Napriek tomu, že prax väčšiny súdov vychádza z toho, že všetky skutkové podstaty obsiahnuté v ustanovení § 149 Trestného zákona, teda aj odsek 4, možno spáchať iba nedbanlivostným konaním, niektoré súdy posudzujú trestný čin podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona ako úmyselný zločin usmrtenia.
Vychádzame z rozhodnutí súdov publikovaných na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Napríklad Okresný súd Námestovo vo veci vedenej pod sp. zn. 6T/126/2020 schválil 11. februára 2021 dohodu o vine a treste a obvineného chybne uznal vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Rovnako aj Okresný súd Rožňava vo veci 15T/34/2020 uznal 26. mája 2020 obžalovaného vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd Levice vo veci 2T/94/2014 schválil 16. januára 2015 dohodu o vine a treste a obvineného uznal vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona. Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci 12T/47/2015 uznal 5. augusta 2015 obžalovaného vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd Michalovce vo veci 21T/20/2020 uznal 14. decembra 2020 obžalovaného vinným zo spáchania zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona. Krajský súd Košice uznesením 7To/15/2021 z 11. marca 2021 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol a uvedené pochybenie nenapravil. V odôvodnení svojho uznesenia iba skonštatoval, že okresný súd mal správne uznať vinu zo spáchania prečinu.
Uvedené súdy považujú trestný čin podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona zjavne za úmyselný trestný čin.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona: Prečin je
a)
trestný čin spáchaný
z nedbanlivosti
alebo
b)
úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa
§ 11 ods. 1 Trestného zákona: Zločin je
úmyselný
trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že
všetky nedbanlivostné trestné činy sú prečinmi, bez ohľadu na výšku sankcie
- trestu odňatia slobody.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR vo svojom stanovisku z 26. mája 2009 k rozdielnemu hodnoteniu trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona ako prečinu, resp. zločinu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2009 pod číslom 43 uvádza:
"Trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vždy prečinom a to bez ohľadu na to, či niektorý zo znakov jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty je možné naplniť aj úmyselným konaním.
Preto v prípade, ak sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1,
ods. 4 alebo aj
ods. 5 Trestného zákona, je takéto konanie
prečinom
, pretože na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vo vzťahu subjektívnej stránky konania páchateľa a následku sa vyžaduje niektorá z foriem nedbanlivostného konania (
§ 16 Trestného zákona).
Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že páchateľ sa do stavu vylučujúceho spôsobilosť vykonávať činnosť súvisiacu s jeho zamestnaním, povolaním, postavením alebo ako vodiča dopravného prostriedku, požitím návykovej látky, priviedol vlastným úmyselným konaním, lebo následky uvedené v § 149 ods. 4 alebo 5 páchateľ spôsobil z nedbanlivosti
."
Z uvedeného je zrejmé, žev prípade všetkých skutkových podstát obsiahnutých v ustanovení
§ 149 Trestného zákonaide
vždy o nedbanlivostnú formu zavinenia
a teda trestný čin usmrtenia je
prečinom v každom odseku
.
Základná alebo kvalifikovaná skutková podstata trestného činu
Posúdenie charakteru skutkovej podstaty je kľúčové pre následnú právnu kvalifikáciu konania páchateľa. Niektoré súdy nerozlišujú medzi základnou a kvalifikovanou skutkovou podstatou trestného činu, resp. základnú skutkovú podstatu chybne posudzujú ako kvalifikovanú a nesprávne ju priraďujú k inej základnej skutkovej podstate.
Základná skutková podstata trestného činu obsahuje všetky znaky potrebné pre posúdenie určitého konania (opomenutia konania) ako trestného činu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Základná skutková podstata trestného činu existuje samostatne.
Kvalifikovaná skutková podstata nikdy nemôže existovať samostatne, je pevne naviazaná na základnú skutkovú podstatu, teda "potrebuje" základnú skutkovú podstatu, ktorú dopĺňa o ďalšie znaky. Obsahuje okolnosti, ktoré zvyšujú závažnosť konania páchateľa a podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby. Odkazuje na základnú skutkovú podstatu (odňatím slobody na... sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1). Neobsahuje v sebe všetky znaky potrebné pre kvalifikovanie konania (opomenutia konania) ako trestného činu a len na jej základe teda nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Kvalifikovaná skutková podstata sa preto vždy priraďuje k základnej skutkovej podstate. Tomu potom zodpovedá aj zápis jednotlivých odsekov konkrétneho ustanovenia Trestného zákona