Právny pluralizmus II.

This text is a continuation of the author´s previous article published in the preceding fascicles of Právny obzor. An interesting concept of polycentric legal system has been formed in Central Europe. We understand it as complementary to the concept of legal pluralism: polycentric legal system of state in the framework of legal systems connected with other subjects of public power. Legal pluralism is becoming the central concept of postmodern in law. The impact of legal pluralism on the situation of individual human being is predominantly negative, because her/his legal situation is becoming more complicated, fragmented and changing, but it is important for the functioning of law in postmodern situation.

Prvá časť tejto úvahy uverejnená v predchádzajúcom čísle vedie k ďalšiemu teoretickému pokusu o uchopenie postmodernej situácie v práve. Koncepčne silnou alternatívou právneho pluralizmu je teória polycentrického právneho systému rozvíjaná v poľskom a českom právnom myslení. Reaguje na rovnakú situáciu, akú sa snaží zachytiť právny pluralizmus, no vychádza hlavne z európskych reálií. Jej zástancovia ju budujú ako už spomínanú alternatívu právneho pluralizmu.

Ďalšie riadky sú pokusom pristúpiť k právnemu pluralizmu a polycentrickému právnemu systému ako komplementárnym teóriám. Právny pluralizmus tu vystihuje súčasnú existenciu viacerých právnych systémov v semiautonómnom sociálnom poli a polycentrický právny systém situáciu v rámci niektorých právnych systémov, najmä v rámci tradičného a čoraz najrozsiahlejšieho systému práva štátu.

Čo hovorí koncepcia polycentrického právneho systému? Jej predstavitelia popierajú existenciu viacerých právnych systémov na tom istom území, v tej istej dobe. "Multicentrizácia však neznamená úplnú nezávislosť vymedzených normatívnych poriadkov"¹⁾, alebo ešte ostrejšie vyjadrené: "V právnom systéme krajiny nie je možná bezhraničná interferencia rôznych konkurenčných právnych poriadkov, lebo by znamenala úplnú deštrukciu tohto systému. Právny systém v rámci ktorého existujú konkurenčné podsystémy nie je ex definitione právnym systémom, ale súborom právnych systémov. Takýto multicentralizmus právnej regulácie by tiež odporoval elementárnym zásadám právneho štátu."²⁾ Koncepcia polycentrizmu právneho systému reagujena európsku situáciu, kde stret právnych poriadkov štátov, EÚ, možno i Rady Európy zjavne vyvracia modernú predstavu jednotného hierarchicky usporiadaného právneho systému, ale zároveň nevyvoláva dojem neporiadku a rozporov vylučujúcich vhodnosť označenia tohto stavu za právny systém.

Rozpor a "konkurencia" môžu byť aj systémotvornými väzbami medzi časťami a prvkami systému. Rozpor s požiadavkami právneho štátu je hodnotovo varovným signálom v našej právnej a politickej kultúre, ale nepredstavuje argument proti existencii určitého stavu.

Multicentrický právny systém je svojou povahou viac pozitívnou ako kritickou koncepciou, lebo sa pokúša uchopiť časť postmodernej situácie v práve jej akceptáciou, opisom a pochopením: "Multicentrickosť vyžaduje prijatie samotného faktu, že rôzne centrá môžu svojim pôsobením záväzne vypĺňať ten istý právny priestor (v oblasti tvorby práva) ako aj jeho realizácie, t.j. výkladu a aplikácie."³⁾

Právo sa vždy tvorilo alebo normy sa uznávali za právne na viacerých miestach či viacerými orgánmi, a jeho aplikácia bola i je nevyhnutne z povahy veci úlohou ešte väčšieho počtu orgánov. Novotou postmodernej situácie je "len" to, že orgány tvorby a aplikácie práva už nie sú usporiadané do hierarchickej štruktúry, ale čoraz viac pripomínajú sieť. Tomu prirodzene zodpovedá i podoba práva meniaceho sa "... smerom od obrazu pyramídy skôr k obrazu siete"⁴⁾. Asi najsilnejším signálom polycentrickosti právneho systému a vnútorného právneho pluralizmu je postupná strata monopolu štátu na tvorbu práva.

Prienik pluralizmu do vnútra právneho systému štátu uznal aj B. de Sousa - Santos, keď napísal: "Možno sme svedkami objavenia novej formy plurality právnych poriadkov: čiastkové právne polia tvorené relatívne nezávisiacimi a právne diskrepantnými logikami regulácie koexistujúcimi v tom istom štátnom právnom systéme."⁵⁾ Pluralita podsystémov štátneho právneho systému pripomína polycentrickosť právneho systému, ale predpokladá jeho "rozpad" na poloautonómne nespojité právne polia. Upozorňuje však, že vnútorná pluralizácia štátneho právneho systému môže mať rôzne podoby, medzi ktoré partia polycentrizmus i poloautonómne právne polia.

Doterajšie úvahy o právnom pluralizme i o polycentrickom právnom systéme sa pohybovali v rovine objektívneho práva, ktoré sa rôznymi spôsobmi pluralizuje a mení smerom od pyramídy k sieti s viacerými centrami. V českej odbornej spisbe sa vyskytol podnetný pokus pristúpiť k polycentrizmu právneho systému aj zo strany subjektívnych práv: "Polycentrizmus však môže byť spriaznený aj ... s mnohosťou práv vychádzajúcich zo spoločnosti. V tomto ďalšom zmysle nepracuje primárne s objektívnymi právnymi poriadkami, ale s niečím ako objektivizovanými poriadkami subjektívnych práv."⁶⁾

Právny pluralizmus väčšinou počíta aj s tvorbou práva spoločnosťou, ktorá nie je sprostredkovaná štátom. Uvedená formulácia navyše pripomína, že ak právo vzniká priamo v spoločnosti (právna obyčaj), tak obvykle predchádza presvedčenie o existencii subjektívneho práva (povinnosti) sformulovanie pravidla a presvedčenie o jeho právnosti. Zároveň rozširuje predstavu polycentrického právneho systému za hranice práva štátu, kde už možno hovoriť skôr o právnom pluralizme. Predstavuje obraz asi jediného polycentrického právneho systému zahŕňajúceho právo štátu i ďalšie právne (sub)systémy, ktorý pravdepodobne prevláda zo zorného uhla adresáta práv, zvlášť ak nie je profesionálnym právnikom. Pre neho je právo asi jediným nie príliš usporiadaným a len prvoplánovo pochopiteľným súborom noriem, ktoré musí pod hrozbou inštitucionálnej sankcie zachovávať. Pri pohľade zo zorného uhla profesionálneho právnika a zvlášť pri aplikácii tradičných vymedzovacích znakov právneho systému (základná norma a pravidlo uznania) sa ako najvhodnejší javí model: polycentrický právny systém štátu a ďalšie právne systémy spojené s neštátnymi subjektmi verejnej moci, ktorý spája koncepcie právneho pluralizmu a polycentrického právneho systému. Právny poriadok štátu v naznačenom modeli aspoň kvantitatívne ešte stále prevláda. Tento obraz vychádza zo situácie v Európe, zvlášť v Európskej únii, a nerobí si nárok na širšiu platnosť. Spája právny pluralizmus s polycentrickým chápaním právneho systému. Polycentrizmus vystihuje situáciu v rámc