Právo požadovať nadobudnutie akcií. (shoot - out právo)

The article provides basic analysis of the shoot-out right, in particular as regards its functionality. The shout-out right is a tool for handling of conflict situations in a company, where the exercise of this right is usually connected with exit of one of the shareholders and resulting domination of the company by the remaining shareholder. In the legal practice (in particular anglo-american) a number of variants of the exercise of this right have developed; these variants are covered in detail in this article. From 1 January 2017 the shoot-out right is part of Slovak system of law as secondary arrangement in the shareholder agreement of a simple joint-stock company. at first sight, the shoot-out right represents an elegant and fair solution to overcoming of a conflict, which might present potential risk to the very existence of a company. However, this right, and in particular its exercise, bring a number of risks. This fact is proved by the foreign practice, where this right is exercised in a very small number of cases and where the shareholders prefer other method of resolution of a conflict, mainly by mutual agreement.

V dňoch 25. a 26. septembra 2017 sa v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach uskutočnila vedecká konferencia, ktorej ústrednou témou bol konflikt záujmov v práve obchodných spoločností. Rovín potenciálnych konfliktov, ktoré v obchodnej spoločnosti vznikajú, je skutočne mnoho. Uvedený fakt je priamo podmienený samotnou povahou obchodnej spoločnosti ako druhom právnickej osoby, kde dochádza k vzniku celého radu právnych vzťahov medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom, medzi štatutárnym orgánom a spoločníkmi, medzi spoločníkmi navzájom, ale napríklad v širšom kontexte aj medzi spoločnosťou a jej veriteľmi. Do kategórie týchto vzťahov možno ďalej zaradiť vzťahy medzi ovládanou a ovládajúcou osobou, ako aj vzťahy v rámci riadených koncernových štruktúr. V rámci naznačených vzťahov sledujú ich účastníci často svoje vlastné záujmy a ciele, čo nevyhnutne vedie k vzniku konfliktu záujmov.

Spomedzi celej škály konfliktov nás na účely príspevku bude primárne zaujímať druh konfliktov vznikajúci medzi spoločníkmi. Tieto konflikty dokážu závažným spôsobom ohroziť celkové fungovanie spoločnosti. Môžu byť spúšťačom procesu likvidácie spoločnosti, ktorý vedie k ukončeniu existencie spoločnosti ako právnickej osoby. Na ich riešenie sa v rámci zmluvného práva vyvinulo niekoľko inštitútov. V príspevku našu pozornosť zamierame na jeden vybraný inštitút, ktorým je právo požadovať nadobudnutie akcií (shoot-out právo)¹⁾. Podľa teórie predstavuje uvedené právo efektívny a rýchly spôsob vyriešenia vzniknutého konfliktu (v praxi najčastejšie patovej situácie) tým, že účasť niekoľkých spoločníkov v spoločnosti fakticky transformuje na výlučnú (majoritnú) účasť len niektorého z nich.²⁾ Tým dochádza k odstráneniu neefektívneho , ktorý znižuje celkovú hodnotu spoločnosti, resp. ohrozuje jej samotnú existenciu. avšak samotný výkon shoot-out práva prináša viaceré riziká. Uvedené potvrdzuje aj zahraničná prax, kde len vo veľmi malom percente prípadov skutočne dochádza aj k výkonu tohto práva a spoločníci radšej uprednostnia iný spôsob urovnania ich konfliktu (napríklad samostatné vzájomné návrhy na kúpu alebo predaj účasti na spoločnosti, alebo mimosúdne vyriešenie sporu).

Právo požadovať nadobudnutie akcií je typizovaným zmluvným dojednaním upravujúcim podmienky prevoditeľnosti účasti na spoločnosti (obchodný podiel, akcie). Doma aj v zahraničí sa na jeho označenie zvykne používať anglický výraz , doslovne znamenajúce "rozstrel".

Právnym dôvodom vzniku tohto práva je konsenzuálna dohoda spoločníkov ako zmluvných strán. Podľa uvedeného práva jeden zo spoločníkov uskutoční druhému spoločníkovi návrh na kúpu alebo predaj účasti na spoločnosti a zároveň určí jednotkovú kúpnu cenu (iniciujúci spoločník). Druhý spoločník je zasa oprávnený rozhodnúť sa, či za navrhnutú jednotkovú kúpnu cenu uskutoční kúpu účasti od iniciujúceho spoločníka, alebo mu za uvedenú cenu svoju účasť predá. Uvedené rozhodnutie je výlučne vo sfére vôľovej dispozície druhého spoločníka. Iniciujúcemu spoločníkovi síce patrí subjektívne právo účasť iného spoločníka kúpiť alebo predať ako prvému, obsah tohto práva však určuje druhý spoločník, ktorý má potom subjektívnu povinnosť účasť iniciujúceho spoločníka kúpiť alebo predať za podmienok uvedených v iniciačnom návrhu. Uvedený postup kontraktácie vychádza z mechanizmu, ktorý sa nazýva ³⁾, keď jedna osoba rozkrojí koláč na dve časti (čo v prenesenom význame zodpovedá iniciačnému návrhu na kúpu alebo predaj s uvedením jednotkovej kúpnej ceny), kým druhá osoba má právo sa rozhodnúť, ktorú časť koláča si zvolí (čo opäť v prenesenom význame znamená, že druhý spoločník ako adresát návrhu určí druh obchodu, ktorý sa uskutoční, t.j. kúpa alebo predaj).

Právo požadovať nadobudnutie akcií tak možno vo všeobecnosti charakterizovať ako postup kontraktácie, ktorého predmetom je kúpa alebo predaj účasti na spoločnosti a ku ktorému dochádza v prípade vzniku patovej situácie, alebo v iných stranami dohodnutých prípadoch. Následný vznik týchto situácií a nemožnosť ich riešenia iným spôsobom (najmä vzájomnou dohodou) sú potom impulzom vedúcim k začatiu výkonu tohto práva.

Začatie výkonu práva býva väčšinou spojený s formálnou notifikáciou tejto skutočnosti druhej strane. V praxi sa možno pomerne často stretnúť s existenciou určitej medzifázy medzi oznámením o začatí výkonu práva a výkonom samotným. Ide o vymedzený časový úsek (lehotu), ktorá začína plynúť notifikáciou, a jej uplynutie je podmienkou samotného výkonu shoot-out práva. Účelom lehoty je poskytnúť spoločníkom potrebný priestor na vyriešenie vzniknutej konfliktnej situácie vzájomnou dohodou, prípadne za pomoci mediátora alebo arbitra. Zároveň má slúžiť ako určitá motivácia, aby spoločníci nepristupovali k výkonu práva s až "prílišnou" ľahkosťou.⁴⁾ Vznik patovej situácie a začatie plynutia predmetnej lehoty možno pripodobniť k visiacemu Damoklovmu meču. Pretože každý spoločník si je (musí si byť) v danom momente vedomý, že pokiaľ sa patovú situáciu nepodarí vyriešiť, môže ktorýkoľvek zo spoločníkov čeliť neplánovanému exitu zo spoločnosti. Práve fáza výkonu práva býva spojená so značnou mierou neistoty pre iniciujúceho spoločníka, ktorý momentom odoslania iniciačného návrhu stráca kontrolu nad ďalším vývojom situácie. Pretože hoci iniciujúci spoločník môže pri začatí výkonu práva prejaviť svoju vôľu vystupovať v pozícii kupujúceho; táto pozícia môže byť jednoducho zmenená konaním druhého spoločníka. Práve jemu patrí právo rozhodnúť, ktorý zo spoločníkov zostane v pozícii predávajúceho a ktorý v pozícii kupujúceho.⁵⁾

Právo požadovať nadobudnutie akcií môže byť stranami dojednané tak, že sa bude týkať celej vlastníckej štruktúry (t.j. každého spoločníka) spoločnosti, alebo bude dojednané len medzi na úrovni niektorých spoločníkov.⁶⁾ Rovnako je možné