Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky. Podstata úrokov z úveru a ich splatnosť (1. časť)
OVEČKOVÁ, O.: Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky. Podstata úrokov z úveru a ich splatnosť (1. časť). Právny obzor, 104, 2021, č. 5. s. 345 - 362.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2021.5.02
Loan interest – addressed and open issues. Substance of loan interest and its payment (Part 1). The issue of loan interest, also known as contractual interest or capital interest, has become the focus of the application practice, decision-making work of courts and the private law science in the recent years. Attention is paid in particular to two groups of interest-related issues: interest overdue or the time-frame for payment of interest; accumulation of interest and default interest. These topics became problematic, especially in connection with consumer loan agreements. However, in this context, the inadequate consumer-related protectionist practices are often transferred to loan agreements in business relations and significantly deform the business environment. Moreover, legal provisions on loan agreement regulated by the Commercial Code are also inadequately interpreted and applied in the light of consumer protection, which ultimately negatively affects those legal relationships to which a consumer is not a party. The situation is also complicated by the fact that legal science and decision-making work of courts failed to reach a consensus on solution of these problems. The first part of the article on loan interest addresses the substance of the concept of loan interest in relation to the time-frame of its payment, with impetus on the legal framework of the obligation to pay loan interest. Subsequently, it analyses loan interest in case of premature repayment of loan from the perspective of law, the application practice and decision-making work of courts.
Key words: loan agreement, loan interest, premature repayment of loan, debtor´s default, immediate repayment of loan
Vymedzenie problému
Problematika
úrokov z úveru
, označované aj ako úroky zmluvné alebo úroky kapitálové, prípadne úroky bežné (ďalej len "úroky"), sa stala v posledných rokoch stredobodom pozornosti aplikačnej praxe, rozhodovacej činnosti súdov, ako aj náuky súkromného práva. Ide najmä o dva okruhy problémov spätých s problematikou úrokov:a)
úroky po splatnosti, resp. časový rámec platenia úrokov,
b)
kumulácia úrokov a úrokov z omeškania.
Uvedené témy sa stali problémové predovšetkým v spojení so spotrebiteľskými úvermi. V tejto súvislosti sa však často neprimerané ochranárske praktiky spojené so spotrebiteľom prenášajú na zmluvy o úvere v obchodnej oblasti, a tak do značnej miery deformujú podnikateľské prostredie. Navyše, pod zorným uhlom ochrany spotrebiteľa sa neadekvátne vykladajú a aplikujú aj ustanovenia právnej úpravy zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku, čo napokon negatívne ovplyvňuje právne vzťahy, ktorých účastníkom nie je spotrebiteľ. Evidentné je to najmä pri riešení uvedených dvoch vymedzených okruhov problémov.
Situáciu komplikuje aj to, že ani právna náuka a ani rozhodovacia činnosť súdov nedokázali dospieť k určitému konsenzu pri riešení uvedených problémov, a tak aplikačná prax je v nezávidenia hodnej situácii, keď sa stretáva s realitou, v ktorej výsledok sporu závisí od toho, ktorý senát bude spor rozhodovať.
Podstata úrokov z úveru a ich splatnosť (1. časť)
1. Časový rámec platenia úrokov z úveru
Časový rámec platenia úrokov z úveru má podľa nás dve základné východiská:
účel úverovej zmluvy
a s tým súvisiaca
podstata inštitútu úrokov; právny rámec trvania povinnosti platiť úroky
.a) Podstata inštitútu úrokov z úveru
Zmluvu o úvere
upravuje Obchodný zákonník (§ 497 až § 507). Podstatou zmluvy o úvere je
záväzok veriteľa
poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá
záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.Obchodný zákonník v základnom ustanovení § 497vymedzuje
podstatné časti zmluvy o úvere
(v zmysle § 269 ods. 1 OBZ), ktoré sú z hľadiska vzniku zmluvy kogentné (§ 263 ods. 2 OBZ). Sú to: záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky vrátane povinnosti rezervovať peňažné prostriedky; určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté; záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky; záväzok dlžníka zaplatiť úroky.Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby zmluva o úvere vznikla. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je
zmluvou konsenzuálnou
a na jej vznik sa nevyžaduje reálne plnenie.Účelom zmluvy o úvere
je poskytnutie peňažných prostriedkov a ich prostredníctvom
dosiahnutie zisku
, ktorý predstavujú úroky ako výnos z úverovej sumy. Úroky úzko súvisia s úverom, teda poskytnutými peňažnými prostriedkami (napr. vznik úrokov, splatnosť úrokov). Povinnosť zaplatiť úroky za poskytnuté prostriedky charakterizuje zmluvu o úvere ako
zmluvu odplatnú
.Môžeme teda konštatovať, že
úroky sú podstatnou, neoddeliteľnou a existenčnou súčasťou zmluvy o úvere
. Bez dojednania záväzku zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky nemožno vôbec hovoriť o zmluve o úvere. Preto je potrebné pripomenúť si aj podstatu právneho inštitútu úrokov z úveru, lebo práve ona bude východiskom našich ďalších úvah a záverov.Úroky majú povahu odplaty
(ceny peňažných prostriedkov), ktorú zaplatí ten, kto si vezme úver, alebo ten, kto si požičia peniaze, resp. odplaty za branie úžitkov z poskytnutých peňazí (úveru). Je to protihodnota za to, že jeden subjekt (poskytovateľ) dáva do dispozície druhého subjektu (prijímateľovi) určitý objem peňazí (istinu) na určitú dobu.
Úroky sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka
, čo vyplýva aj zo záväzku dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497). Sú teda
peňažným plnením,
a na rozdiel od úrokov z omeškania nie sú sankciou za porušenie povinnosti. Prostredníctvom úrokov sa napĺňa
účel zmluvy o úvere - dosiahnutie zisku
. Súčasťou úrokov je aj určitá
miera rizika
ich nesplatenia. Táto miera je vysoká najmä pri spotrebiteľských úveroch.Od úrokov z úveru je potrebné odlišovať
odplatu za dojednanie záväzku poskytnúť úver,
ktorou sa rozumie poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov. Prichádza do úvahy len za predpokladu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa (§ 499). Veriteľ v takomto prípade má nárok na odplatu, nemá však povinnosť ju dojednať. Kogentný charakter ustanovenia § 499 sa vzťahuje na vymedzenie povahy veriteľa. Odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru.Ak sa vrátime k problematike časového rámca platenia úrokov z úveru (doby úročenia), je zrejmé, že zo samotnej podstaty inštitútu úrokov ako odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, možno odvodiť, že úroky z úveru je dlžník povinný platiť
od poskytnutia peňažných prostriedkov veriteľom až do ich faktického vrátenia
. Ide totiž o odplatu za reálne používanie poskytnutých finančných prostriedkov. Domnievame sa, že podstata inštitútu úrokov z úveru ako odplaty za poskytnutý úver nás nenecháva na pochybách o tom, že platenie úrokov je rámcované dobou reálneho poskytnutia finančných prostriedkov a dňom ich faktického vrátenia. Pravda za predpokladu (vzhľadom na dispozitívnosť právnej úpravy), že sa strany nedohodnú inak, alebo zákon časový rámec platenia úrokov výslovne neupraví inak.Z uvedenej podstaty úrokov z úveru vyplýva, že tieto sú neoddeliteľne spojené s istinou v tom zmysle, že
ak dlžník užíva istinu, platí úroky z tejto istiny
. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o
základnom pravidle,
ktoré vyplýva tak z účelu úverovej zmluvy, ako aj z podstaty inštitútu úroku.Napokon už na tomto mieste pripomenieme
vzťah inštitútu úrokov a inštitútu náhrady škody.
Úroky v prípade, ak veriteľovi nepriznáme právo vymáhať ich až do faktického vrátenia poskytnutého úveru, časť úrokov, ktoré veriteľ nemôže takto vymáhať, sa stáva škodou, presnejšie
ušlým ziskom
. Teda tým, o čo sa majetok veriteľa nezväčšil v dôsledku toho, že dlžník riadne neplnil svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peniaze. Ide o
škodu spôsobenú nesplnením záväzku
(zaplatenie úrokov za používanie istiny).Teda nejde o škodu spôsobenú omeškaním so splnením záväzku (nezaplatenie splátok). To je škoda, ktorá je dôsledkom nepriznania úrokov za celý čas, po ktorý dlžník neoprávnene používal istinu. Inak povedané, úroky ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky sa menia na ušlý zisk, ktorý vznikol nemožnosťou využívať svoje peniaze, neprávom zadržiavané dlžníkom.Preto nemožno v plnom rozsahu akceptovať stanovisko súdu v odôvodnení rozsudku, že aj keď dlžník nebude platiť úroky pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru až do úplného vrátenia istiny, postavenie veriteľa sa tým nezhorší, lebo
ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody
(R 5/2021).Asi netreba v tejto súvislosti podrobnejšie vysvetľovať rozdiel v obťažnosti medzi získaním odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úrokov a vymáhanie tejto odplaty prostredníctvom škody (ušlého zisku). Napokon je potrebné zdôrazniť a súhlasiť s názorom, že podstata úveru je rovnaká bez ohľadu na to, či ide o úver poskytovaný podnikateľovi alebo spotrebiteľovi.
1)
b) Právny rámec povinnosti platiť úroky z úveru
Uviedli sme, že z účelu zmluvy o úvere a z podstaty inštitútu úrokov z úveru možno vyvodiť základné pravidlo časového rámca platenia úrokov. Pozrime sa teraz, ako sa toto pravidlo premieta do právnej úpravy. Inak povedané, čo vyplýva z právnej úpravy, pokiaľ ide o časový rámec platenia úrokov z úveru. Treba pripomenúť že Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
expresis verbis
neupravujú trvanie povinnosti dlžníka platiť úrok z úveru. Pozrime sa, či ho možno priamo či nepriamo vyvodiť z jednotlivých ustanovení právnej úpravy úverovej zmluvy, prípadne súvisiacich predpisov.Ustanovenie § 497
ako základné (kogentné) ustanovenie zmluvy o úvere spája zaplatenie úrokov s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov (...
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
). Dá sa predpokladať, že výraz "vrátiť" tu znamená faktické vrátenie peňažných prostriedkov. Dokladá to aj dikcia ustanovenia § 503 ods. 3, kde je použitý výraz vrátiť, kde bezpochyby znamená faktické vrátenie peňažných prostriedkov.vrátiť
a zaplatiť úroky,Teda aj zaplatenie úrokov sa už tu viaže na faktické vrátenie peňažných prostriedkov, a nie na ich splatnosť. Z podstaty zmluvy o úvere teda vyplýva, že poskytnutie úveru je viazané na odplatu, ale
úrok sa viaže len na prostriedky, ktoré sú skutočne čerpané
. Už z tohto ustanovenia možno vyvodiť akceptáciu pravidla, že úroky je dlžník povinný platiť od poskytnutia úroku do jeho vrátenia. Ako každé pravidlo, ani toto sa v právnej úprave neuplatní absolútne. Zákonodarca ho pre konkrétne prípady môže modifikovať, čím spravidla zvýhodňuje ten-ktorý subjekt.Ustanovenie § 502 ods. 1 prvá veta
výslovne ustanovuje, odkedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, keď uvádza:
Od doby poskytnutia finančných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 5/2021
