Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K denotátu pojmu mobiliárnej exekúcie
ŠTEVČEK, M., LÖWY, A.: K denotátu pojmu mobiliárnej exekúcie. Právny obzor, 107, 2024, č. 4, s. 345 – 360.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.4.01
On the denotation of the concept of movable execution. The individual methods of execution enshrined in the Execution Order reflect the most common ways of satisfying the claims of execution titles, whether for monetary or non-monetary payment. Life can model certain situations that the legal norm does not foresee and does not solve exactly. Therefore, there is a need to solve the raised legal question through basic interpretation methods so that the claims that are the subject of enforcement do not become just letters on the pages of the enforcement title, and real satisfaction is achieved, i.e. enforcement. In the presented contribution, the authors consider the possibility of being penalized in execution proceedings, namely by the procedure of conducting execution by selling movable things,including things that are not individually determined, but their nature/character determines the possibility of determining them exclusively by type (e.g. fuel, crops , gas, etc.). They analyze and interpret the given question through basic interpretation methods, and consider the possibility of using an analogy. The authors verify individual assumptions for the use of analogy, also with the help of clarifying the very purpose of the law. The correctness of their own conclusions is also confirmed in the intentions of the decision of the Constitutional Court of the Slovak Republic, no. stamp III. ÚS 36/2023.
Key words: judicial review of civil association decisions, exercise of public law by private entities, private legal entities, administrative judicial review
Úvod
Je notorietou, že tzv. vymožiteľnosť práva je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobým a pretrvávajúcim problémom. Dôvodom je, že počet premenných, ktoré sa podieľajú na vytváraní stupňa a miery vymožiteľnosti, je mimoriadne široký a tvorený nielen právnymi faktormi, ale aj faktormi metaprávnymi - sociálnymi a inými. Je nepochybné, že štát realizuje, resp. sa snaží realizovať kroky s cieľom posilniť túto vymožiteľnosť, a to najmä za pomoci objektívneho práva, ktoré je primárnym nástrojom regulácie spoločenských vzťahov. Nie je neobvyklé, že právna norma sa vytvára na základe určitej generalizovanej skúsenosti alebo potreby, ktorá vystala v spoločenských vzťahoch. Nezriedka sa totiž v aplikačnej praxi objavia prípady či situácie neobvyklé (v zmysle nie natoľko frekventované, že vzniká pochybnosť o možnosti či vhodnosti jej subsumpcie pod hypotézu príslušnej právnej normy). Vtedy musia orgány aplikujúce právo, a to za pomoci základných interpretačných metód v oblasti práva, hľadať možné riešenia, keďže prípadný zásah zákonodarcu (v podobe novelizácie zákona) nie je z pohľadu procesov tvorby práva istý, a konečný zásah môže byť zdĺhavý a neefektívny - a aplikačná prax musí prípad rozhodnúť hneď, a nie čakať na zmeny či doplnok legislatívy.
Nedávno sa Ústavný súd SR
1)
zaoberal takou otázkou; tá bezprostredne súvisí s efektivitou vymožiteľnosti práva v zmysle vedenia exekúcie predajom hnuteľných vecí na také veci (komodity), ktoré sú svojím charakterom zastupiteľné, a nie individuálne určené.Uvedená otázka má mimoriadny význam v modernej spoločnosti, keďže prišlo k výraznému posunu v oblasti reálneho záujmu o vybrané hnuteľné veci v porovnaní s obdobným, keď zákon upravujúci ich postih (Exekučný poriadok) vznikal.
Cieľom predkladaného príspevku nie je analýza správnosti záverov Ústavného súdu SR, vyslovených v dotknutom náleze
2)
. Na základe vlastných interpretačných postupov relevantných právnych noriem sa pokúsime dospieť k záveru zhodnému a posunúť tak doktrinálne chápanie predmetu tzv. mobiliárnej exekúcie.1. Sedes materiae alebo vymedzenie kľúčových otázok
Napriek našej konštatácii v úvode, že naším zameraním nie je analýza nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2023, pre interpretáciu vybraného problému a s tým súvisiacich otázok je nevyhnutné aspoň čiastkové nastolenie skutkového stavu.
Obchodná spoločnosť bola zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z exekučného titulu. Poverený súdny exekútor realizoval úkony smerujúce k zisťovaniu majetku na území Slovenskej republiky, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku povinného v exekučnom konaní, čo bolo zároveň aj nevyhnutné pre voľbu niektorého zo spôsobov vykonania exekúcie. Ako jediný možný majetok postihnuteľný v exekúcii identifikoval súdny exekútor zemný plyn. Vzhľadom na špecifikum tejto hnuteľnej veci bolo potrebné posúdiť, či platná právna úprava postih zemného plynu umožňuje (a), a zároveň, akým spôsob predmetné realizovať vrátane možnosti jeho zadržania (zabezpečenia ich úschovou u tretej osoby), keď súdny exekútor ako orgán verejnej moci môže konať len na základe zákona a v jeho medziach (b).
3)
Zodpovedanie nastolenej otázky predstavuje vyhodnotenie interpretácie ustanovenia § 121 EP a zároveň vyriešenie niekoľkých parciálnych otázok, ktoré logicky determinujú záver úsudku.
Na potreby ďalšej analýzy a ako determinant pre vyvodenie záverov formulujeme samostatné premisy, z ktorých možno logickou abdukciou vyvodiť konkrétny záver.
Premisy (hypotézy) postulujeme ako odpovede na nasledujúce otázky:
P1: V prípade exekúcie predajom hnuteľných vecí podľa § 114 a nasl. EP, čo spadá do denotátu pojmu "hnuteľná vec" ? (najmä či môže byť predmetom exekúcie druhovo určená hnuteľná vec, v konkrétnom prípade zemný plyn).
