Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Interpretačné nejasnosti súvisiace s možnosťou uzavretia zmieru v priestupkovom konaní (ešte jeden príspevok do diskusie)

TOMAŠ, L.:* Interpretačné nejasnosti súvisiace s možnostou uzavretia zmieru v priestupkovom konaní (ešte jeden príspevok do diskusie).∗∗ Právny obzor, 106, 2023, č. 3, s. 251 – 262.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.3.06

Interpretation unclear related to the possibility of conclusion of settlement in criminal proceedings (one more post for the discussion). Slovak administrative punishment has long lacked comprehensive legal regulation, both from the point of view of substantive law and procedural law. This results in several interpretive ambiguities. One of the ambiguities in question is related to conciliation in misdemeanor proceedings. Some attention has already been paid to the issue of the possibility of conciliation in criminal proceedings in the current scientific literature. Scientific opinions on the possibilities of resolving a misdemeanor case through reconciliation, excluding the offense of defamation according to § 78 of the Act of the Slovak National Council No. 372/1990 Coll. on offenses as amended, are not uniform and differ. The aim of this contribution is to follow up on the currently produced scientific discourse in the subject area, to develop it substantively and ideologically, and to bring arguments in favor of the possibility of amicable disposal of several cases regulated by the tort law of public administration.

Key words: administrative delict, administrative punishment, reconciliation, misdemeanor, administrative procedure


