K vzájomnému vzťahu čl. 77 Ústavy SR a § 16 zákona o samosprávnych krajoch

Ústava Slovenskej republiky je konštruovaná na princípe trojdelenia štátnej moci s rešpektovaním požiadavky nezlučiteľnosti výkonu viacerých funkcií (postov) tou istou fyzickou osobu v tom istom čase.¹⁾

Inkompatibilita niektorých funkcií a postov v orgánoch štátnej moci, ako aj v orgánoch verejnej správy je dlhodobo známy inštitút práva. Jeho cieľom je nielen zabrániť kumulovaniu moci v "jedných rukách", ale pre nezlučiteľnosť výkonu určitých funkcií sú aj iné racionálne dôvody. Zo skutočnosti, že naša ústava je budovaná na teórii trojdelenia štátnej moci a na vytváranie vzájomných kontrolných mechanizmov a "bŕzd", vyplýva, že by bolo nelogické, aby napríklad v kontrolných rozhodovacích procesoch niekto mohol vykonávať kompetenciu na poste kontrolovaného a zároveň aj kontrolujúceho subjektu.

Neopomenuteľná, i keď málo zdôrazňovaná je aj skutočnosť, že na výkon funkcií a postov v orgánoch štátnej moci a verejnej správy nepôsobia iba spoločenské zákony, ale aj prírodné zákony (najmä neodškriepiteľne spravodlivý zákon, že pre všetky fyzické osoby jeden deň má iba 24 hodín, z ktorých treba časť venovať aj oddychu). Z tohto konštatovania nepriamo vyplýva, že aj tí najschopnejší a najerudovanejší jedinci majú dané časové a výkonnostné mantinely, ktoré nepustia a ktoré nemožno prekročiť. Aj táto skutočnosť je jedným z viacerých dôvodov, prečo sa v práve vyvinul inštitút "inkompatibility". S jednotlivými dôvodmi vzniku "inkompatibility" nie je nutné vzhľadom na tému článku sa hlbšie zaoberať. Skôr sa treba zamerať na otázku, či v platnom práve Slovenskej republiky sú "podchytené" všetky tie systémové súvislosti funkčného obsadenia, ktoré sú takého charakteru, že ich výkon tou istou fyzickou osobou nie je želateľný.

Doposiaľ je málo rozpracovaná otázka, aký dopad má v oblasti verejnej správy vývojový trend postupne sa rozširujúceho okruhu úloh preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu na inkompatibilitu výkonu určitých funkcií. Preto zdá sa byť adekvátne hľadať odpoveď na otázku,

Aktuálnosť zodpovedania uvedenej otázky je umocnená aj tým, že začiatkom roku 2009 bola do Národnej rady Slovenskej republiky predložená poslanecká novela zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, ktorou sa navrhovalo uzákoniť inkompatibilitu funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vyššieho územného celku. Tento legislatívny návrh nebol postúpený do druhého čítania - teda neuspel. Nepodporila som ho v hlasovaní - a to nie preto, že by som súčasný výkon takých závažných funkcií, ako je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vyššieho územného celku, schvaľovala, ale preto, že tento legislatívny ná vrh nebol súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Svoje videnie tohto problému prezentujem v nasledujúcej časti článku.

x x x

Podľa Ústavy Slovenskej republiky²⁾ funkcia poslanca parlamentu je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu...³⁾ Samozrejme, aj s funkciou člena vlády.⁴⁾

Ak porovnáme uvedené vymedzenie inkompatibility poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s jeho vymedzením v ústave z roku 1992, t.j. v čase jej prijatia, musíme konštatovať, že vymedzenie nie je totožné.⁵⁾ Vývojom sa vymedzenie rozšírilo o inkompatibilitu s funkciou verejného ochrancu práv a poslanca Európskeho parlamentu. Toto rozšírenie nie je dôsledkom prehodnotenia systémových personálnych väzieb, ale je dané tým, že ide o funkcie, ktoré v roku 1992, t.j. v čase prijatia ústavy neexistovali. Z pohľadu skúmanej problematiky treba zároveň konštatovať, že v čase prijímania ústavy nebola v platnom práve zakotvená ani funkcia predsedu vyššieho územného celku.

Nielen naša ústava zakotvuje inkompatibilitu funkcie poslanca parlamentu s výkonom iných postov, ale tak činia aj iné ústavy demokratických parlamentných systémov. Z vývojového hľadiska pre porovnanie a pre analýzu zvolenej problematiky je účelné "pozrieť sa" aj na úpravu v Českej republike, Poľsku a v Maďarsku.

Ústava Českej republiky zo dňa 16.12.1992⁶⁾ obsahuje úpravu inkompatibility tak poslanca Poslaneckej snemovne, ako aj poslanca Senátu. Predovšetkým rieši - ako je to pri dvojkomorovom parlamente obvyklé - nezlučiteľnosť poslaneckých funkcií v oboch komorách parlamentu.⁷⁾ Ďalej je výkon poslaneckého mandátu nezlučiteľný s výkonom úradu prezidenta republiky, funkciou sudcu a ⁸⁾

Ak porovnáme slovenskú ústavnú úpravu a českú ústavnú úpravu, je zrejmé, že sú rôzne nielen z obsahového hľadiska, ale aj z hľadiska charakteru zakotvenia. Zatiaľ čo, ktoré predpokladá ďalšie prípady s tým, že zmocňuje na zákonnú úpravu tejto otázky aj ďalšie možné prípady. Čo je z hľadiska slovenskej platnej úpravy zaujímavé, je to, že česká úprava nepozná inkompatibilitu medzi výko nom poslaneckej funkcie v parlamente a funkcie člena vlády. Nemožno predpokladať, že na úpravu tejto otázky by v Českej republike mala byť zvolená cesta úpravy zákonom - t.j. využitie ústavného zmocnenia na inkompatibilitu člena vlády a poslanca parlamentu. Hoci som toho názo