P2: Aké hnuteľné veci (len individuálne určené alebo aj druhovo určené, aj zastupiteľné aj nezastupiteľné) možno zabezpečiť postupom podľa § 121 EP?
P3: Je potrebné preferovať interpretáciu ustanovenia § 121 EP v intenciách teleologického výkladu alebo jazykového (tzv. doslovného gramatického) výkladu?
P4: V prípade identifikácie nedokonalosti platnej právnej úpravy (medzery v zákone), je možné aplikovať metódu analógie a tak dospieť k záveru, že pri zabezpečení druhovo určených a zastupiteľných vecí v exekučnom konaní možno postupovať ich úschovou u tretej osoby?
P1: hnuteľná vec podľa Exekučného poriadku
Prvá formulovaná premisa súvisí s objasnením pojmu "hnuteľná" vec na potreby exekučného konania, a ďalej najmä s otázkou, či môže byť predmetom exekúcie druhovo určená hnuteľná vec (zemný plyn).
Exekúcia predajom hnuteľných vecí je v Exekučnom poriadku upravená v ustanovení § 114 a nasl. Vymedzenie, čo je predmetom exekúcie, vyplýva zo samotného označenia "hnuteľné veci". Pojem hnuteľné veci Exekučný poriadok bližšie nešpecifikuje, a je preto pri interpretácií tohto pojmu potrebné vychádzať z ustanovenia § 119 Občianskeho zákonníka, ktorý diferencuje veci na hnuteľné a nehnuteľné.
Pred samotným interpretovaním pojmu hnuteľná vec je potrebné sa najskôr zamyslieť nad vymedzením pojmu vec. Je notorietou, že všeobecná legálna definícia pojmu vec (a tiež hnuteľná vec) v našom právnom poriadku absentuje. Legálne definovaným pojmom je "nehnuteľná vec" (ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo
a contrario
znamená, že všetky ostatné entity, spĺňajúce nutné obsahové kritériá (znaky) na to, aby boli vecami v právnom zmysle, budú vecami hnuteľnými. To, či určitá entita bude hnuteľnou vecou v právnom zmysle, musí pripúšťať jeho povaha. Povaha veci pripúšťa spôsobilosť byť predmetom právnych vzťahov vtedy, keď sú tieto entity užitočné a ovládateľné, pričom tieto atribúty sa posudzujú vždy objektívne, t. j. či za daného stavu ľudského poznania je možné v danom okamihu vec ovládať, resp. či vec slúži ľudským potrebám
4)
, a (kumulatívne) nie sú vyňaté z právneho obehu.Vzhľadom na charakter zemného plynu je potrebné analyzovať, či spĺňa uvedené kritériá, pričom môžeme konštatovať, že hnuteľnou vecou sa stáva až po tom, ako je obsiahnutý v zásobníkoch, prípadne preteká potrubím (vtedy je ako entita ovládateľnou prírodnou silou).
Z dikcie ustanovenia § 114 Exekučného poriadku
5)
vyplýva vo vzťahu k množine hnuteľných vecí obmedzenie na také hnuteľné veci, ktorých predaj je zakázaný alebo ktoré podľa osobitých predpisov nepodliehajú exekúcii – pôjde o prípady podľa osobitých predpisov, napr. zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákon č. 291/2002 Z. z.o štátnej pokladnici a pod., ako aj o taký hnuteľný majetok
6)
, ktorého možnosť postihu vyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku.
7)
Preto ak ustanovenie § 114 Exekučného poriadkuoperuje s pojmom "vec", a
argumentum a rubrica
(systematickým výkladom zákona) je toto ustanovenie začlenené pod spôsobom exekúcie predajom hnuteľných vecí, musíme pod kategóriu hnuteľných vecí zaraďovať všetky hnuteľné veci, ak ich postihnutie týmto spôsobom zákon nevylučuje.Z hľadiska individualizácie veci v právnom obehu možno veci deliť na veci určené jednotlivo (individuálne) a veci určené druhovo, ktoré sa vymedzujú prostredníctvom druhových znakov (počet, hmotnosť, miera). Členenie vecí určených individuálne a druhovo súvisí s triedením vecí na zastupiteľné a nezastupiteľné. Zastupiteľná vec je vec, v ktorej prípade nezáleží na jej individuálnych vlastnostiach, a preto je nahraditeľná inou vecou rovnakého druhu a akosti (napr. peniaze). Nezastupiteľná vec je vec, pre ktorú je charakteristická jej individuálnosť, a preto nie je možné jej nahradenie vecou rovnakého druhu a kvality, napr. umelecké diela. Nehnuteľnosť je vždy vecou nezastupiteľnou. Rozlišovanie vecí na zastupiteľné a nezastupiteľné sa prekrýva s rozlišovaním veci na individuálne a druhovo určené (denotáty týchto pojmov vykazujú prekryv, to však nespôsobuje žiadne interpretačné riziká). Delenie vecí na zastupiteľné a nezastupiteľné poznalo už klasické rímske právo, keď takéto členenie malo význam najmä v obligačnom práve (pôžička, výpožička), ako aj pri zániku záväzku a pri zodpovednosti dlžníka.
Delenie vecí na zastupiteľné a nezastupiteľné pozná napr. nový český Občiansky zákonník, z. č. 89/2012 Sb., ktorý v § 499 uvádza definíciu zastupiteľnej veci, podľa ktorej "hnuteľná vec, k
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2024