Úvod
Administratívne (správne) trestanie predstavuje pri vízii snahy dôsledného spravovania adresátov vrchnostenskej regulácie neoddeliteľnú súčasťou procesov (postupov, procedúr) vo verejnej správe. V slovenskom správnom práve, s výnimkou zákona o priestupkoch,
1)
však dlhodobo absentuje nielen celistvá hmotnoprávna, ale aj samostatná procesná úprava s ustanoveniami príznačnými pre verejnosprávne sankčné konanie. Z administratívno-procesualistického-procesného pohľadu totiž treba podotknúť, že zákon o správnom konaní
2)
nepredstavuje dostatočný (subsidiárny) procesný podklad ku konaniu o správnom delikte, užšie vzaté, ku konaniu o priestupku. T. Seman
3)
v tejto súvislosti príznačne upozorňuje, že žiadna z doterajších novelizácií zákona o správnom konaní nijakým spôsobom nereflektovala potrebu aspoň minimálneho zakotvenia ustanovení o osobitostiach konania o správnych deliktoch. Pritom dodáva, že táto skutočnosť spôsobuje potrebu pristupovať v konaní o správnych deliktoch zakaždým k
právnemu výkladu
zodpovedajúceho inštitútu sankčného administratívneho konania.
Jeden z inštitútov, ktorého normatívna regulácia je
de lege lata
pomerne problematická, predstavuje zmier v priestupkovom konaní. Konkretizačne vzaté, nie je celkom ustálené, či zmierom možno vybaviť len priestupok urážky na cti podľa § 78 zákona o priestupkoch, alebo aj iný priestupok.
4)
To symptomaticky korešponduje so zmieneným názorom T. Semana, že aj uvedený aspekt bude
de lege lata
možné, ba potrebné, prekonať vhodne zvolenými
metódami právnej interpretácie
.
V rámci úvodu do problematiky je ďalej potrebné upriamiť pozornosť, že otázkam prípustnosti (aplikačným možnostiam) skončenia administratívnej trestnej veci (deliktné právo verejnej správy) zmierčím vybavením sa aktuálna tuzemská i zahraničná spisba venovala už pomerne bohato.
5)
Napriek uvedenému konštatovaniu sa žiada - z pohľadu orgánov aplikujúcich právo povzdychnúť, z pohľadu rozvoja a ďalšieho argumentačného napredovania vedeckého diskurzu potešiť - že výsledky vedeckého výskumu v avizovanej oblasti nie sú dosiaľ celkom jednoznačné. V niektorých prípadoch sú dokonca zrejme protichodné. Inak povedané, doktrinálne prístupy k možnostiam vyriešenia priestupkovej zmierom, odhliadnuc od priestupku urážky na cti podľa § 78 zákona o priestupkoch (kde právna úprava zmier
expressis verbis
pripúšťa), sa diferencujú.
Cieľom tohto príspevku je v naznačených súvislostiach nadviazať na aktuálne produkovaný vedecký diskurz v predmetnej oblasti, tento vecne a ideovo rozvinúť a tak doplniť už produkované argumentačné schémy (línie) v prospech možností zmierneho vybavenia viacerých priestupkov.
Pokiaľ ide o metodológiu právneho výskumu, v príspevku využívam pri skúmaní rôznych právnych názorov na prezentovanú problematiku najmä metódu analytickú v spojitosti s metódou syntetickou. Takto sa vytvorí právno-teoretická základňa pre formulovanie vývodov právneho výskumu v závere článku. Keďže podstatnou časťou príspevku je porovnávanie právnych názorov na ťažiskový problém príspevku (zmier v konaní o priestupkoch), výrazné zastúpenie vykazuje aj metóda komparatívna (porovnávacia metóda). Štandardne sa používa metóda vedeckej abstrakcie, a to s cieľom eliminovať náhodné a irelevantné skutočnosti od relevantných a zákonitých aspektov analyzovanej administratívno-formálnej matérie. Tam, kde je to nevyhnutné, využíva sa aj deskriptívna metóda (metóda popisu).
1. Ešte niekoľko poznámok k interpretačným nejasnostiam súvisiacim s možnosťou uzavretia zmieru v priestupkovom konaní
Ako už bolo viackrát bôľne poznamenané, v odbore administratívneho trestania je normatívne zakotvenie a v nadväznosti na to aj realizačné presadzovanie restoratívnych východísk
6)
v porovnaní s trestno-procesnou reguláciou
de lege lata
nedostatočné. Ak však existuje spoločenská objednávka po rozširovaní restoratívnych tendencií v správnom trestaní, pričom zákonodarca je v tomto ohľade nanajvýš pasívny, nemožno sa obmedziť na formulovanie návrhov
de lege ferenda
. Je potrebné inšpiratívne uvažovať o možnostiach, ktoré vytvoria legálny priestor na aplikáciu restoratívnych zásad aj pri nečinnosti zákonodarcu. Sumarizačne povedané, pri deficite regulácie restoratívnych inštitútov v administratívnom práve (hmotnom i procesnom) je potrebné hľadať metodologické bázy alternatívnych možností (ciest, odôvodnení) aplikácie alternatívnych (restoratívnych) spôsobov riešenia administratívnych trestných vecí.
7)
V tomto zmysle a v naznačených intenciách som na stránkach Právneho obzoru už v minulosti formuloval viaceré návrhy. Jedným z nich boli úvahy o tom, že zmierovacím (zmiernym) vybavením sa môžu skončiť viaceré priestupkové veci, a to najmä v dôsledku využitia metódy extenzívneho výkladu. V konkrétnostiach som k tomu východiskovo a potom aj konkretizujúc uviedol,
8)
že:
- inštitút zmieru je na účely priestupkového konania špeciálne upravený v § 78 zákona o priestupkoch. Podľa tohto ustanovenia:
"Pri priestupku urážky na cti sa okresný úrad pokúsi urazeného na cti a obvineného z priestupku zmieriť.";
- všeobecná úprava zmieru v správnom konaní je obsiahnutá v § 48 zákona o správnom konaní. Podľa tohto ustanovenia:
(1) Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu.
(2) Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.";
- marginálne sa problematiky zmieru dotýka aj § 3 ods. 4 alinea 2 zákona o správnom konaní. Podľa avizovaného ustanovenia:
"Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie."
Ustanovenie § 78 zákona o priestupkoch je po vecnej i formálnej stránke konštruované pomerne reštriktívne (predovšetkým je použiteľné len pri priestupku urážky na cti), čo býva zo strany predstaviteľov teórie a praxe vnímané pomerne kriticky. Vo vede správneho práva procesného sa prevažne uznávalo, že toto ustanovenie je špeciálnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave zmieru obsiahnutej v zákone o správnom konaní. To nevytvára priestor na možnosti subsidiárnej aplikácie všeobecnej úpravy administratívneho zmieru v konaní o priestupkoch. Zástancovia nemožnosti aplikovania § 48 zákona o správnom konaní vo veciach správneho trestania argumentujú tým, že zákonodarca marginálnu rubriku nad § 78 zákona o priestupkoch nenadpísal "niektoré ustanovenia o zmieri" (čo by mohlo vytvoriť priestor na odôvodnenie uzavierania zmieru podľa § 48 zákona o správnom konanívo veciach správneho trestania), ale "zmier" (čo neumožňuje uzavrieť zmier podľa zákona o správnom konaní vo veciach správneho trestania).
9)
Tieto prístupy zrejme nevytvárajú dostatočný priestor na uskutočnenie zmierovacieho konania v administratívnych trestných veciach pred správnym orgánom. Domnievam sa teda, že môže existovať aj alternatívny prístup k pomeru § 78 zákona o priestupkoch k § 48 zákona o správnom konaní.
Nemožno poprieť, že § 78 zákona o priestupkoch je vo vzťahu k § 48 zákona o správnom konaní špeciálnou úpravou. Len z pomeru špeciality však nemožno dovodiť vylúčenie aplikácie § 48 zákona o správnom konanív konaní o priestupkoch. Pomer
lex specialis
-
lex generalis
10)
nevyhnutne neznamená vylúčenie aplikácie všeobecnej úpravy pri existencii špeciálnej úpravy.
Žiada sa podotknúť, že napríklad dokazovanie vo veciach priestupkov je upravené v zákone o priestupkoch(
lex specialis
) len okrajovo (najmä v ustanovení o odňatí a prikázaní veci).
11)
Dôsledkom toho je všeobecne uznávaná
12)
potreba subsidiárnej aplikácie všeobecnej úpravy dokazovania podľa zákona o správnom konaní. Obdobné závery možno vyvodiť i vo vzťahu k iným nekomplexne upraveným inštitútom priestupkového práva, napríklad vo vzťahu k právnej úprave doručovania
13)
alebo odvolania.
14)
V týchto prípadoch sa subsidiárna aplikácia zákona o správnom konaní všeobecne uznáva napriek tomu, že zákonodarca príslušné marginálne rubriky (rovnako ako v prípade zmieru podľa zákona o priestu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 3/2023

3/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov