Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Postavenie veriteľa so zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva v konkurze

DOLNÝ, J., FENCI KOVÁ , K.: Postavenie veriteľa so zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva v konkurze. Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 303 – 311.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.05

The position of the creditor with a security measure in the form of a lien in bankruptcy. In the case of legal entities, bankruptcy is probably the most common consequence of an unsuccessful business. Its consequence is the termination of business activity and the dissolution of the business company. In practice, however, bankruptcy is often preceded by lawsuits, in which creditors demand satisfaction of their claims through the courts. A common phenomenon in these proceedings is the securing of the claim with a lien established by the court at the proposal of the creditor. The aim of this article is to assess the nature of this lien and the related position of the creditor in bankruptcy. The current decision-making practice of the courts grants such a creditor the status of a secured creditor and his claim secured by a judicial lien the nature of a secured claim. The authors do not agree with this conclusion, while in the article they present the reasons for which they believe that the judicial lien does not justify the position of the secured creditor and the secured claim in the bankruptcy of the property of a legal entity. They base their claims on the interpretation of relevant legal norms and the conclusions of the decision-making activity of the Constitutional Court of the Slovak Republic.

Key words: bankruptcy, lien, secured creditor

Úvod
Civilný sporový poriadok ako procesný kódex umožňuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom po splnení zákonom predvídaných skutočností, ktoré je v rámci návrhu potrebné preukázať. Kým však dôjde k právoplatnému ukončeniu sporového konania, v rámci ktorého je zabezpečovacie opatrenie zriadené, sa v praxi stretávame s prípadmi, keď je na dlžníka (žalovaného) vyhlásený konkurz. Z pohľadu účastníkov konkurzného konania je preto dôležité zodpovedať otázku, aké postavenie bude mať veriteľ pohľadávky zabezpečenej zabezpečovacím opatrením vo forme zriadeného záložného práva za súčasného vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Uvedený záver bude mať zásadný vplyv na výšku uspokojenia veriteľa v konkurze.
1. Zabezpečovacie opatrenie
Prvý diel tretej hlavy zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") upravuje dva druhy opatrení - neodkladné a zabezpečovacie. CSP upravuje vzťah týchto opatrení v ust. § 324 ods. 3, pričom vymedzuje subsidiárne postavenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.
Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v zriadení "sudcovského záložného práva" za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom zabezpečovacie opatrenie má zabrániť zmareniu prípadnej exekúcie. Uvedený účel vyplýva explicitne z ust. § 343 CSP.
Pomerne široko vymedzený účel naznačuje, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia možno navrhnúť pred začatím konania, prípadne súčasne so žalobou na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP, v priebehu konania vo veci samej alebo aj po skončení konania, ktorého výsledkom je judikované právo veriteľa na plnenie.
1)
Súd pri posudzovaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnocuje tvrdenia a dôkazy veriteľa (žalobcu), pričom primárnym predmetom posúdenia je odôvodnenosť obavy zo zmarenia exekúcie.
Ak súd na základe predložených dôkazov a tvrdení dôjde k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobcom nepreukazujú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.
Zo zákonnej formulácie ust. § 343 ods. 1 CSP vyplývajú štyri základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie.
2)
Na zabezpečovacie opatrenie sa v zmysle ust. § 344 CSP použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pri hľadaní odpovede na otázku, kedy dôjde k zrušeniu a zániku zabezpečovacieho opatrenia, budeme aplikovať ustanovenie § 333 a nasledujúce CSP.
Ustanovenie § 333 CSP uvádza, že neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Uvedené ustanovenie sa môže dotýkať aj zabezpečovacích opatrení, ak ich zriadenie bolo časovo obmedzené. V tomto prípade sa nevyžaduje rozhodnutie súdu ani iný akt. Skutočnosťou majúcou za následok zánik zabezpečovacieho opatrenia je výlučne objektívna právna skutočnosť, teda uplynutie času, na ktorý bolo zriadené.
V súvislosti so zrušením zabezpečovacích opatrení môžu nastať viaceré situácie, ktoré vymenúva CSP v ust. § 334 a nasledujúcich, pričom k zrušeniu môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu.
Ustanovenie § 334 uvádza, že o zrušení neodkladného opatrenia, a teda aj zabezpečovacieho opatrenia, môže súd rozhodnúť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V nadväznosti na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti s exekúciou CSP v ust. § 338 uvádza, že súd na návrh zabezpečovacie opatrenie zruší, ak nie je vzhľadom na stav exekučného konania potrebné alebo ak navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak v primeranom čase tak neurobil.
Jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené [§ 77 ods. 2 OSP a § 334 CSP]. Zák
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).