ZR XLII/2020 (26/2018) - STANOVISKO

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 3/2018, s. 4 – 8.

Rozsudok pléna vo veci Engel a ďalší proti Holandsku z 8. júna 1976, č. 5100/71 a ďalšie
rozsudok veľkého senátu vo veci Sergey Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. 14939/03
rozsudok veľkého senátu vo veci A a B proti Nórsku z 15. novembra 2016, č. 24130/11 a č. 29758/11.

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2018, Tpj 57/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona.

I. Formulácia "trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin" uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného zákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava.

II. Bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona právoplatný priestupkový postih (ak nebol zrušený osobitným postupom v správnom konaní) vytvára vo vzťahu ku skutku, ktorý by inak mohol byť čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, prekážku res iudicata v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, pokiaľ sú splnené kritériá aplikácie čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vytvorené rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva.*)

III. Pri trestnom čine krádeže sú pravidlá uvedené v bodoch I. a II. modifikované ustanovením § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona; predchádzajúci skutok, ktorý bol postihnutý ako priestupok, teda vo vzťahu k opakovane spáchanému konaniu - prisvojeniu si cudzej veci (ktoré je už trestným činom bez ohľadu na výšku škody) nemôže byť skorším čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu (neprichádza teda do úvahy revízia rozhodnutia o priestupku z tohto dôvodu).

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdoch"), na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo riešiť, bola v návrhu stanoviska vymedzená nasledovne:

Je potrebné, aby u každého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona boli naplnené všetky znaky príslušného trestného činu, teda aby v prípade trestných činov, ktorých zákonným znakom je (aspoň malá) škoda, dosahovala výška škody pri každom čiastkovom útoku viac než 266 eur?

A/

Najvyšší súd uznesením z 1. októbra 2014, sp. zn. 3 Urto 6/2014, podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. augusta 2014, sp. zn. 3Ntc/2/2014.

Z odôvodnenia:

***

 V prípade pokračovacieho deliktu sa všetky čiastkové útoky posudzujú ako jeden trestný čin, pričom pri majetkových trestných činoch sa škody spôsobené jednotlivými čiastkovými útokmi spočítavajú.

***

B/

 Najvyšší súd rozsudkom z 8. septembra 2015, sp. zn. 2 Urto 5/2015, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. júla 2015, sp. zn. 4Ntc/2/2015, rozhodol tak, že podľa § 518 ods. 4 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil (I.) a podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z.z. uznanie