Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Špecifiká prečinu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona

Je prečin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona trestným činom proti životnému prostrediu? Poľovník a rybár, ktorý sa dopustí uvedeného prečinu, je trestnoprávne zodpovedný, ale aký kvalifikačný znak použiť? Možno pytliačiť so zbraňou v zmysle Trestného zákona? Článok poskytuje odpovede na tieto otázky.

Is the crime of poaching according to § 310 of the Criminal Code really the crime against environment? A hunter and fisherman who commits the offence is criminally responsible, but which qualifying sign to use? Is it possible to poach with a weapon according to Crime Codex? The article provides answers to these questions.

VOOKOVÁ, T.: Špecifiká prečinu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona; Justičná revue, 76, 2024, č. 2, s. 170 – 177.

Kľúčové slová: pytliactvo, kvalifikačný znak, ochrana životného prostredia, použitie zbrane.

Key words: poaching, qualifying mark, environmental protection, use of a weapon.

Právne predpisy/legislation: Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., Zákon o rybárstve č. 216/2018 Z. z.


• Zaradenie trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona v rámci jeho systematiky (objekt ochrany trestného činu)
Objektom ochrany spoločnosti prostredníctvom trestných činov proti životnému prostrediu je chrániť životné prostredie pred páchateľmi, ktorí nad rámec akceptácie zákonom presadzujú svoj záujem nad záujem spoločnosti, ktorým v danom prípade je ochrana životného prostredia a jeho zložiek. Pod životným prostredím a jeho zložkami sa rozumejú zložky živé (živočíchy, rastliny, mikroorganizmy, človek) aj zložky neživé (voda, pôda, ovzdušie, horninové podložie).
Postupným vývojom právnej úpravy v Slovenskej republike sa Trestným zákonom začalo chrániť životné prostredie ako celok (§ 300, § 301, § 302, § 302a, § 309), aj osobitné zložky životného prostredia - voda a ovzdušie (§ 303, § 304, § 304a), flóra a fauna (§ 305, § 305a, § 306, § 307, § 308). Osobitné postavenie v štruktúre trestných činov proti životnému prostrediu má naďalej a dlhodobo prečin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona. Jeho historickým vývojom sme sa zaoberali v Justičnej revue číslo 11/2012
1)
. Nemenné znenie skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona (ďalej len "prečin pytliactva") má však aj niekoľko dlhodobo nezodpovedaných otázok:
Čo reálne ustanovenie § 310 Trestného zákona chráni?
Kto je osoba s osobitne uloženou povinnosťou chrániť životné prostredie a čo znamená páchanie skutku porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona? Je možné "pytliačiť" so zbraňou?
Predmet - objekt
Na prvú otázku nám poskytne odpoveď právna teória prostredníctvom pojmov "predmet" a "objekt" trestného činu.
Objekt trestného činu je hľadiskom pre systematiku osobitnej časti Trestného zákona. Spravidla nie je v zákone explicitne vyjadrený, jeho význam odvodzujeme výkladom skutkovej podstaty trestného činu. Ide o spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom ako vlastnícke vzťahy, záujmy a hodnoty spoločnosti, napríklad život človeka, jeho zdravie, česť, dôstojnosť, osobná sloboda, životné prostredie. Predmet útoku (predmet trestného činu) na rozdiel od jeho objektu zvykne byť v skutkovej podstate trestného činu vyjadrený priamo, ale nie je jej obligatórnym znakom. Predmetom útoku sú napríklad ľudia, na ktorých niekto útočí, prípadne právo, ktoré je konaním páchateľa napádané.
Odborná literatúra ako objekt prečinu pytliactva stavia záujem spoločnosti na ochrane výkonu práva poľovníctva a výkonu rybárskeho práva pred najzávažnejšími protiprávnymi zásahmi do výkonu týchto práv, ako aj záujem na ochrane voľne žijúcej zveri a rýb, ktoré sú predmetom tohto trestného činu.
2)
Tu dochádza k špecifickému vyjadreniu objektu trestného činu pytliactva a jeho predmetu. Šiesta hlava druhej časti Trestného zákona poskytuje ochranu životnému prostrediu ako celku a jeho zložkám. Ustanovenie § 310 Trestného zákona teda reálne neposkytuje právnu ochranu ekologickým či iným environmentálnym záujmom spoločnosti, ale výkonu práva poľovníctva a výkonu rybárskeho práva (vychádzajúc z čisto výkladu textu ustanovenia), a môže preto vyvolať diskusie, či by podľa chráneného záujmu nemal byť uvedený trestný čin zaradený medzi trestné činy proti iným právam a slobodám podľa IX. hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
Pri rýchlom náhľade do histórie prečinu pytliactva je zrejmé, že skutková podstata uvedeného trestného činu chránila priamo a výslovne zver a ryby ako živú zložku životného prostredia (v druhej časti zloženej skutkovej podstaty) v najrannejšom období jej existencie - od jej zavedenia zákonom č. 177/1993 Z. z.s účinnosťou od 12. 8. 1993 do 30. 11. 2000, a to konkrétne v znení:
"Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva, do výkonu rybárskeho práva alebo kto loví zver a ryby v dobe hájenia alebo zakázaným spôsobom a spôsobí tak škodu nie nepatrnú".
Zákonom č. 399/2000 Z. z. došlo k jej zmene, a výslovne skutkov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2024

2/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov