Následky porušenia zmluvy v Európskom súkromnom práve s dôrazom na terminologické otázky

¹⁾Porušenie zmluvy a jeho následky je problematika, ktorá je v podmienkach slovenskej právnej regulácie pomerne neprehľadnou a zložito upravenou oblasťou. Uvedené však nie je imanentné pre reguláciu v tzv. európskych súkromnoprávnych iniciatívach, ktoré sú v priebehu ostatného vývoja právnej vedy v Európe častokrát označované ako vzor pre jednotlivé národné právne úpravy. V tomto smere je potrebné podrobne analyzovať možnosti slovenskej právnej regulácie, nakoľko v posledných rokoch prebiehajú veľmi intenzívne rekodifikačné práce, ktorých cieľom je zdokonalenie existujúcej legislatívy. Vysporiadanie sa so základnými terminologickými aspektmi problematiky, ako sú porušenie zmluvy verzus nesplnenie, následky porušenia zmluvy verzus prostriedky nápravy, je zásadným predpokladom pre zhodnotenie možností právnej úpravy a navrhnutie relevantných riešení v tejto oblasti

Problematika následkov porušenia zmluvy v sebe implikuje dva zásadné aspekty porušenie zmluvy a následky porušenia zmluvy. Bez vysporiadania sa s terminologickým aspektom nie je možná analýza slovenskej právnej regulácie a následná komparácia so zahraničnou právnou reguláciou, resp. reguláciou na európskej úrovni. V zmysle vyššie uvedeného sa príspevok vo svojom základe venuje práve podrobnej teoreticko-právnej analýze uvedených pojmov. Nasledujúc logickú strukturuje primárne potrebné zaoberať sa pojmom "porušenie zmluvy" a sekundárne "následkami porušenia zmluvy". V tomto smere sa v rámci noriem európskeho súkromného práva (Návrh spoločného referenčného rámca "ďalej len ako "DCFR", Princípy európskeho zmluvného práva "PECL"), resp. jednotlivých národných európskych právnych regulácií (napr. nemecký Občiansky zákonník ďalej len ako "BGB", francúzsky Občiansky zákonník ďalej len ako "Code Civil") stretávame s odlišnou právnou terminológiou. Zatiaľ čo nemecký BGB pracuje s pojmom " teda porušenie zmluvy, DCFR,³⁾ PECL⁴⁾ a francúzsky Code Civil⁵⁾ pracuje s pojmom (nesplnenie).⁶⁾ Do akej miery je možné hovoriť o nesplnení, resp. porušení zmluvy ako totožných pojmoch? Odpovedi na túto otázku sa príspevok venuje v nasledujúcom texte. Pokiaľ ide o pojmové vymedzenie následkov porušenia zmluvy sa v tzv. európskych súkromnoprávnych iniciatívach stretávame s odlišným pojmom, a síce prostriedky nápravy. Rovnako ako v prípade porušenia zmluvy, možno aj tu pozorovať určité diskrepancie, a to predovšetkým so zreteľom na možné procesnoprávne vnímanie tohto pojmu v podmienkach kontinentálneho práva. Z pohľadu jednotlivých následkov porušenia zmluvy je potrebné poukázať na také aspekty, akými sú klasifikácia, možnosti kumulácie jednotlivých následkov porušenia zmluvy či potreba zakotvenia určitej hierarchie medzi jednotlivými prostriedkami nápravy. Pokiaľ ide o platnú a účinnú právnu reguláciu v zákone č.40/1964 Z.z. Občianskom zákonníku v znení platných právnych predpisov (ďalej len ako "OZ") a zákone č.513/1991 Z.z. Obchodnom zákonníku v znení platných právnych predpisov (ďalej len ako "OBZ"), je nesporne zaujímavá možnosť inšpirácie sa tzv. jednotným systémom následkov porušenia zmluvy,⁷⁾ s ktorým pracuje napr. DCFR, PECL.⁸⁾ V tejto súvislosti jednotlivé európske národné právne regulácie, takmer totožné, upravujú problematiku porušenia zmluvy pomerne neprehľadným spôsobom. Napríklad nemecký BGB, rovnako ako slovenský OZ, nepracuje s jednotným systémom následkov porušenia zmluvy, tzn. relevantné ustanovenia nachádzame vo viacerých častiach tohto civilného kódexu.⁹⁾

V zmysle uvedeného možno hneď v úvode skonštatovať, že porušenie zmluvy a jeho následky je z pohľadu právnej teórie, ako aj praxe nesporne zaujímavou a zároveň pomerne neprehľadne upravenou problematikou, a to napriek skutočnosti, že o odstúpení od zmluvy či peňažnej náhrade škody ako najfrekventovanejších následkoch porušenia zmluvy je dostupné veľké množstvo tak knižničnej, ako aj časopiseckej literatúry, a to na národnej, ale aj na európskej úrovni. Cieľom tohto príspevku je poskytnutie rámcových informácií o porušení zmluvy a jeho jednotlivých následkoch, načrtnutie možností sprehľadnenia tohto systému vo svetle noriem európskeho súkromného práva, respektíve zahraničných právnych regulácií a hľadanie odpovedí na jednotlivé otázne aspekty tejto problematiky.

Problematika pojmového vymedzenia porušenia zmluvy nie je definitívne vyriešená tak v podmienkach slovenskej, ako aj európskej právnej regulácie.

Slovenská právna regulácia, napriek skutočnosti, že v OZ nenachádzame legálnu definíciu tohto pojmu a samotný OZ len sporadicky pracuje s pojmom porušenia zmluvy, porušením zmluvy rozumie prípady nemožného plnenia (§575 - 579 OZ), vadného plnenia (§499 - 510 OZ) a omeškania (§517 - 523 OZ). V tomto smere je potrebné poukázať na odlišnú klasifikáciu, ktorá je imanentná pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov. Podľa niektorých názorov¹⁰⁾ je vadné plnenie ako druh porušenia zmluvy v obchodnom práve považované za špecifický prípad omeškania vzhľadom na inkorporáciu právnej úpravy do ustanovení týkajúcich sa omeškania veriteľa a omeškania dlžníka (X. diel - porušenie zmluvných povinností a jeho následky)¹¹⁾ S uvedeným názorom sa, podľa mojej mienky, nie je možné stotožniť, nakoľko omeškanie, ako aj vadné plnenie spočívajú v porušení celkom odlišných zmluvných povinností. V prípade omeškania ide o porušenie povinnosti strany plniť včas, teda v dohodnutom čase plnenia a v prípade vadného plnenia ide o porušenie povinnosti plniť riadne, teda v požadovanej kvalite, akosti plnenia. Dôkazom vyššie uvedeného je aj skutočnosť, že samotný OZ obsahuje relevantné ustanovenia o zodpovednosti za vady a omeškaní v odlišných oddieloch.¹²⁾ Ak by bolo vadné plnenie formou omeškania, zákonodarca by ho mal logicky zapracovať do jedného ustanovenia, resp. oddielu. Potom však treba poukázať na formuláciu § 517 OZ, ktorý v tomto smere pôsobí zmätočne: "Dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní". V zmysle uvedeného ustanovenia by bolo možné vadné plnenie považovať za formu omeškania. Pre porovnanie skoršie nemecké záväzkové právo rozlišovalo porušenie zmluvy v prípade nemožnosti plnenia, omeškania a vadného plnenia alebo tzv. "positive Vertragsverletzung" (pozitívne porušenie zmluvy).¹³⁾

Európske komunitárne právo doposiaľ neprijalo za svoju žiadnu definíciu porušenia zmluvy. Podobné tendencie ako v nemeckom práve však možno pozorovať aj na komunitárnej úrovni napríklad v v ktorom je omeškanie označované ako druh porušenia zmluvy. Anglické Common Law zaujíma v tomto smere celkom jednoznačné stanovisko a pod porušením zmluvy rozumie odklonenie sa od plnenia strany od zmluvnej schémy, tzn. nesplnenie zmluvnej povinnosti.¹⁵⁾ Ako určité kompromisné riešenie možno označiť holandský občiansky zákonník, ktorý najednej strane vychádza z jednotného ponímania porušenia zmluvy tak, ako je to v systéme Common Law, ale na strane druhej ďalej diferencuje medzi nesplnením, ktoré je ospravedlnené, a nesplnením, ktoré ospravedlnené nie je ("niet-nakoming" ako pojem, ktorý zastrešuje obidva prípady nesplnenia a "tekortcoming in de nakoming" ktorý predstavuje nesplnenie, ktoré nie je ospravedlnené).¹⁶⁾

V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami sa celkom prirodzene vynárajú dve otázky. Prvá, je vôbec potrebné, resp. vhodné zakotvenie legálnej definície porušenia zmluvy do textu DCFR, PECL a jednotlivých národných kódexov? Počínanie akademikov, ktorí majú na "svedomí" DCFR, PECL v tomto smere môže budiť dojem, že áno, nakoľko nesplnenie ktoré by malo byť ekvivalentom porušenia zmluvy, definované je.¹⁷⁾ Definícia znamená reštrikciu vo vzťahu k zmluvným stranám, ktoré majú byť pri formovaní svojich práv a povinnosti autonómne. Na strane druhej absencia legálnej definície pôsobí zmätočne, nakoľko sa na európskej a národných úrovniach stretávame s odlišným chápaním uvedeného pojmu. Otázne je, či napriek zakotveniu jednotnej legálnej definície nebude táto odlišne aplikovaná v jednotlivých európskych krajinách. V takom prípade by táto definícia plnila iba formálnu funkciu. Uvedený aspekt si celkom jednoznačne zaslúži diskusiu so snahou nájsť kompromisné riešenie v duchu " ovca celá a vlk sýty". Druhá, do akej miery sú pojmy porušenie zmluvy a nesplnenie totožné, nakoľko jednotlivé právne regulácie uvedené pojmy používajú rôzne, bez vysvetlenia. V tomto smere by bolo potrebné zakotviť definíciu, ktorá by jednoznačne poskytovala odpoveď. Situácia je zložitejšia v prípadoch, kedy sa v odbornej literatúre stretávame s tretím pojmom ", teda zlyhanie v plnení. Na uvedenú otázku príspevok reaguje v nasledujúcom texte.

Zlyhaním v plnení sa rozumie situácia, kedy zmluva nie je splnená v súlade so zmluvnými podmienkami. Toto zlyhanie môže byť spôsobené tak veriteľom, ako aj dlžníkom a môže oprávňovať dotknutú stranu k určitým právam, resp. prostriedkom nápravy. Tieto môže uplatniť voči porušujúcej strane, ide o právo na náhradu škody, zníženie plnenia, zdržanie sa plnenia, zrušenie zmluvy a právo na osobitné plnenie.¹⁸⁾

Zlyhanie v plnení vo vzťahu k (nesplnenie) zohráva veľmi dôležitú úlohu. O nesplnenie ide v situáciách, kedy zlyhanie v plnení ovplyvňuje plnenie, a tak oprávňuje dotknutú stranu na to, aby mohla siahnuť po jednom alebo viacerých prostriedkoch nápravy. Z uvedeného vyplýva, že nie každé zlyhanie v plnení je zároveň aj nesplnením, ktoré oprávňuje dotknutú stranu použiť niektorý z prostriedkov nápravy. Ide spravidla o prípady označované ako