Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zápisnica o súdnom pojednávaní v civilnej veci

Vyhotovovanie zápisnice o pojednávaní hlasným diktátom sudcu je predpokladom naplnenia procesných práv strán. Pretože zápisnica o pojednávaní je verejná listina, postup súdu pri oprave chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností, ako aj pri rozhodovaní o návrhu na doplnenie zápisnice a námietkach proti zneniu zápisnice, by mal byť upravený v procesných normách. Upravený v nich by mal byť aj vzťah zápisnice o pojednávaní a zvukového záznamu z neho, a to z hľadiska prednosti a prezumpcie správnosti.

Taking of minutes of a court hearing via the judge's voice dictation is a prerequisite for the fulfilment of the procedural rights of the litigants.Since the minutes of a court hearing represent a public deed, the court's procedure for correcting typographical errors and other apparent inaccuracies, as well as for ruling on motions to supplement the minutes and on objections to the to the minutes wording, minutes should be regulated by procedural laws. They should also regulate the relationship between the minutes of a court hearing and the audio recordings thereof, in terms of their legal superiority and the presumption of their correctness.

KERECMAN, P.: Zápisnica o súdnom pojednávaní v civilnej veci; Justičná revue, 76, 2024, č. 5, s. 527 – 541.

Kľúčové slová: zápisnica o pojednávaní; záznam pojednávania technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku; oprava chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností v zápisnici o pojednávaní; návrh na doplnenie zápisnice; námietky proti zneniu zápisnice; právo na spravodlivé súdne konanie.

Keywords: Minutes of a court hearing; recording of a court hearing by technical devices designed to record sound; correction of typographical errors and other apparent inaccuracies in the
minutes of a court hearing; motion to supplement the minutes; objections to the minutes wording; right to a fair trial.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok; vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.


1 Na úvod
O procesných úkonoch v civilnom sporovom i nesporovom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o nich aj zápisnica. Spomedzi zápisníc o procesných úkonoch má osobitný význam zápisnica o pojednávaní. Vzniká záznamom do diktafónu na pojednávaní a jeho dodatočným prepisom alebo v priebehu pojednávania za prítomnosti asistentky.
V oboch prípadoch by ju mal diktovať (protokolovať) sudca alebo s jeho súhlasom právny zástupca strany, strana, svedok, či znalec pokiaľ ide o jeho prednes či výpoveď. Ak je zápisnica diktovaná do diktafónu, jej písomné vyhotovenie by malo doslovne zodpovedať zaznamenanému (nahratému) textu. Ak je zápisnica diktovaná prítomnej asistentke, jej písomné vyhotovenie by malo doslovne zodpovedať nahlas diktovaným slovám.
V súdnej praxi sa však vyskytujú aj odlišné postupy, najmä pri výsluchu svedkov, strán alebo znalcov. Niektorí sudcovia po tom, čo nahlas nadiktujú do diktafónu údaje o vyslúchanom a poučenie, zaznamenajú (nahrajú) na diktafón celý výsluch (otázky i odpovede) bez ich prediktovania sudcom, prípadne prediktujú kladené otázky a nahrajú na diktafón celé odpovede vyslúchaného. Ak je prítomná asistentka, niektorí sudcovia postupujú i tak, že asistentke po nadiktovaní údajov o svedkovi (znalcovi) a poučení, otázky a odpovede nediktujú, ale nechajú asistentku, aby sama zaznamenala do zápisnice otázky i odpovede (resp. prediktujú iba otázky a odpoveď nechajú asistentku zapísať samostatne). Rozdiel je tak v tom, do akej miery vzniká zápisnica priamym diktátom sudcu alebo činnosťou asistentky zapisujúcej (bez diktátu kohokoľvek) priebeh pojednávania priamo na ňom alebo prepisujúcej nikým neprotokolovaný (iba nahratý) zvukový záznam (najmä výsluchu) z diktafónu.
V praxi sa vyskytuje aj taký prístup, keď časť priebehu pojednávania je zachytená v zápisnici a v zostávajúcej časti (celý výsluch strany, svedka, znalca, niekedy aj prednesy právnych zástupcov) zápisnica iba odkazuje na zvukový záznam.
Tieto postupy sú dôsledkom snahy súdu vyhotoviť zápisnicu tak, aby jej znenie zodpovedalo skutočnému priebehu pojednávania, no zároveň čo najefektívnejšie. Nie vždy je však nakoniec tento cieľ aj dosiahnutý a nie vždy zvolený postup zodpovedá účelu zápisnice. Pritom pokiaľ zápisnica nevzniká hlasným diktátom, strany prítomné na pojednávaní nevedia v jeho priebehu, čo sa stáva jej obsahom a zistia to až po doručení jej listinného vyhotovenia.
Vždy sa však môže stať, že zápisnica podľa názoru strany nezodpovedá priebehu pojednávania a strana namieta jej znenie alebo žiada jej doplnenie, či už na pojednávaní alebo dodatočne po doručení zápisnice. Ako ukazuje súdna prax, súdy pri (dodatočnej) oprave alebo doplnení zápisnice (z vlastnej iniciatívy) a pri rozhodovaní o (dodatočných) námietkach strán proti zneniu zápisnice postupujú nejednotne - niekedy iba opravia zápisnicu v spise, niekedy stranám zašlú neformálne oznámenie o oprave zápisnice, inokedy rozhodnú uznesením.
Dosiahnutie súladu obsahu zápisnice s priebehom pojednávania nie je iba teoretickým problémom, pretože najmä vo vzťahu k výsluchom strán a svedkov môžu nedostatky zápisnice ovplyvniť správnosť skutkových zistení súdu z týchto dôkazov.
Vznikajú tak otázky, či je právna úprava zápisnice dostatočná, a či postupy, pri ktorých zápisnica nevzniká hlasným diktátom sudcu, resp. nezachytáva priebeh celého súdneho pojednávania, zodpovedajú právnej úprave.
2 Funkcia a význam zápisnice o súdnom pojednávaní
Hoci v súčasnosti sa vychádza z presvedčenia, že zvukový záznam z procesného úkonu je najlepším prostriedkom na zaznamenanie jeho priebehu
1)
a z tohto dôvodu sa vyhotovuje obligatórne, zákon umožňuje, ak to súd považuje za vhodné a účelné, o pojednávaní vyhotoviť aj zápisnicu. Ak sa súd rozhodol zápisnicu vyhotovovať, je povinný postupovať v súlade s jej právnou úpravou a rešpektovať jej funkciu a povahu.
Zápisnica musí podať presný obraz toho, čo bolo prejednané, vrátane obsahu vykonaných dôkazov. Protokolovaním priebehu pojednávania sa sleduje, aby súd za kontroly účastníkov zhrnul výsledky pojednávania tak, aby bol vytvorený spoľahlivý, objektívne zistiteľný podklad pre rozhodnutie
2)
. Nevyhnutnou požiadavkou je, aby zápisnica verne odrážala pre vedenie konania a pre rozhodnutie podstatný priebeh úkonu, obsahovala všetky potrebne údaje, bez skreslenia a nesprávnosti, aby bola prehľadná, zrozumiteľná a výstižná
3)
.
Správne zaprotokolovanie priebehu súdneho pojednávania, výstižná a prehľadná zápisnica o ňom, majú význam nielen pre správne a rýchle rozhodnutie súdu, ale aj pre odvolacie konanie
4)
. Zápisnica preukazuje riadne vedenie pojednávania súdom, naplnenie procesných požiadaviek kladených na jeho postup, a pretože konanie je a má byť ovládané zásadou ústnosti, obsahuje i kľúčové argumenty a námietky strán a ich zástupcov. Zo zápisnice musí byť zrejmé, či boli dodržané procesné predpisy, či boli vyslúchaným dané zákonom predpokladané poučenia a či boli vyzvaní, aby vypovedali pravdu
5)
. Zápisnica umožňuje posúdiť aj to, či na pojednávaní došlo k obmedzeniu alebo porušeniu procesných práv strany.
Zápisnica musí byť vedená tak, aby sprostredkovala všetky podstatné skutočnosti o priebehu pojednávania; neslúži len súdu, ktorý ju spisuje, ale aj stranám, ktoré nie sú na pojednávaní prítomné, musí byť dostatočne výpovedná aj pre strany a zástupcov, ktorí sa stranami alebo zástupcami stanú až v ďalšom priebehu konania a rovnako musí dávať jasný obraz o priebehu úkonu aj súdu vyššej inštancie
6)
. Zápisnica slúži aj sudcovi pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku a stranám pri príprave na ďalšie pojednávanie.
Samo účelná nie je ani požiadavka stručnosti zápisnice. Zápisnica musí umožňovať ľahkú orientáciu, nemá byť zahltená pre vec nepodstatnými časťami výpovedí strán či svedkov. Zápisnica nemá byť doslovným prepisom všetkých prednesov, ktoré na pojednávaní odzneli. So zápisnicou o súdnom pojednávaní sa pracuje súdu i stranám jednoduchšie, než so zvukovým záznamom z pojednávania. Usporiadanie zápisnice o pojednávaní musí zodpovedať usporiadaniu a cieľavedomosti vedenia pojednávania sudcom s vedomím závažnosti a systematického zaradenia každého jednotlivého úkonu v priebehu pojednávania
7)
.
Na týchto požiadavkách na zápisnicu nezmenilo nič ani to, že z pojednávania sa vyhotovuje súčasne aj zvukový záznam.
3 Zápisnica o pojednávaní ako verejná listina
Zápisnica o pojednávaní je verejná listina
8)
. Tento záver je stabilným názorom súdnej praxe i právnej vedy, nadväzujúcim na staršiu judikatúru
9)
. Pretože zápisnica má povahu verejnej listiny, sudca, ktorý za jej správnosť zodpovedá, je povinný zabezpečiť, aby obsahovala všetky potrebné údaje a aby ich obsah zodpovedal vykonaným prednesom a výpovediam bez akéhokoľvek skreslenia a nesprávnosti
10)
.
Keďže zápisnica o súdnom pojednávaní je verejná listina, je tým prezumovaná jej pravdivosť (správnosť)
11)
. Táto prezumpcia platí, kým nie je vyvrátená. Pravdivosť každej verejnej listiny je súd oprávnený skúmať, pokiaľ sa vyskytnú pochybnosti
12)
. Dôsledkom je i to, že strana, ktorá tvrdí opak oproti údajom uvedeným v zápisnici, je povinná svoje tvrdenie preukázať
13)
. Preto ten, kto tvrdí, že pojednávanie prebehlo inak, alebo že vyslúchaný uviedol niečo iné, musí toto tvrdenie preukázať (znáša dôkazné bremeno). Dôsledkom prezumpcie správnosti obsahu verejnej listiny je prenos dôkazného bremena na toho, kto popiera správnosť jej vecného obsahu
14)
. Na preukázanie nesprávnosti zápisnice, t. j. na dôkaz opaku, môže súd použiť akékoľvek dôkazy, ktoré sú v konaní pred súdom prípustné
15)
, vrátane výsluchu strán konania
16)
. Prezumpcia pravdivosti (správnosti) obsahu zápisnice je však podmienená tým, že zápisnica obsahuje náležitosti stanovené právnymi predpismi.
Vždy je preto potrebné vychádzať z toho, že pojednávanie prebehlo tak ako je v zápisnici uvedené, pričom to platí až do času, kým dôjde zákonom stanoveným spôsobom sudcom k jej oprave po tom, čo bola vyvrátená pravdivosť jej pôvodného obsahu. Pretože zápisnica o pojednávaní je verejná listina, postup pri akejkoľvek jej zmene (oprave, doplnení) musí stanovovať zákon a inak ako zákonom stanoveným spôsobom nemožno do nej zasiahnuť. Právna úprava by preto mala dostatočne jasne určovať, ako má súd postupovať, keď zistí, či už na podnet strany alebo sám, že medzi obsahom zápisnice a priebehom pojednávania je rozpor, pretože nemožno pripustiť, aby rozpor pretrval.
4 Vývoj právnej úpravy vyhotovovania zápisnice o pojednávaní a jej opráv a doplnení
Zápisnice o pojednávaní boli vyhotovované od vzniku formalizovaného civilného procesu. Boli spisované poverenými úradníkmi, spočiatku rukopisne. Najstaršie dochované zápisnice sú dnes jedným z prameňov poznania práva v historických súvislostiach a jeho aplikácie v jednotlivých obdobiach. Zmenu na súdoch priniesol až vynález a rozšírenie písacieho stroja na začiatku minulého storočia. Mechanické písacie stroje s indigom a prieklepovým papierom v pojednávacích sieňach neskôr vystriedali elektrické písacie stroje, potom počítačové klávesnice. Spôsob vyhotovovania zápisnice z pojednávania sa však nezmenil - vznikala diktátom sudcu zapisovateľke "do stroja". Výnimočne mohol sudca povoliť vyslúchanému, najmä znalcovi, svoju výpoveď nadiktovať. Zápisnice boli charakteristické stručnosťou, vecnosťou, prehľadnosťou a malým rozsahom. Ich kvalita bola daná kvalitou a skúsenosťou sudcu.
Prvé diktafóny sa na súdoch skúšali koncom 70. rokov minulého storočia
17)
. Právna úprava umožnila súdu popri zápisnici o súdnom pojednávaní vyhotovovať z neho už nielen stenografický zápis, ale aj elektromagnetický záznam (magnetofónovú nahrávku)
18)
. Pri použití diktafónu sa od začiatku predpokladalo, že súd bude doň zápisnicu diktovať rovnako ako predtým prítomnej zapisovateľke, nemalo ísť o autentický záznam celého pojednávania, hoci výnimočne mohol sudca vyhotoviť autentický záznam napr. odpovede znalca na položenú otázku. Už vtedy bolo stanovené, že oprava zápisnice sa musí vykonať tak, že sudca nadiktuje návrh účastníka na opravu zápisnice a potom svoje rozhodnutie, pričom ak námietke vyhovel, nadiktoval opravu. V závere pojednávania bolo sudcom odporúčané nadiktovať, či účastníci žiadali vykonať reprodukciu (prehratie) záznamu alebo nie a č
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).