Ochrana osobitných záujmov a kontradiktórnosť v procese dokazovania s utajovanými svedkami.

This Articel is focused on the issue of protecting particular interests, which interferes with the rights of the defense, when performing evidence in criminal proceedings. In special cases where the life and health of the witness or the public interest may be endangered, the law permits the limitation of the defendant´s fundamental rights and freedoms only if certain basic conditions guarantee the fairness of the trial and minimize the interference with the defendant´s right to a proper defense respecting the principles of the contradictory nature of the evidence process. In my contribution, I deal mainly with witness testimony obtained from a person whose identity is in the criminal proceedings confidential. I refer to the rules that have emerged from the case law of the European Court of Human Rights on how to handle a collision of special interests.

V samotnom priebehu trestného konania dochádza k vzájomnej kolízii rôznych záujmov participujúcich subjektov, pričom sa zároveň kladie dôraz na rešpektovanie principiálnych zásad, ktoré zaručujú posudzovanie objektívnosti, ale hlavne spravodlivosti celého súdneho procesu. Pri uvedenom posudzovaní súd nahliada na konanie ako celok vrátane spôsobu obstarania dôkazov, rešpektovania práva obhajoby a v nevyhnutných prípadoch aj práva svedka, ale tiež verejného záujmu a záujmu poškodeného na náležité objasnenie skutočností významných pre trestné konanie, teda na zistenie trestného činu a spravodlivé potrestanie páchateľa.

Zabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces, osobitne rešpektovanie princípu kontradiktómosti trestného konania, predpokladá zachovávanie "rovnosti zbraní" aj vo fáze vykonávania dôkazov. V trestnom procese sa vykonávanie dôkazov realizuje pred súdom spravidla ústne a v prítomnosti strán, aby sa s nimi strany mohli oboznámiť a následne k nim bezprostredne vyjadriť. Uvedené v súvislosti so zabezpečením práva na obhajobu predpokladá možnosť obvineného vypočúvať, respektíve dať vypočúvať svedkov svedčiacich proti nemu. Dôležitou súčasťou naplnenia uvedeného práva je nepochybne vedomosť o totožnosti tohto svedka a možnosť reálne sa zapojiť do jeho výsluchu, čo je problematické v prípadoch, keď je dôvodné zabezpečiť ochranu svedka alebo utajenie totožnosti agenta, čím vlastne dochádza k stretu záujmu obžalovaného riadne realizovať právo na obhajobu a ochranu osobitných záujmov vypočúvaných osôb. Spôsob riešenia naznačenej kolízie a poskytnutie záruk a garancií spravodlivého trestného konania možno vyvodiť z pravidiel, ktoré vyplývajú z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V nasledujúcom texte sa budem zaoberať najmä svedeckou výpoveďou získanou od osoby, ktorej totožnosť je v trestnom konaní utajená.

V rámci trestného konania v zásade platí, aby dôkazy boli vykonávané kontradiktórnym spôsobom tak, aby boli rešpektované atribúty práva na spravodlivý proces ako vyplývajú zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodne záväzných štandardov upravujúcich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor).¹⁾

Výslovná zásada kontradiktórneho výsluchu svedka ako jedna z garancií riadneho dokazovania podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru²⁾, však nie je absolútnym právom. Garancia práva obvineného preveriť a spochybniť dôkaz získaný výpoveďou svedka má svoje zákonné limity a obmedzenia, tieto však nesmú porušovať práva obhajoby.

Ustanovenie čl. 6 Dohovoru výslovne neobsahuje nutnosť brať do úvahy oprávnené záujmy a ochranu svedkov pri ich povinnosti svedčiť. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj rešpektovanie iných relevantných záujmov chránených Dohovorom, ako napríklad právo na život, slobodu a ochranu osobnosti každého jednotlivca. Tieto práva sa zaručujú každému a zmluvné štáty Dohovoru sa zaväzujú konať náležitým spôsobom. Na základe tejto skutočnosti vzniká povinnosť vykonať trestné konanie v súlade s ďalšími princípmi Dohovoru, a to tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv a záujmov svedkov a obetí trestných činov.³⁾

Právo obvineného na kontradiktórny výsluch však môže byť obmedzené, a to v prípade, ak dochádza ku kolízii s iným záujmom, ktorému Trestný poriadok priznáva náležitú ochranu, čoho dôsledkom môže byť napríklad výsluch svedka prítomného na hlavnom pojednávaní vykonaný bez účasti obžalovaného alebo s utajením jeho totožnosti (§ 262 TP). Odborná literatúra medzi okolnosti spôsobilé vyvolať takúto kolíziu zaraďuje záujem štátu na ochrane štátneho tajomstva⁴⁾, ochranu agenta, policajných metód, spoločenský záujem i záujem na ochrane a bezpečnosti svedkov.⁵⁾

Zmyslom výsluchu svedka je získať čo najpresnejšie poznatky o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. Ako už bolo v úvode spomenuté, v zásade sa výsluch svedka má vykonať kontradiktórnym spôsobom, čo spravidla spočíva v bezprostrednom oboznámení sa s výpoveďou svedka obvykle priamo v jeho prítomnosti, a v následnom vyjadrení formou otázok, pričom zároveň umožňuje procesným stranám a samotnému súdu hodnotiť dôveryhodnosť vypočúvanej osoby na základe priameho pozorovania jej reakcií a emócií. Z uvedeného vyplýva, že jedným zo základných atribútov riadneho uplatnenia práva konfrontovať svedkov je aj vedomosť ohľadom totožnosti konfrontovaného svedka v konaní. Utajením totožnosti dochádza k obmedzeniu práva obvineného na obhajobu v rámci uplatnenia jeho práva preveriť a konfrontovať dôkaz získaný výsluchom tohto svedka, najmä z hľadiska dôveryhodnosti osoby svedka a jeho povesti, dôveryhodnosti jeho výpovede, existencie oprávnených motívov nevypovedať pravdivo, resp. prepojenia na obvineného, ďalšie obete a svedkov a podobne.⁶⁾

Aktuálna úprava trestného procesu ustanovuje možnosť utajiť osobné údaje svedka za účelom jeho ochrany z dôvodu existencie dôvodnej obavy z hroziacej ujmy. V tejto súvislosti možno hovoriť o tzv. utajenom svedkovi. Pojem utajený svedok nemá legálnu definíciu, ide o právnoteoretický inštitút, ktorý vyplýva z ustanovení Trestného poriadku upravujúcich procesné postavenie svedka, jeho práva a povinnosti. Do skupiny utajených svedkov radíme svedka s utajeným bydliskom, utajenou totožnosťou, svedka, u ktorého možno výnimočne použiť legendu⁷⁾ (§ 136 ods. 1, 2 a 5 Trestného poriadku).

V tejto časti však treba uviesť, že utajovanie totožnosti osoby svedka v trestnom procese prebieha aj vo vzťahu k ďalšiemu osobitnému trestnoprávnemu inštitútu. K utajovaniu identity svedka dochádza pri inštitúte agenta.⁸⁾

Pri utajení totožnosti svedka ide o preventívne procesné opatrenie, ktoré má za cieľ chrániť svedka pred možným negatívnym zá