Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Deliktná zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku (§ 757 - neriešené problémy)
OVEČKOVÁ, O.: Deliktná zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku (§ 757 - neriešené problémy). Právny obzor, 103, 2020, č. 6, s. 419 - 439.
Delictual liability for damage in the Commercial Code (Section 757 unaddressed issues).
The article deals with application issues of the provision of Section 757 of the Commercial Code and possibilities of their solution. It focuses on two issues in particular. In the first place, it addresses the issue of double treatment of delictual liability in commercial law. It is derived from the explicit provision of Section 757 of the Commercial Code, which orders that contractual liability for damage, regulated in the Commercial Code should be applied to liability for damage caused by violation of obligations laid down exclusively in the Commercial Code. In cases of violation of an obligation imposed to an undertaking by another law, which does not explicitly refer to the use of the Commercial Code, it is understood that legal regulation of liability for damage of the Commercial Code will be applied. It causes undesirable dichotomy of delictual liability for damage in commercial relations, namely liability for fault and objective liability with the option of liberation. The second issue is the
de lege lata
option of application of foreseeability of damage in the framework of delictual liability designed on an objective basis.Key words
: delictual liability, contractual liability, foreseeability of damage, objective liability, liability for faultI. Úvod
Obchodný zákonník obsahuje všeobecnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinností z obchodných záväzkových vzťahov - zmluvná (kontraktná) zodpovednosť (§ 373 až § 386). Zodpovednosť za škodu však môže vzniknúť nielen z porušenia záväzku (zmluvy), ale aj porušením povinnosti uloženej zákonom - mimozmluvná (ex delicto) zodpovednosť. Obchodný zákonník rieši deliktnú zodpovednosť, len ak vzniká ako dôsledok porušenia povinností ustanovených Obchodným zákonníkom tým, že na tieto prípady zodpovednosti za škodu sa budú v zmysle § 757 OBZ aplikovať obdobne ustanovenia § 373 a nasl. OBZ.
To znamená, že ako pre zmluvnú zodpovednosť, tak aj pre mimozmluvnú zodpovednosť za škodu platí koncepčne spoločná všeobecná právna úprava § 374 a nasl. Obchodného zákonníka koncipovaná ako
objektívna zodpovednosť korigovaná liberačnými dôvodmi (§ 374 OBZ)
s akceptáciou inštitútu
predvídateľnosti vzniku škody
. V osobitných prípadoch tak zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti za škodu zákon ustanovuje odchýlky od všeobecnej úpravy.Vzhľadom na to, že ustanoveniu § 757 prikladáme z hľadiska právnej úpravy zodpovednosti za škodu v obchodnom práve osobitnú dôležitosť, ako aj to, že v ďalšom budeme s textom ustanovenia detailnejšie pracovať, uvádzame jeho znenie:
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom
platia
obdobne
ustanovenia § 373 a nasl.Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu lakonicky uvádza:
V § 757 sa vyslovuje zásada, že zodpovednosť za škodu ktorá vznikne porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom sa neposudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa navrhovaného zákona
(rozumej Obchodného zákonníka, poznámka autorky),
teda na princípe objektívnej zodpovednosti.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ustanovenie § 757 nevyvoláva podstatnejšie problémy pri jeho výklade a aplikácii. Opak je pravdou. Počas platnosti Obchodného zákonníka jeho výklad a aplikácia generuje viacero a dosť podstatných problémov, na ktorých riešení sa doposiaľ nezjednotila judikatúra, ba ani doktrína, a o ich riešenie sa nepokúsil ani zákonodarca prostredníctvom novely. Problémami vyplývajúcimi z uvedeného ustanovenia sa budeme postupne detailnejšie zaoberať, a preto sme aj v citovanom ustanovení zvýraznili časti textu, ktoré prevažne tieto problémy generujú.
Účelom našich úvah je: vymedzenie porušenej povinnosti; rozsah uplatnenia všeobecnej právnej úpravy zmluvnej zodpovednosti (náhrady škody) na deliktnú zodpovednosť; uplatnenie inštitútu predvídateľnosti škody, ako prostriedku obmedzujúceho rozsah náhrady škody. Uvedenými problémami sa budeme zaoberať ako z hľadiska
de lege lata,
tak aj
de lege ferenda.
II. Terminológia a jej význam
Je prekvapujúce, že aj v legislatíve taký frekventovaný výraz ako "
obdobne"
vyvoláva viacero interpretačných pochybnosti. Spravidla sa s ním stretávame v zákonných textoch, napríklad: ...
platia obdobne ustanovenia
...V podstate ide o vyjadrenie
analógie legis,
teda legislatívne vyjadrenie situácie, keď sa majú novoupravované právne vzťahy podrobiť už platnej právnej úprave, pričom vznikajú dve situácie, ktoré je potrebné výrazovo odlíšiť. Ide o prípad, keď sa má existujúca právna úprava stiahnuť na novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu, alebo sa má uplatniť len sčasti.Súčasne platné Legislatívne pravidlá vlády SR v prílohe č. 2 Legislatívno-technické pokyny v časti Právny jazyk k tomu uvádzajú:
Ak sa majú novo upravené právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo
rovnako
.Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len sčasti, používa sa slovo
primerane
. Pretože pojem "primerane" umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatnenie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.
1)
Výraz
obdobne
(v češtine "obdobně"), ktorý požíva Obchodný zákonník, je výraz v minulosti dlhodobo používaný, ale z dnešného pohľadu do značnej miery zastaraný. Tradične sa vykladal tak ako v súčasnosti preferovaný výraz "rovnako", t.j., že ide o použitie platnej právnej úpravy v celom rozsahu.
2)
Výraz obdobne sa teda
nahradil výrazom rovnako
bez toho, aby sa menil, či diferencoval význam oboch pojmov. Možno predpokladať, že išlo o zmenu na základe požiadavky presnosti a odlíšiteľnosti pojmov z hľadiska jazykového, t.j. významovej presnosti a jasnejšieho vyjadrenia rozdielu medzi pojmami obdobne a primerane.Z uvedeného vyplýva, že ak § 757 uvádza, že ustanovenia § 373 a nasl. platia
obdobne,
treba to v zmysle platných Legislatívnych pravidiel vykladať tak, že tieto ustanovenia platia
rovnako, t. j
. v celom rozsahu.Ak sa však v jednom právnom predpise raz použije výraz "rovnako" a inokedy výraz "obdobne", je len prirodzené, že pri interpretácii sa predpokladá, že zákonodarca ich používa v rôznom význame, preto takéto nepresné používanie pojmov nie je vhodné.
Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník prebral spôsob právnej úpravy náhrady škody (kontraktačnej, deliktnej) zo Zákonníka medzinárodného obchodu (ďalej aj ZMO), je zaujímavé porovnať aj tam použitú terminológiu. Zákonník v § 719 prikazoval, že ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 251 a nasl.) sa
použijú primerane
aj pre náhradu škody spôsobenej porušením inej povinnosti ustanovenej týmto zákonom (teda ZMO). Ako vidno, tu išlo o použitie, resp. aplikáciu ustanovení o náhrade škody za porušenie povinností zo záväzkového vzťahu len sčasti, na rozdiel od Obchodného zákonníka, kde ide o
použitie v celom rozsahu
.III. Pôvod porušenej povinnosti
Prvoradou a určujúcou je otázka na dôsledky
porušenia ktorých povinností
sa má aplikovať ustanovenie § 757 OBZ.
Prima facie
je situácia jednoznačná, veď zákon hovorí jasne: ide o
porušenie povinností ustanovených Obchodným zákonníkom
. Problém sa ukáže až pri praktickej aplikácii uvedeného ustanovenia na konkrétne prípady.Jedným z problémov je
vymedzenie povinností, na ktorých porušenia sa bude ustanovenie § 757 aplikovať
.Pozrime sa, v čom je problematické toto vymedzenie viažuce sa len na Obchodný zákonník.
Pre komplexnosť pripomenieme dve roviny väzby Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka v súvislosti s právnou úpravou náhrady škody:
a)
Prvá väzba sa týka
zmluvnej zodpovednosti
, kde platí, že ak ide o obchodné záväzkové vzťahy (§ 261 OBZ), bude sa aplikovať Obchodný zákonník.Určité názorové nezrovnalosti na vzťah oboch kódexov pretrvávajú v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II tretej časti Obchodného zákonníka, ale ako
zmluvný typ sú upravené len v Občianskom zákonníku
(napr. darovacia zmluva, zmluva o pôžičke, kúpna zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť), a preto sa tieto typy zmlúv budú aplikovať aj na obchodné vzťahy. Opakujúce sa nejasnosti v týchto prípadoch sa týkajú aj aplikácie právnej úpravy náhrady škody (ako aj premlčania, zmluvnej pokuty a pod.). Ešte aj dnes, hoci už ojedinele, sa možno stretnúť s pretrvávajúcim názorom, že v prípade použitia zmluvného typu, ktorý upravuje len Občiansky zákonník na obchodnoprávny vzťah, bude sa náhrada škody, ktorá vznikla porušením povinnosti z tejto zmluvy spravovať úpravou náhrady škody nachádzajúcej sa v Občianskom zákonníku. Je to tak aj napriek dnes už dostatočnej jednoznačnosti právnej úpravy
de lege lata,
ktorá ustanovuje, že zmluvné typy, ktoré sú upravené len v Občianskom zákonníku uzavreté medzi podnikateľmi, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o tomto zmluvnom type a v ostatnom Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 9 OBZ). Možno aj zložitá cesta k súčasnej podobe právnej úpravy prostredníctvom viacerých noviel prispela k nejednotnosti názorov na tento problém.
