Sloboda prejavu médií - informácie z hlavného pojednávania

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) opatrením Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj „súd“) vyhláseným na hlavnom pojednávaní 4. novembra 2021 (ďalej len „opatrenie zo 4. novembra 2021“) a opatrením Špecializovaného trestného súdu vyhláseným na hlavnom pojednávaní 17. októbra 2022 (ďalej len „opatrenie zo 17. októbra 2022“), ktorým predseda senátu odmietol rozhodovať o žiadosti o preskúmanie opatrenia podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku, v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T/11/2021. Tiež sa domáhal vyslovenia porušenia práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru.

Súd vydal opatrenie zo 4. novembra 2021 podľa § 253 ods. 5 písm. c) Trestného poriadku, ktorým (1) zakázal vyhotovovanie zvukových záznamov z priebehu hlavného pojednávania, (2) prítomnosť médií pripustil len po akreditácii, (3) oznámil, že od 5. novembra 2021 bude vstup verejnosti do pojednávacej miestnosti opatrený týmito opatreniami, a skonštatoval, že informovanie o hlavnom pojednávaní bezprostrednou citáciou je rovnocenné so zvukovým prenosom, ktorý sa zakazuje. Sťažovateľ na tomto hlavnom pojednávaní nebol prítomný a opatrenie mu bolo sprístupnené až 6. júna 2022 na základe jeho žiadosti.

Sťažovateľ v tejto veci podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola (ďalej len "uznesenie Ústavného súdu z 25. augusta 2022") odmietnutá z dôvodu oneskoreného podania.

Sťažovateľ na základe právneho názoru Ústavného súdu (uznesenie z 25. augusta 2022) pred ďalším termínom hlavného pojednávania podal súdu 13. októbra 2022 žiadosť o preskúmanie opatrenia predsedu senátu zo 4. novembra 2021 podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku (ďalej len "žiadosť podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku"). Spôsob, akým sa predseda senátu s predmetnou žiadosťou sťažovateľa vysporiadal, vyplýva čiastočne zo zápisnice o hlavnom pojednávaní 17. októbra 2022 (ďalej len "zápisnica") a podrobnejšie zo zvukového záznamu z úvodu hlavného pojednávania, ktorý sťažovateľ Ústavnému súdu predložil 2. januára 2023 (ďalej len "zvukový záznam").

Z obsahu zápisnice vyplýva, že po oboznámení sa s uznesením Ústavného súdu z 25. augusta 2022, žiadosti sťažovateľa podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku a po vizuálnej kontrolne, resp. prednesených stanoviskách procesných strán predseda senátu zotrval na opatrení o zákaze vyhotovovania zvukových záznamov.

Z predloženého zvukového záznamu vyplýva vysvetlenie súdu, ako sa vysporiadal so žiadosťou sťažovateľa podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku a prečo zotrval na zákaze vyhotovovania zvukových záznamov. Súd najprv vysvetlil, prečo požaduje akreditáciu novinárov (obmedzené priestorové možnosti po zmene pojednávacej miestnosti). Ďalej uviedol svoj právny názor, že § 253 ods. 10 Trestného poriadku sa nevzťahuje na verejnosť ani na novinársku verejnosť. Považoval však za slušné vysvetliť dôvody prijatia opatrenia zo 4. novembra 2021; prvý dôvod súvisí so žiadosťou procesných strán, argumentujúc tým, že pokiaľ výpovede, ktoré odznejú pred súdom, budú publikované v plnom znení, môžu ovplyvniť ďalších svedkov, ktorých vypočutie sa na tomto hlavnom pojednávaní predpokladá. Na účel vylúčenia nahrávania boli svedkovia požiadaní, aby odložili mobilné telefóny. V rámci vysvetlenia druhého dôvodu súd zdôraznil, že má značným spôsobom sťaženú dôkaznú situáciu a hodnotenie dôkazov, pokiaľ je sporné, či svedkovia vypovedajú o tom, čo videli a počuli, alebo rozprávajú o tom, čo čítali, či to čítali v novinách, či to videli v televízii, či to čítali v spisoch. Napokon súd akcentoval pragmatickosť týchto dôvodov, ktoré ho viedli k prijatiu predmetného opatrenia, a dodal, že už pojednávajú 19. pojednávací deň a pred sebou majú ešte značne množstvo svedkov. Súd považoval za neúčelné, aby bola podávaná správa o tom, čo sa deje na súde formou či minúta po minúte doslovným prepisom, alebo nahrávaním a púšťaním eventuálnych svedeckých výpovedí. Súd uzavrel, že sa nebráni verejnosti, resp. tomu, aby boli prítomní novinári (vzhľadom na priestorové možnosti), aby referovali, kto bol vypočúvaný, približne v akej problematike alebo čo sa na tomto súde udialo, nie však doslovné výpovede.

Z obsahu vyžiadanej zápisnice z hlavného pojednávania z 9. mája 2023 vyplýva, že predseda senátu zrušil opatrenie vyhlásené na hlavnom pojednávaní zo 4. novembra 2021, ktorým bolo podľa § 253 ods. 5 písm. c) Trestného poriadku zakázané vyhotovovanie zvukových záznamov z priebehu hlavného pojednávania.

S cieľom získať pre súdnu a novinársku prax veľmi potrebné rozhodnutie sa sťažovateľ prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha vyriešenia aktuálnej otázky ústavnosti zákazu bezprostredných citácií z trestných konaní. Bezprostredné citácie predstavujú koncipovanie krátkych správ (niekedy nazývané "minúta po minúte") z trestných a iných súdnych konaní, ktorých obsahom je najmä citovaním alebo parafrázovaním zachytená myšlienka prednesená v súdnom konaní, opis situácie a atmosféry na súde, správania sa osôb nachádzajúcich sa v súdnej sieni a podobne.

Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa možno vyvodiť dve argumentačné roviny.

V prvej z nich namieta procesné vybavenie veci, ktorého výsledkom bolo nepredloženie jeho žiadosti podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku na rozhodnutie senátu. Proti reštriktívnemu výkladu § 253 ods. 10 Trestnému poriadku, ktorým súd vylúčil (novinársku) verejnosť z možnosti podať žiadosť podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, však zásadným spôsobom smeruje sťažovateľom prezentovaná extenzívna interpretácia predmetného ustanovenia Trestného poriadku, pod ktoré možno subsumovať aj verejnosť. Sťažovateľ argumentuje tým, že aj verejnosť môže byť opatrením predsedu senátu dotknutá a bez akejkoľvek možnosti dovolať sa nápravy by kontrola verejnosti nad výkonom súdnictva mohla byť sťažená.

V druhej argumentačnej rovine sťažovateľ na podklade právnej doktríny, judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESLP") a judikatúry Ústavného súdu podrobne analyzuje nenaplnenie (I.) formálnej podmienky obmedzenia práva na informácie, a to v dôsledku absencie zákonného podkladu na obmedzenie základného práva, keďže Trestný poriadok nepriznáva právo zakázať verejnosti vykonávať bezprostredné citácie, a súčasne nesplnenie (II.) materiálnych podmienok obmedzenia práva na informácie, a to v dôsledku nenaplnenia nevyhnutnosti obmedzenia a absencie riadneho odôvodnenia opatrenia bez určenia konkrétneho dôvodu obmedzenia.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 8. júna 2023 vo veci rozhodol uznesením takto:

Ústavnú sťažnosť

Ústavný súd v snahe autenticky porozumieť sťažovateľovi a súčasne pri úsilí správne vymedziť predmet predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti vyhodnotil, že argumentácia sťažovateľa opisujúca porušen