Primárne európske právo a energetický priemysel

Príspevok analyzuje interakcie medzi predpismi primárneho európskeho práva (práva Európskeho spoločenstva, práva Európskeho spoločenstva atómovej energie a tiež práva dnes už neexistujúceho Európskeho spoločenstva uhlia a ocele) a energetickým priemyslom. Identifikuje tie predpisy, ktoré majú význam pre výrobu elektrickej energie, ťažbu fosílnych zdrojov energie, prepravu energií, obchod s nimi, rovnako ako pre ich distribúciu. Poukazuje na skutočnosť, že dve z pôvodne troch európskych integračných spoločenstiev mali povahu medzinárodných organizácií, pôsobiacich v oblasti hospodárenia s energetickými zdrojmi. Článok sa ale sústreďuje najmä na jednotlivé ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ich význam pre liberalizáciu a reštrukturalizáciu energetického priemyslu. Na predkladaný príspevok bude nadväzovať článok o jednotlivých sekundárnych predpisoch Európskeho spoločenstva v oblasti energetického priemyslu.

Energetický priemysel, t.j. výroba elektrickej energie a jej distribúcia, rovnako akoťažba, resp. v prípade európskych krajín najmä dovoz zemného plynu a jeho distribúcia patria k základným pilierom hospodárstva jednotlivých európskych štátov. Jedná sa o oblasti hospodárstva, ktoré majú pre jednotlivé štáty strategický význam. Práve z tohto dôvodu bol energetický sektor v takmer všetkých európskych štátoch v rukách štátnych monopolov. Nasledujúci príspevok si dáva za cieľ analyzovať, aké implikácie majú predpisy primárneho európskeho práva pre energetický sektor a zároveň identifikovať najdôležitejšie aspekty platnej komunitárnej právnej úpravy. Príspevok sa bude venovať jednotlivým zmluvným dokumentom (Zmluve o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Európskeho spoločenstva atómovej energie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva), analyzovať ich vzťah k energetickému priemyslu, rovnako aj príslušnú judikaturu Európskeho súdneho dvora.

Pod pojmom "primárne európske právo" rozumieme zmluvné inštrumenty, ktorými boli zriadené jednotlivé európske spoločenstvá: Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Európske (hospodárske) spoločenstvo a Európske spoločenstvo atómovej energie. Hneď na prvý pohľad je pritom zrejmé, že dve z pôvodne troch existujúcich európskych spoločenstiev boli založené s ohľadom na úpravu nakladania so zdrojmi energie. Konkrétne sa jednalo právnu úpravu, prostredníctvom ktorej bol vytvorený jednotný trh s uhlím v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a právnu úpravu spolupráce členských štátov v oblasti rozvoja atómovej energetiky v rámci Európskeho spoločenstva atómovej energie Cieľom prvej časti predkladaného príspevku je poukázat na najdôležitejšie aspekty týchto právnych úprav.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele () bolo založené tzv. Parížskou zmluvou v roku 1951¹⁾ Cieľom tejto zmluvy bolo vytvorenie jednotného integrovaného trhu s uhlím a s oceľou na území šestice signatárskych štátov - Francúzska, Spolkovej republiky Nemecko Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska.²⁾ Parížska zmluva bola podpísaná 18.4.1951 a účinnou sa stala 23.7.1952. Na rozdiel od oboch nasledujúcich zmluvných dokumentov bola účinnosť Parížskej zmluvy limitovaná na 50 rokov.³⁾

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (Parížska zmluva) zaväzovala signatárske štáty na odstránenie všetkých prekážok dovozu a vývozu uhlia a ocele. S tým bol spojený zákaz obmedzení, ciel a kvót v oblasti obchodu s uhlím a zákaz takých úkonov verejnej moci, ktoré by mali za následok diskrimináciu producentov, kupujúcich a predávajúcich na trhu s uhlím.⁴⁾ Uhlie pritom v r. 1952 predstavovalo cca 90% energetických zdrojov priemyslu jednotlivých štátov Európy. Panovali nielen obavy z jeho zmenšujúcich sa zásob, ale na strane Francúzska aj obavy, že v budúcnosti môže opätovne dôjsť k zamedzeniu jeho exportu z nemeckých území Sárska a Porúria. Suezská kríza v r. 1956 po prvýkrát ukázala nebezpečenstvá, ktoré so sebou prináša závislosť od dovozu ropy zo štátov Blízkeho východu. Zmluva vymedzila nasledujúce ciele, ktoré mali byť v rámci Montánnej únie dosiahnuté: pravidelná a neprerušovaná distribúcia elektrickej energie, voľný prístup ku zdrojom uhlia, zlepšenie, pracovných podmienok v ťažobnom priemysle a medzinárodnej spolupráce v oblasti výroby elektrickej energie.⁵⁾ Verejné podpory boli v oblasti priemyslu ťažby uhlia a výroby ocele v zásade zakázané⁶⁾ Zmluva predpokladala, že v prípade zníženia objemu ťažby uhlia nariadi Európska komisia po konzultácii s Poradným výborom ťažbu v určitom objeme s cieľom zabezpečiť dostatok tohto fosílneho paliva. Pre prípady nedostatku uhlia Zmluva predpokladala, že bude rozhodnuté o prioritnom využití tejto suroviny a ojej distribúcii.⁷⁾

Cieľom Parížskej zmluvy bolo predovšetkým vytvorenie jednotného trhu s uhlím ktoré predstavovalo v 50. rokoeh 20. storočia strategickú surovinu. Jednotlivé mechanizmy Zmluvy mali zaistiť prístup jednotlivých štátov k trhom a riešiť prípady nedostatku uhlia. Nasledujúci vývoj bol však práve opačný, než sa v dobe podpísania Zmluvy predpokladalo. Namiesto nedostatku uhlia priniesli nasledujúce desaťročia jeho nadbytok ktorý bol spôsobený jednak jeho dovozom z tretích štátov, ďalej ale predovšetkým technologickým pokrokom, ktorý umožnil efektívnejšie využitie tohto zdroja energie a priniesol tiež iné zdroje energie (najmä atómovú energiu). V dôsledku tohto vývoja sa väčšina ustanovení Parížskej zmluvy stala obsolentnou.⁸⁾ Činnosť Európskej komisie v oblasti Montánnej únie sa postupom času v podstate obmedzila na vydávanie výnimiek zo zákazu verejných podpôr pre sektor ťažby uhlia podľa čl. 67 ods. 2 Parížskej zmluvy.⁹⁾ Z vyššie uvedených dôvodov nevyvinuli zmluvné strany žiadnu iniciatívu smerom k predĺženiu existencie Montánnej únie a prvé z európskych integračných spoločenstiev zaniklo v súlade s čl. 97 Parížskej zmluvy k 23.7.2002.

V súvislosti so zánikom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele bolo na základe čl. 87 ods. 3 písm. a) a čl. 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES) vydané nariadenie č. 1407/2002.¹⁰⁾ Tento právny predpis stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnych podpôr s cieľom prispieť k reštrukturalizácii ťažobného priemyslu v jednotlivých členských štátoch ES. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia môže byť podpora pre ťažbu uhlia považovaná za zlučiteľnú s riadnym fungovaním spoločného trhu len v prípade, že zodpovedá podmienkam, ktoré sú stanovené v kapitole 2 uvedeného predpisu. Toto nariadenie je platné do 31. decembra 2010. Po tomto dátume sa na ťažbu uhlia budú aplikovať priamo ustanovenia o zákaze štátnych podpôr, ktoré sú zakotvené v čl. 87 an. Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES).

Európske spoločenstvo atómovej energie () bolo založené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Tá bola podpísaná šesticou zakladajúcich štátov (Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko) dňa 25.3.1957 v Ríme. Táto tzv. prvá Rímska zmluva vstúpila do účinnosti dňa 1.1.1958.¹¹⁾ Paralelne bola signatárskymi štátmi podpísaná aj druhá - a známejšia - z Rímskych zmlúv: Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnes Európske spoločenstvo).¹²⁾

Uvedené dve zmluvy doplnili vtedy už existujúcu Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (tzv. Parížsku zmluvu z r. 1951).¹³⁾ Je teda skutočnosťou, že dve z pôvodne troch "Európskych spoločenstiev" boli založené s cieľom pôsobiť v oblasti zdrojov energie.¹⁴⁾ To bolo spôsobené obavami vtedajšej európskej "šestky" o budúcnosť zásobovania primárnymi zdrojmi energie. Atómová energie bola považovaná za energetický zdroj budúcnosti a za alternatívu existujúcim fosílnym zdrojom energie, uhliu a rope. S tým je spojená aj odlišná idea oboch uvedených "energetických" spoločenstiev Európske spoločenstvo uhlia a ocele (tzv. ) bolo založené za účelom vytvoriť jednotný vnútorný trh s uhlím a s oceľou, ktorý bude založený na zásadách voľnej hospodárskej súťaže.¹⁵⁾ Obmedzenia dovozu a vývozu týchto komodít, rovnako ako štátne podpory v odvetviach ťažby uhlia a produkcie ocele boli v rámci Montánnej únie v zásade zakázané. Ideologické pozadie teda bolo identické s princípmi, na ktorých stojí dnešné Európske spoločenstvo. Európske spoločenstvo atómovej energie () má naopak silný promočný charakter: Jeho cieľom je v prvom rade podpora rozvoja priemyslového využitia atómovej energie. Tak to stanovuje aj čl. 1 jeho zakladajúceho dokumentu (ďalej len "Zmluva o založení"):¹⁶⁾

Ďalší rozdiel medzi Euratomom a Montánnou úniou bol, že zatiaľ čo vlastný režim pre vnútorný trh s uhlím a oceľou bol vytvorený na 50 rokov, Euratom nebol - obdobne ako Európske hospodárske spoločenstvo - pri svojom založení nijako časovo obmedzený. Maastrichtskou zmluvou bola s účinnosťou od 1. novembra 1993 založená Európska únia, ktorej prvý pilier tvorili tri vtedy existujúce "európske spoločenstvá" (Euratom, Montánna únia a Európske hospodárske spoločenstvo, premenované zmluvou na Európske spoločenstvo).¹⁷⁾

Súčasťou "prvého piliera" Európskej únie je dnes: po zániku Montánnej únie okrem Európskeho spoločenstva už len Európske spoločenstvo atómovej energie. Zatiaľ čo Zmluva o založení Európskeho spoločenstva prešla v priebehu uplynulých desaťročí celým radom zmien, Zmluva o založení Euratomu existuje dodnes v takmer pôvodnej verzii z roku prijatia.¹⁸⁾

Európske spoločenstvo atómovej energie (Euratom) sa od svojho založenia v r. 1957 rozrástlo z pôvodných šiestich na dnešných 27 členských štátov. Jeho členmi sú tak dnes Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spolková republika Nemecko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.

Jednotlivé oblasti činnosti Európskeho spoločenstva atómovej energie taxatívne vymenúva čl. 2 Zmluvy o založení:

Uvedené oblasti sú ďalej upravené v hlave II. Zmluvy o založení, ktorá ďalej vymedzuje právomoci Euratomu v jednotlivých oblastiach. Hlava 11. neprešla od účinnosti zmluvy v r. 1958 žiadnymi významnými zmenami. Treba výslovne upozorniť na skutočnosť, že Zmluva o založení neobsahuje žiadnu povinnosť členských štátov, týkajúcu sa priemyselného využívania atómovej energie. Voľba energetických zdrojov zostáva v právomoci jednotlivých členských štátov.

Ostatné časti Zmluvy (hlava 111., obsahujúca ustanovenia o orgánoch Spoločenstva; hlava IV, obsahujúca finančné ustanovenia; hlava V, obsahujúca ustanovenia všeobecného charakteru) korešpondujú s obdobnými časťami Zmluvy o založení Európskeho (hospodárskeho) spoločenstva.¹⁹⁾ Tieto časti boli - spoločne s ustanoveniami Zmluvy o ES - postupne menené

Európske spoločenstvo atómovej energie () jedná prostredníctvom svojich orgánov: Európskeho parlamentu (), Rady (), Európskej komisie (), Súdneho dvora () a Účtovného dvora (). Okrem uvedených inštitúcií patrí k orgánom Euratomu ďalej Európka centrálna banka (), Európska investičná banka (), Hospodársky a sociálny výbor () a Výbor regiónov (). Počas vývoja došlo k niekoľkým zmenám v štruktúre a vzájomných vzťahoch orgánov jednotlivých spoločenstiev: Súdny dvor a Európsky parlament boli na základe konvencie šiestich zakladajúcich štátov od počiatku spoločné pre všetky európske spoločenstvá. Proces vytvorenia spoločných inštitúcií bol ukončený zmluvou z r. 1967 (), na základe ktorej bola vytvorená jednotná štruktúra pre existujúce európske spoločenstvá. Od tohto okamžiku majú všetky európske spoločenstvá spoločné orgány.

Ako už bolo uvedené vyššie, obsahuje hlava II. Zmluvy o založení zakotvenie právomocí Euratomu v jednotlivých oblastiach a zároveň právny základ pre vydávanie normatívnych právnych aktov, resp. individuálnych aktov aplikácie práva orgánmi Euratomu.²⁰⁾ V tejto časti budú stručne opísané jednotlivé oblasti právnej úpravy Euratomu a činnosti, ktoré v nich Euratom vykonáva.

V oblasti podpory a uľahčovania výskumu v oblasti priemyselného využitia atómovej energie²¹⁾ disponuje Euratom najmä právomocami v súvislosti s koordináciou výskumných aktivít a zamedzeniu paralelného výskumu.²²⁾ Za týmto účelom vydáva Európska komisia odôvodnené stanoviská (), účelom ktorých je nasmerovanie výskumu do doposiaľ nedostatočne preskúmaných oblastí. Obdobný účel má aj zverejňovanie zoznamu tých oblastí výskumu, ktoré Komisia považuje za nedostatočne preskúmané.²³⁾ Koordinácia výskumných aktivít je uskutočňovaná aj za pomoci konzultácií so zástupcami verejných i súkromných výskumných stredísk.

V oblasti ochrany zdravia obsahuje Zmluva o založení právomoc Euratomu na vydanie základných bezpečnostných štandardov ().²⁴⁾ Tieto štandardy vypracováva Komisia v spolupráci so skupinou odborníkov, menovaných Výborom pre vedu a techniku (). Komisia si k takto vypracovaným základným štandardom má vyžiadať stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ().

Hlava tretia Zmluvy o založení predstavuje v súčasnosti právny základ pre 25 normatívnych predpisov záväzného i nezáväzného charakteru (nariadenia, smernice, odporučenia).²⁵⁾ Ústredným predpisom Euratomu je v tejto oblasti smernica 96/29/Euratom, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (tzv. ).²⁶⁾ Smernica je do značnej miery konzistentná s odporučením Medzinárodnej komisie pre ochranu pred ionizujúcim žiarením () a s nezáväznými odporučeniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (): ²⁸⁾ Smernica 96/29/Euratom predstavuje lex generalis európskeho práva v oblasti ochrany zdravia pred rizikami ionizujúceho žiarenia.²⁹⁾ Pôvodne existovala v práve Euratomu jediná smernica, ktorá obsahovala harmonizované zásady ochrany. V období, ktoré nasledovalo po černobyľskej udalosti, sa európska úprava bezpečnostných štandardov rozšírila do celého radu ďalších oblastí (napr. preprava rádioaktívneho materiálu, ochrana externých pracovníkov, atd'.).

Okrem vydávaní záväzných normatívnych aktov je ďalej v právomoci Komisie vydávať odporúčania () za účelom harmonizácie právnej úpravy vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany pred rizikami ionizujúceho žiarenia.³⁰⁾ Komisia ďalej disponuje právomocami v oblasti dozoru nad monitorovacími zariadeniami v jednotlivých členských štátoch Euratomu.

V oblasti podpory a koordinácie investícií v oblasti priemyselného využitia atómovej energie³¹⁾ Komisia pravidelne zverejňuje programy informatívnej povahy (). Tie sa týkajú cieľov výroby atómovej energie a investícií, ktoré sú nutné na ich dosiahnutie. Subjekty, ktoré pôsobia v priemyselných odvetviach atómovej energetiky, majú za povinnosť oznamovať Komisii investičné zámery pre nové zariadenia, resp. pre premeny existujúcich zariadení.³²⁾ Komisia má ďalej za úlohu kon trolovať s dotknutými osobami a podnikmi všetky aspekty investičných zámerov, spojených s cieľmi Zmluvy o založení.

V priemyselných odvetviach atómovej energetiky môže Rada zriaďovať spoločné nodniky ()³³⁾ Jedná sa o subjekty, ktorým Zmluva o založení explicitne priznáva právnu subjektivitu a zaväzuje členské štáty k priznaniu čo najširšej právnej spôsobilosti, akú členské štáty priznávajú právnickým osobám. Okrem toho disponujú spoločné podniky celým radom ďalších výhod. Jedná sa najmä o finančnú podporu zo strany Euratomu, rovnako ako o rozsiahle daňové výhody v jednotlivých členských štátoch. Právna úprava týchto podnikov v Zmluve o založení má vzhľadom na právnu úpravu ktorá sa týka podnikov v Zmluve o ES, ³⁴⁾

Právna úprava v oblasti zásobovania rudami a zvláštnymi štiepnymi materiálmi () je jednou z tzv. "spoločných politík Spoločenstva."³⁵⁾ Jedná sa o súhrn právnych predpisov, ktoré vytvárajú systém monopolu na nákup surovín a ich na distribúciu, zmluvnej povinnosti a cenovej intervencie. Zmluva o založení zriadila ako centrálny orgán pre oblasť zásobovania Spoločenstva pre atómovú energie ³⁶⁾ Agentúra má právnu subjektivitu a je finančne samostatná.³⁷⁾ V zahraničnej literatúre je považovaná za verejnoprávny orgán, poverený