ZR XLIII/2020 (27/2018) - ROZHODNUTIE (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2017, sp. zn. 1 TdoV 19/2014)

 Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 3/2018, s. 9 – 11.

Trestnou činnosťou nie je možné (právom dovolené) získavať peňažné prostriedky alebo iné majetkové hodnoty, a to ani na uspokojenie inak oprávnenej pohľadávky alebo na splnenie inak právne podloženého záväzku.

Ak páchateľ pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona získa finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči inej osobe (uspokojenie jej pohľadávky) uvedením niekoho (poškodeného) do omylu alebo využitím niečieho omylu, dostáva sa do pozície "obohateného na škodu cudzieho majetku" (majetku osoby poškodenej podvodom) v zmysle odseku 1 vyššie označeného ustanovenia; obohatenie spočíva v zániku záväzku páchateľa voči dotknutému veriteľovi. Ak páchateľ takto obohatí právnickú osobu (ktorej je napríklad štatutárnym orgánom) ako dlžníka (subjekt záväzku), obohatí trestným činom podvodu "iného", teda inú osobu než "seba" (§ 221 ods. 1 Trestného zákona).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") uznesením zo 14. decembra 2017, sp. zn. 1 TdoV 19/2014, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol dovolanie obvineného Ing. V. C., podané v trestnej veci pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len "Tr. zák.") proti uzneseniu najvyššieho súdu zo 14. júna 2012, sp. zn. 5 To 10/2011.

 Z odôvodnenia:

  Napadnutým uznesením najvyšší súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného Ing. V. C. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 3. mája 2011, sp. zn. PK-2T/33/2008.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku naposledy citovaným rozsudkom uznal obvineného Ing. V. C. za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

         - v dobe od 1. januára 1999 do 30. decembra 1999, ako konateľ obchodnej spoločnosti K., spol. s r. o., v jej sídle v J. J. a v pobočkách tejto obchodnej spoločnosti na rôznych miestach v D. O., i prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení dlžníka obchodnej spoločnosti K., spol. s r. o., zmluvy o pôžičke s vystavením vlastných zmeniek tejto spoločnosti na dlžnú sumu, ktoré mali zabezpečovať splnenie záväzku vrátiť požičané peňažné prostriedky spolu so sľubovaným zhodnotením, a to tak, že peňažné prostriedky vylákal od fyzických osôb zneužívajúc pritom ich dôveru, nedostatok skúseností a dôverčivosť, keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, v mnohých printových a elektronických médiách dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou reklamou, vytvárajúcou dojem o spoločnosti K., spol. s. r. o., ako dynamick