Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Inštitucionalizmus ako metóda skúmania algoritmickej spravodlivosti

KRIŠTOFÍK, A.: Inštitucionalizmus ako metóda skúmania algoritmickej spravodlivosti. Právny obzor, 107, 2024, č. 5, s. 477 – 487.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.5.02

Institutionalism as a methodological approach towards algorithmic justice.** The following article is an attempt at a theoretical grounding of an arising phenomena – that of an algorithmic justice, within an existing framework of legal methodology. After firstly rejecting both positivist and naturalist approach, the article arrives, through consideration of Pragmatism, to the ultimate fit of an institutionalist approach. Such approach is further narrowed to the theory of Oto Weinberger whose, as is briefly described, most fittingly captures the tensions of formalist and materialist approach to justice inherent in algorithmic application of law and in his study of social institutions sketches out the approach of developing algorithmized decision making processes within the rule of law.

Key words: institutionalism, algorithmisation, Weinberger, pragmatism

Úvod – položenie otázky
Nasledujúca stať by mala byť pojednaním o hľadaní vhodnej právnej metodológie k skúmaniu algoritmickej spravodlivosti a algoritmickému výkonu moci verejnej. Pričom voľba (jestvujúceho) teoretického rámca pre toto skúmanie je zároveň krokom na ukotvenie tohto, v podstate nového problému, v existujúcej právnej doktríne a jeho bližšej konceptualizácii. Práve "novosť" tohto problému pre nás vytvára urgenciu k predostretému pojednaniu o hľadaní vhodnej metódy na jeho uchopenie, ktoré by nás malo viesť nielen k porozumeniu (právnej) podstaty tohto problému, ale ideálne by nás malo nasmerovať aj k lepším rozhodnutiam o nutnej regulácii a regulatórnom prístupe. To je zároveň umocnené skutočnosťou, že nejde len o budúcu hypotetickú situáciu, ale o jav, ktorý je v našej spoločnosti prítomný a jeho nekoncepčné uchopenie - pre nedostatok metodologickej diskusie - vytvára nežiaduce dosahy. Pri algoritmickom rozhodovaní verejnej moci máme na mysli rozhodnutie vydané z moci verejnej, na ktorého rozhodovacom procese sa nepodieľal človek, no bolo vykonané algoritmicky, teda strojovo.
1)
Neslávne známym príkladom takéhoto automatizovaného rozhodovania môže byť systém COMPAS využitý pri niektorých súdnych rozhodnutiach v Spojených štátoch,
2)
alebo systém SYRI využívaný v Holandsku pri rozhodnutiach o pridelení sociálnych dávok automatizovaným spôsobom, len na základe žiadostí a údajov dostupných v základných registroch verejnej správy.
3)
Predostretie výskumnej otázky, teda otázky limitov algoritmickej spravodlivosti a algoritmického výkonu moci verejnej, v aspoň jej hrubých obrysoch, je základným krokom pri navrhovaní metodológie, pretože tá je, ako upozorňoval Kallab, nápomocná len pre konkrétne stanovenú otázku a jej užitie na skúmanie otázky inej môže mať skôr efekt negatívny.
4)
Posúdenie vhodnosti metodológie pre analýzu vybraného okruhu otázok závisí podľa Kallaba od posúdenia predpokladov, na ktorých je konkrétna metóda vybudovaná.
5)
Výber vhodnej metodológie by teda mal byť založený na skúmaní základných premís konkrétnej metódy a posúdenia ich vhodnosti na analýzu položenej otázky.
Je teda potrebné zdôrazniť, že cieľom metodológie je stanovenie cesty, resp. vytýčenie analytických nástrojov a prístupov, ako sa dopracovať k vhodnej odpovedi na položenú otázku.
6)
Hoci nejde o priame určenie odpovede, vhodne vybraná metodológia, práve stanovením cesty k odpovedi, poskytuje možnosť overenia správnosti záveru. Podľa Weinbergera sú záverom skúmania poznatky, a tie musia vždy reflektovať objektívnu (existujúcu) skutočnosť. To nám poskytuje možnosť ich overenia, pretože
"Jednáme na základě poznání, které je zpětně ověřováno jednáním - naše poznatky zobrazují existující realitu."
