Veriteľ ako spriaznená osoba v konkurze a ako spoločník pre účely financovania v kríze a zákazu vrátenia vkladu

V súvislosti s ekonomickými dopadmi pandémie COVID-19, ale aj v súvislosti s transpozíciou smernice o reštrukturalizácii a insolvencii do popredia vstúpila téma možností záchrany podnikov, ktoré síce majú finančné problémy, ale súčasne majú potenciál životaschopnosti, pokiaľ včas urobia potrebné reštrukturalizačné opatrenia. Opatrenia na záchranu spravidla vyžadujú aj krízové financovanie na preklenutie tohto obdobia života podniku a následne na podporu reštrukturalizačných opatrení.

Schválenie akejkoľvek podoby reštrukturalizácie predpokladá vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok ako v prípade, ak by dlžník spolu s veriteľmi hroziaci úpadok neriešil a na majetok dlžníka by skôr či neskôr musel byť vyhlásený konkurz. Z pohľadu subjektov, ktoré krízové financovanie poskytujú, ide pochopiteľne o transakciu s vyššou mierou rizika. Krízové financovanie spravidla poskytujú banky, ktoré sú už na financovaní podniku zainteresované. V situácii s vyššou mierou rizika pochopiteľne majú záujem na vyššej miere zabezpečenia svojich pohľadávok.

Insolvenčné právo dáva v konkurze prioritu uspokojovaniu pohľadávky z nového úveru poskytnutého v rámci krízového financovania, ktorý nie je zabezpečený a bude preto uspokojovaný zo všeobecnej podstaty. Platí to ale len pre nový úver, ktorý predpokladá záväzná časť reštrukturalizačného plánu [§ 141 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR")] a od účinnosti zákona o riešení hroziaceho úpadku pre krízové financovanie počas dočasnej ochrany v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie (§ 21 ods. 6 ZRHÚ v spojení s § 141 ZKR).

Nie je cieľom financujúcich subjektov uplatňovať svoje pohľadávky v konkurze. Cieľom je úspešný priebeh reštrukturalizačného procesu. Navyše, ten môže byť často realizovaný mimo insolvenčného rámca alebo mimo verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ak banky pristúpili na neformálnu reštrukturalizáciu. Financujúce subjekty si preto zmluvne posilňujú svoju pozíciu pri poskytnutí krízového financovania rôznymi dojednaniami, ktoré sú súčasťou zmluvy, na základe ktorej bude financovanie poskytnuté.

Takéto zmluvné dojednania môžu byť rôzne, súhrnne ale možno konštatovať, že ide o také dojednania, ktoré umožňujú financujúcemu subjektu sledovať, či sa reštrukturalizačné opatrenia napĺňajú, a v prípade, ak nie alebo ak dlžník neplní dojednané splátky nového úveru, zabezpečiť, aby sa majetok dlžníka nezmenšoval a boli u dlžníka urobené opatrenia na riadne splatenie dlhu (ďalej aj "zmluvné dojednania"). Podstata takýchto zmluvných dojednaní môže spočívať v podmieňovaní určitých rozhodnutí dlžníka súhlasom financujúceho subjektu. Môže tiež spočívať v práve vykonávať niektoré práva majiteľa priamej majetkovej účasti, osobitne práva na riadení obchodnej spoločnosti (ďalej aj "spoločnosť") spojené s touto majetkovou účasťou. To nie je nová prax, vzhľadom na ekonomickú situáciu a nové možnosti riešenia hroziaceho úpadku možno však očakávať väčší záujem o riešenie situácií hroziaceho úpadku.

Mnohé z týchto zmluvných dojednaní, ktoré veriteľa oprávňujú na výkon určitého vplyvu na konanie dlžníka, sa štandardne objavujú aj v bežnej, teda nie krízovej finančnej situácii podnikateľa. Pochopiteľne, sú však viac intenzívne, ak ide o riešenie hroziaceho úpadku.

V tejto súvislosti je preto aktuálna, aj keď nie nová, otázka interpretácie právnej úpravy spriaznených osôb, konkrétne § 9 ods. 1 písm. b) a e) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR. Presnejšie, otázne je, či takéto zmluvné dojednania v zmluve o poskytnutí financovania môžu napĺňať podmienku vplyvu na riadenie spoločnosti odpovedajúcu jej spoločníkovi s účasťou 5% v zmysle § 9 ods. 3 ZRK. Pochybnosti sa vynárajú pri zisťovaní, kedy má určitá osoba To znamená, či sa financujúci subjekt (banka) musí obávať, že by sa vzhľadom na zmluvné dojednania mohol dostať do postavenia spriaznenej osoby, a teda jeho pohľadávka by bola v konkurze považovaná za podriadenú pohľadávku.

Podobná dikcia a rozšírenie formálneho spoločníka aj na iné osoby sa využíva vo viacerých súvislostiach. Viac či menej formulačne zhodnú textáciu obsahuje aj § 67c ods. 2 OBZ, a to práve na účely krízového financovania, čo súvisí s v úvode pomenovaným kontextom tohto článku, ale aj § 67j ods. 4 písm. a) OBZ na účely zákazu vrátenia vkladu a aj § 220ga ods. 4 OBZ na účely vymedzenia významnej obchodnej transakcie verejnej akciovej spoločnosti. Preto má otázka, kedy má veriteľ, ktorý je spravidla financujúcim subjektom, postavenie spriaznenej osoby alebo spoločníka svojho dlžníka, zásadný dopad aj nad rámec konkurzného práva.

Na zodpovedanie tejto otázky možno tému rozdeliť do dvoch základných okruhov, a to:

Dotknuté ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) a e) v spojení s § 9 ods. 3 ZRK obsahujú viac či menej formulačne zhodnú textáciu s § 67c ods. 2 OBZ (a ďalšími už citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka). Neskoršie pravidlo Obchodného zákonníka je evidentne inšpirované pravidlom zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aj keď celá právna úprava spoločnosti v kríze je primárne inšpirovaná rakúskou právnou úpravou zákona o