3)
Ak ide o
náhradu škody
viažucu sa na zmluvný typ upravený výlučne v Občianskom zákonníku, bude sa aplikovať v rámci obchodného záväzkového vzťahu právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ktorá upravuje náhradu škody špeciálne pre obchodnoprávne vzťahy. Ide teda o aplikáciu prednosti
lex specialis
pred
lex generalis.
Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 1 OBZ. Navyše treba pripomenúť, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na obchodnoprávne vzťahy z titulu absencie právnej úpravy v Obchodnom zákonníku neprekvalifikuje tieto vzťahy na občianskoprávne, preto ak existuje špeciálna právna úprava v Obchodnom zákonníku, má prednosť pred právnou úpravou (
lex generalis
) v Občianskom zákonníku.Len takouto aplikáciou vzťahu oboch kódexov sa vylúči, aby napríklad, v prípade aplikácie náhrady škody, bola na obchodnoprávny záväzkový vzťah, v jednom prípade aplikovaná právna úprava náhrady škody na subjektívnom princípe (OZ) a inokedy na objektívnom princípe (OBZ), a to len na základe umiestnenia právnej úpravy toho konkrétneho typu zmluvy v tom-ktorom kódexe. To, že právna úprava spoločného zmluvného typu (pre občanov aj podnikateľov) je umiestnená v Občianskom zákonníku, jej použitie vo vzťahu medzi dvomi podnikateľmi nemení ich vzťah na občianskoprávny.
b)
Druhá rovina väzby medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom sa týka
deliktnej zodpovednosti,
a teda aplikácie § 757 OBZ. Problémom je úzka, obmedzujúca formulácia tohto ustanovenia spočívajúca v jeho odkaze len na
povinnosti ustanovené "týmto zákonom",
t.j. Obchodným zákonníkom. Generuje to hneď dva problémy:
-
aký zodpovednostný režim má byť použitý, ak porušenú povinnosť podnikateľovi ukladá Občiansky zákonník;
-
aký zodpovednostný režim má byť použitý, ak porušenú povinnosť ukladá podnikateľovi osobitný zákon.
Oba prípady majú spoločné predovšetkým to, že ani v jednom z nich nejde výslovne o povinnosť uloženú Obchodným zákonníkom. Ale aj to, že v oboch prípadoch sa pohybujeme na pôde obchodných vzťahov.
Pozrime sa na uvedené prípady z hľadiska významu kategorizácie porušenej povinnosti, ktorej dôsledkom je vznik škody. Na základe § 757 OBZ možno rozoznávať: povinnosť uloženú podnikateľovi v súvislosti z ich podnikateľskou činnosťou Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom alebo osobitným zákonom.
1. Povinnosť ustanovená Obchodným zákonníkom
Ustanovenie § 757 OBZ upravuje deliktnú zodpovednosť za škodu, resp. rozširuje použitie ustanovení § 373 a nasl. OBZ o kontraktnej zodpovednosti za škodu aj na deliktnú zodpovednosť. Rozšírenie sa vzťahuje podľa textu zákona
len na porušenie povinnosti, ktoré ukladá Obchodný zákonník
.Tu väčšie problémy nevznikajú. Pôjde napríklad o porušenie povinnosti dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže a zákazu zneužitia účasti v hospodárskej súťaže v zmysle § 41 a nasl. OBZ. Ale aj o porušenie povinností vo forme nekalej súťaže, ktorá je podrobne upravená v Obchodnom zákonníku (§ 44 a nasl.). Bude sa týkať aj všetkých foriem nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré sú na základe odkazu v § 42 ods. 2 upravené v osobitnom zákone (zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže). Inak povedané, na základe § 757 sa bude aplikovať právna úprava náhrady škody § 373 a nasl. aj na porušenie povinnosti uloženej zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, čo sa všeobecne akceptuje. Pôjde teda o obchodno-právnu zodpovednosť za škodu, ktorá má charakter objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie.
V rámci Obchodného zákonníka sa na iných miestach stretneme so zodpovednosťou za škodu, ktorá je dôsledkom porušenia zákonných povinností (napríklad: § 12 ods. 3, § 65 ods. 2 a 3, § 181 ods. 5, § 268). Sem zaraďujeme aj povinnosti členov orgánov obchodných spoločností a družstiev pri výkone svojich pôsobností a zodpovednosť za škodu za ich porušenie (§ 194 ods. 5, 6 OBZ).
Zákonodarca spravidla v uvedených prípadoch koriguje niektoré prvky všeobecnej
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 6/2020
