškodený ani zúčastnená osoba.
Z hľadiska aplikačnej praxe možno v súvislosti s dovolaním konštatovať, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý na prvý pohľad nevyvoláva v aplikačnej rovine zásadnejšie problémy. Aj z uvedeného dôvodu je analýza uplatňovania dovolania rovinou pomerne prehliadanou. Domnievame sa však, že pri uplatňovaní tohto mimoriadneho opravného prostriedku možno v praxi hovoriť o niekoľkých sporných otázkach, pričom najpálčivejšiu z nich predstavuje otázka uplatňovania skutkových námietok v dovolaniach podávaných zo strany obvinenej osoby a rovnako aj otázka špecifikácie tzv. "oprávneného podnecovateľa" na podanie dovolania. Vyslovené otázky sú pritom nerozlučne previazané, ako to bude podrobne vysvetlené v samotnom jadre príspevku. Vychádzajúc z naznačeného, príspevok sa bude venovať v hlbších detailoch jednak komplexnému rozboru judikatúrneho nahliadania na problém podávania dovolaní zo skutkových dôvodov obvinenými osobami, a to tak pokiaľ ide rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodovaciu činnosť Nejvyššího soudu Českej republiky, a jednak značne detailnej analýze pojmu "oprávnený podnecovateľ na podanie dovolania".
1 Skutkové námietky verzus dovolanie obvinenej osoby
Na účel zodpovedania prvej, nami už naznačenej otázky o možnosti uplatňovania dovolacích námietok skutkového charakteru zo strany obvinenej osoby je potrebné na prvom mieste poukázať na primárny účel dovolania, predpokladaný zákonodarcom. Predmetný inštitút predstavuje v podmienkach Slovenskej aj Českej republiky mimoriadny opravný prostriedok určený primárne na nápravu chýb právneho charakteru. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd SR") zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Trestného poriadku.
3)
Dovolací súd totiž nemožno chápať ako tretiu "odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdov druhého stupňa, a teda dovolanie nemôže slúžiť k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je totiž na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť alebo meniť len odvolací súd.
4)
Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať.
5)
Najvyšší súd SR zdôrazňuje zásadu viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom, z ktorej vyplýva povinnosť dovolacieho súdu prezumovať správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu, ako aj zásadu, podľa ktorej primárnym účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
6)
Povahu dovolania obdobne chápe aj judikatúra Nejvyššího soudu Českej republiky, keď tento uvádza, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nie je určený k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.
7)
Aj český súd zdôrazňuje, že ťažisko dokazovania sa nachádza pred súdom prvého st
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 5/2024

5/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov