ZR LXIV/2020 (7/2018) - ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/112/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 1/2018, s. 67 – 78.

I. Vymedzenie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly a na predloženie dôkazov (minimálne 15 pracovných dní) je v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na uvážení správcu dane. Pri výkone tohto oprávnenia je povinný prihliadať predovšetkým na to, aby bola daňovému subjektu s prihliadnutím na rozsah a náročnosť protokolu poskytnutá dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím zodpovedajúcich procesných práv.

II. Správca dane je povinný venovať primeranú pozornosť objasneniu zástupcu žalobcu, prečo žalobca objektívne nemohol prevziať zásielku s protokolom a oboznámiť sa s jeho obsahom skôr ako v deň nasledujúci po skutočnom prevzatí zásielky.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/112/2015)

Rozhodnutím z 18.04.2013 Daňový úrad v Trenčíne na základe výsledkov daňovej kontroly prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.10.2014 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2013, keď nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z viacerých dodávateľských faktúr a z výdavkového pokladničného dokladu z 28.10.2013.

Správca dane na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že predmetný tovar - cukor mu skutočne dodala spoločnosť C. s.r.o. uvedená na faktúre ako dodávateľ a že platiteľ použil dodané služby - spotrebované energie (zemný plyn a elektrická energia) a nakúpený tovar (TV držiak) v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ.

Na odvolanie žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23. januára 2015 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, keď sa stotožnil s jeho závermi vyplývajúcimi z daňovej kontroly, že posudzované obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili tak, ako boli deklarované, a preto právo na odpočítanie dane žalobcovi v zmysle zákona o DPH nevzniklo.

Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu na krajský súd, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia aj postupu daňových orgánov, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s vykonanými dôkazmi, ďalej že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že správca dane postupoval počas výkonu daňovej kontroly v rozpore s § 3 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože až do doručenia protokolu z daňovej kontroly neoznámil žalobcovi žiadne pochybnosti o ním deklarovaných skutočnostiach a pred ukončením daňovej kontroly mu neumožnil vyjadriť sa k nim.

Žalobca uviedol, že vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zaslal až po uplynutí lehoty 15-ich pracovných dní od doručenia výzvy, avšak iba o jeden deň neskôr. Podľa žalobcu omeškanie s jeho doručením iba o jeden deň nemohlo správcovi dane s ohľadom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku brániť v tom, aby obsah vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly zohľadnil a v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane sa s ním vysporiadal. Lehota na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly totiž nie je určená zákonom, ale bola určená správcom dane. Ten však so žalobcom jeho pripomienky a dôkazy predložené vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly neprejednal.

Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako i správcu dane, je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhlásenie žalovaného ohraničujúce skutkový stav, aký žalovaný po preskúmaní skutočností uvádzaných v odvolaní žalobcu zistil. Namietal tiež nezákonné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, keď žalobca si svoje dôkazné bremeno splnil predložením všetkých dokladov k faktúram a pokladničného bločku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane umožnil žalobcovi v priebehu daňovej kontroly vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, zaslal mu o nich oboznámenie zo dňa 24.06.2014, výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 03.07.2014, ďalej výzvu zo dňa 29.07.2014, v ktorých žalobcovi určil lehotu na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalovaný poukázal na to, že v § 46 ods. 5 Daňového poriadku nie je upravená ani predpísaná forma, akou má správca dane oznámiť daňovému subjektu svoje pochybnosti a vyzvať ho na vyjadrenie sa k nim. Uviedol ďalej, že nakoľko sa žalobca k protokolu zo dňa 19.08.2014 vyjadril až po určenej lehote, ktorej nedodržanie nie je možné podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku odpustiť, správca dane sa skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení nezaoberal a pripomienky uvedené vo vyjadrení so žalobcom neprerokoval. V odvolaní navrhnutých svedkov žalovaný nevypočul z dôvodu, že žalobca neuviedol ich spojitosť s dodávateľom – C. s.r.o. a obchodnou transakciou.

Žalovaný konštatoval, že žalobca napriek zaslaným výzvam správcu dane nepredložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali, že dodané služby a zakúpený tovar žalobca použil v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH ako platiteľ. Poukázal na to, že žalobca bol riadne oboznámený s pochybnosťami správcu dane, mal možnosť sa k nim vyjadriť a pravdivosť údajov preukázať, bol mu riadne doručený protokol z daňovej kontroly. Správca dane tiež využil všetky možnosti k nadviazaniu kontaktu s dodávateľom žalobcu - spoločnosťou C. s.r.o., a to i prostredníctvom konateľa spoločnosti, spoločnosť je však nekontaktná.

Krajský súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) tak, že žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP, keď po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Z dokazovania vykonaného správcom dane, zdokumentovaného v pripojenom administratívnom spise, z ktorého vychádzal i krajský súd, vyplýva, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť C, s.r.o. je nekontaktný, správcovi dane sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo od tejto spoločnosti zaobstarať doklady o dodaní tovaru žalobcovi a o pôvode tovaru.

Žalobca doručil správcovi dane zmluvu o prevode vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v T., ul. R., uzavretú medzi spoločnosťou T. s.r.o. (ako predávajúcim) a žalobcom (ako kupujúcim) a rozhodnutie orgánu katastra nehnuteľností v T. o povolení vkladu, nepredložil však žiadny iný dôkaz o tom, že predmetné služby (spotrebované energie - zemný plyn a elektrinu) prijal na uskutočnenie svojich dodávok tovarov a služieb podliehajúcich dani na výstupe.

V súvislosti so zakúpením držiaka na televízor žalobca napriek výzve správcu dane, aby uviedol účel, miesto a spôsob, akým tento výdavok zabezpečuje jeho zdaniteľné plnenia, nepredložil žiadny dôkaz a nepreukázal, že dodanie tovaru bolo použité na zdaniteľné plnenie.

Dňa 24.06.2014 správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole v súvislosti s dodávateľom C. s.r.o., určil lehotu 15-ich dní na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a na predloženie ďalších dôkazov. Oboznámenie prevzal zástupca žalobc