7)
Správne vymedzená metodológia by nás mala v záver vedieť spätne doviesť od správnej odpovede k správne položenej otázke. Vymedzenie správnej metodológie je však o to komplexnejšie, koľko možností je na výber, ich zúženie je preto predmetom nadchádzajúcej časti práce.
1. K možným metódam
Najmä v oblasti prírodných vied sa môžeme najčastejšie stretnúť s rôznymi empirickými metódami, ktoré sa zvyknú objavovať aj vo vede právnej. V tom možno pozorovať akúsi zvláštnu túžbu právnej vedy dostať sa na roveň prírodných vied, okrem iného práve preberaním ich metód. Takýto postup však ignoruje mnohé špecifiká právnej vedy a právneho výskumu, a preto je vhodnosť empirických metód často minimálna alebo sú nevhodné pre skúmaný problém. Ako upozorňuje Smits, vhodnosť empirických metód v práve netreba preceňovať, pretože práve s ohľadom na dynamickú povahu práva a normatívnych systémov má empirický výskum často (prinajlepšom) štatistický význam.
8)
Pre právo sú teda často vhodnejšie metódy blízke jeho matérii, ktorou je v základe norma - pretože, vracajúc sa opäť k položenej otázke a metóde k nej vhodnej, predmetom výskumu sú hranice automatizácie rozhodovania, teda hranice v rámci normatívneho systému. Z toho by sa potom mali ako vhodné javiť prístupy normatívne
9)
, či obecnejšie prístupy doktrinálne (právne-dogmatické).
10)
Pri užšom zameraní na metódy vlastné právnej vede sa v zásade automaticky núka zvážiť dva, v právnej vede zrejme najlepšie etablované, metodologické prístupy, a to právny pozitivizmus a právny naturalizmus (prirodzenoprávny prístup).
11)
O oboch týchto metódach sa dá v podstate hneď úvodom povedať to isté - teda že každá z nich má svoje výhody, resp. faktory, ktoré sa javia danú metódu činiť vhodnou, a na druhej strane existuje množstvo výhrad voči každej z nich, lebo, ako bolo uvádzané, ide o etablované metódy, a teda každá z nich prichádza s celým radom kritiky.
12)
Právny pozitivizmus sa môže javiť ako vhodný pre tento prípad, s ohľadom na prvok
algoritmickosti
v predmete výskumu. Kritika voľby tohto metodologického prístupu je zároveň argumentom pre voľbu prístupu prirodzenoprávneho. Tou je teda, okrem viac-menej bežnej kritiky nemožnosti koncipovania práva ako vnútorne koherentného uzavretého logického systému,
13)
potom kritika založená na skutočnosti, že v praxi sa vyskytujú situácie a javy, ktoré sa nedajú vyložiť kazuistickou logikou
14)
a k ich usporiadaniu je nutné použitie rôznych princípov,
15)
hodnôt alebo minimálne analógií. Kritikou prístupu iusnaturalistického je potom jeho neurčitosť, či už ide o výhradu právnej istoty ako takej, alebo na metodologickej úrovni, výhrady nejasnosti matérie a jej rozsahu, či vôbec otázka možnosti poznania základných princípov, z ktorých musí vychádzať,
16)
ktorá ju v tomto ohľade robí nevhodnou na skúmanie možností algoritmického prístupu k právu (a spravodlivosti).
Štandardne by sme teraz mali tieto dva prístupy opustiť ako nevhodné a venovať sa ďalším možným prístupom v oblasti normatívnej metodológie (či inej skupiny metodologických prístupov). Vychádzajúc z troch Radbruchových účelov práva, pričom by sme istotu a spravodlivosť stotožnili s dvomi už načrtnutými prístupmi, vidíme, že nám na uváženie ostáva tretí účel praktickej užitočnosti, spájaný s pragmatickou metódou.
17)
Tá podľa Polčáka umožňuje metodologicky čisté riešenie technologicky exponovaných problémov, najmä tým, že berie do úvahy faktickú limitáciu danú práve technologickou previazanosťou regulovaného substrátu.
18)
Naproti tomu sa však pragmatizmus orientuje skôr na riešenie
konkrétnych
situácií, ktoré sa snaží vyriešiť v rámci možností poskytnutých existujúcim (právnym) rámcom, a v našom prípade technologickými m
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 5/2024

5/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov