System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).

Amor sa vo svojom článku zaoberá iným teoretickým členením trestného práva, než je rozdelenie na právo hmotné a právo procesné. Svoje závery sa usiluje podporiť názormi popredných zahraničných i slovenských právnych teoretikov. Pri skúmaní uvedeného problému formuluje nové subsystémy, ktoré sú interdisciplinárneho charakteru a opúšťajú tradičné delenie na procesnú a hmotnú časť.

V súčasnej dobe sa trestne právo ako celkové odvetvie člení na trestné právo hmotné a trestné právo procesné.¹⁾

Trestné právo hmotné možno členiť na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť v sebe zahŕňa základy trestnej zodpovednosti, problematiku sankcií, ochranných opatrení, ako i ďalšie špecifiká.

Trestné právo procesné možno členiť "pracovne" taktiež na všeobecnú časť a osobitnú časť, kde všeobecná časť je tvorená zásadami trestného konania, problematikou dokazovania, zaisťovacími inštitútmi zaistenia osoby a veci pre účely trestného konania a rozhodnutiami, zatiaľ čo osobitná časť je tvorená jednotlivými štádiami trestného konania.²⁾

Takto je trestné právo členené i propedeuticky pre potreby učiteľsko-študentskej obce. Uvedené členenie je dostatočné, avšak nieje možné sa pri jeho aplikácii ubrániť určitému zjednodušeniu, ktoré tkvie v podraďovaní určitých, pododvelví pod určitú časť trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré by inak mali byť posudzované samostatne, resp. mohli byť posudzované samostatne, a tak by i mali, či mohli byť prezentované. V praxi polom niekedy možno badať odtrhnutie a odčlenenie procesných tém od ich väzby na otázky hmotné, a naopak. Účelom tejto práce je zamerať pozornosť na alternatívne rozdelenie noriem trestného práva nie podľa klasického kľúča, ale postupovať viac v zmysle hľadania spoločných znakov, čŕt, vnútornej previazanosti a logickej následnosti, ktoré by sa mohli pretaviť napríklad do delenia tak, ako je uvedené ďalej. Uvedené delenie má svojich zástancov, ktorí odôvodňujú spomínané delenie práve už spomínanými atribútmi.

Trestné právo procesné je systematicky členené viac menej v zhode so systematikou Trestného poriadku.³⁾ Prof. Husár uvádza, že ⁴⁾

Táto rozsiahla a všeobecná definícia trestného práva procesného v sebe zahŕňa hneď niekoľko samostatných pododvetví, ktoré svojou povahou presahujú členenie na trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Je namieste otázka, či toto systematické delenie v dnešnej dobe postačuje, resp. či postačuje delenie trestného práva procesného na jeho jednotlivé podkapitoly bez toho, aby sa im z hľadiska systematiky venovala hlbšia pozornosť. Akademik Knapp k uvedenému dodáva ⁵⁾

Ďalšie členenie, resp. rozdelenie noriem v rámci trestného práva sa tak javí ako prospešné, aspoň vo vzťahu k teoretickej báze. Jednotlivé inštitúty totiž vo väčšine prípadov presahujú oblasť hmotného práva či oblasť procesného práva, typickým príkladom je pojem trest, ktorý je ústredným pojmom celého trestného práva.

Dalším dokladom môže byť otázka dokazovania ako číreho procesného postupu, avšak vždy a v konečnom vzťahu k trestnému činu, skutkovej podstate trestného činu, poľahčujúcim a priťažujúeim okolnostiam, atď., ktoré ako také zase predstavujú proble matiku typicky hmolnoprávnu.

Ak prijmeme Knappovu definíciu procesného práva, ako takého, t.j. , že ⁶⁾. V takomto prípade je taktiež nutne sa vysporiadať s otázkou systému, resp. subystému a jeho štruktúry ako základným predpokladom pre jeho možnosť ďalšieho prerozdelenia. ⁷⁾

Z uvedeného teda jasne vyplýva dôležitosť jeho členenia a vzťahov medzi jednotlivými jeho časťami, a to tak, aby tieto vzťahy neboli zatláčané do úzadia, ale bola im venovaná náležitá pozornosť zo strany teórie i praxe. Iba takýto postup vie zabezpečiť konzistentný názor právnej vedy, resp. jej predstaviteľov v celej šírke dopadu svojich názorov na jednotlivé inštitúty, ktoré by teda mali byť vždy posudzované v celosti, a nie oddelene.

Na základe naznačených okruhov problémov možno konštatovať, že právny systém (všeobecne v najširšom meradle alebo ako jednotlivé parciálne pododvetvie) je uzavretý systém a čiastkové zmeny jeho inštitútov budú mať nie zanedbateľný vplyv na systém ako celok, resp. jeho stabilite by prispel i jednotný výklad a jednotná prax .⁸⁾

Je pomaly notorietou, že jedným zo znakov právnej normy je i jej normatívnosť.

I z tohto pohľadu sa potom javí jasnejšie prerozdelenie jednotlivých pododvetví trestného práva viac ako žiaduce.

Prof. Prusák uvádza k pomeru hmotného a procesného práva nasledovné: ⁹⁾

Ak¹¹⁾ je trestné právo procesné prostriedkom presadenia a uplatnenia trestného práva hmotného,¹²⁾ opäť by bolo účelnejšie a prehľadnejšie rozdeliť takto nesmierne široké pododvetvie na jednotlivé parciálne časti, ktoré spolu súvisia obsahovo a sú zaradené i systematicky vo vzájomnej blízkosti.

Autor ďalej k problematike členenia trestnoprávnych noriem uvádza: ¹⁵⁾

Pre úplnosť je však nutné dodať, že samotné rozčlenenie v zásade predstavuje skôr teoretickoprávny problém a výzvu, pretože aplikačná prax je nútená v každodennom živote používať právny predpis v celej jeho šírke a vo všetkých možných vzájomných súvislostiach. Naznačené subsystémy trestného práva sa tak budú vzájomne dopĺňať, prekrývať, aby vytvoril jeden kompaktný a harmonický celok.