Virtualizácia ako metóda riešenia spoločenských problémov

The subject of the paper is the proces of the virtualization and its influence on the values in law. There are presented assumptions which describe why the entropy law occurs and the need for its solution. To understand the basic institutes it is necessary to explain the notion of virtualization and its philosophical and theoretical background. The paper seeks to emphasize that virtualization is just a concept, which in itself does not guarantee better and more valuable social relationships. In other words, the technology does not change the fundamental values. At the end there are presented examples of individual methods of conflict resolution in the law concerning the virtualization.

Virtualizácia ako prítomný fenomén predstavuje jednu z kľúčových a zložitých filozofických otázok okolitého sveta. Gilles Delleuze začína svoju slávnu esej tým, že považuje filozofiu za teóriu mnohorakosti, ktorá pozostáva z aktuálnych a virtuálnych častí.¹⁾ Už samotná intuícia bez širšej vedomosti o danej problematike napovedá, že virtualita je takmer všade prítomná, ale zahalená do rúška neznámeho. Často sa nesprávne zamieňa s ilúziou, resp. fikciou. V posledných desaťročiach sa tento pojem začal spájať s viditeľnou vlastnosťou informačných technológií. Slovné spojenia ako "" alebo "" sa stali symbolom úteku človeka pred realitou a jeho novej vízie v populárnych kultúrnych médiách, počnúc fantastickou beletriou až po celosvetové herné simulácie alebo sociálne internetové siete. Dokonca sa začalo hovoriť o proteusovskom efekte, keď jedinec, ktorý ovláda virtuálnu postavu, sa stotožňuje a adaptuje s touto postavou - avatarom (t.j. digitálna seba reprezentácia).²⁾ Je potrebné zdôrazniť, že ani konvenčné sociálne interakcie neostali úplne bez dotyku virtuality.³⁾ Používatelia rôznych technologických mediátorov⁴⁾ sa tak virtualizujú a aktualizujú. Môže sa zdať, že vďaka technológiám je právo postavené pred radikálne zmeny. V skutočnosti však žiadna technológia nemení fundamentálne základy, resp. jeho východiskové hodnoty.⁵⁾ Napriek tomu je na mieste si položiť nasledujúcu otázku: Môže virtualizácia, resp. virtualizovanie⁶⁾ poslúžiť ako vhodný koncept pre nájdenie správnych východísk pri riešení aktuálnych spoločenských problémov?

V nasledujúcej úvahe budú predložené východiská, ktoré načrtnú dôvod vzniku a potreby riešenia spoločenských problémov. Pre pochopenie základných inštitútov je nevyhnutné vysvetliť samotný pojem virtualizácie a jeho filozoficko-teoretické pozadie. Úvaha sa bude usilovať zdôrazniť vplyv procesu virtualizácie na postavenie hodnôt v práve. V závere budú predložené príklady jednotlivých metód riešenia konfliktov v súvislosti s otázkou virtualizácie.

S nadsádzkou je možné povedať, že spoločenský problém je niekedy vec potrebná. Problém alebo ním vyvolaná situácia nás núti premýšľať. Spôsobené nepohodlie nám prináša tlak na aktivitu, neinformovanosť vyvoláva otázky a pri ich pochopení nenahraditeľnú skúsenosť. Farbisto, až militantne to opisuje prvý sluha v Shakespearovej tragédii Coriolanus: ⁷⁾ Tak ako sociálna veda rieši sociálne konflikty, medicína zdravotné neduhy, tak právo pristupuje k lúskaniu niektorých spoločenských problémov a peripetií. Teória práva tu hovorí o entropii, na ktorú reaguje právo s otvorenou náručou "" normatívnych riešení, autoritatívnych príkazov a interpretačných názorov. Podľa Viktora Knappa sa spoločnosť vyznačuje tým, že v nej vzniká veľké neusporiadanie konkurujúcich si ľudských záujmov a správaní, ktoré kedysi Tomáš Hobbes nazval "".⁸⁾ Entropia predstavuje z hľadiska svojej genézy špeciálny pojem majúci svoje domovské právo vo fyzikálnej vede. Ako pripomínajú niektorí autori, pojem sa používa spravidla v súvislosti s filozofickými implikáciami druhého termodynamického zákona, niekedy označovaného aj ako ", pretože práve entropia v ňom zohráva kľúčovú úlohu.⁹⁾ Entropia má za následok, že systémové vzťahy, pokiaľ sú ponechané , postupom času strácajú svoju organizovanosť a zákonite dôjde k ich rozpadu.¹⁰⁾ Proces entropie je možné námatkovo prirovnať k zvetrávaniu piva (prepadnutie peny po jeho načapovaní), k chátraniu stavby alebo ku korózii plechu.¹¹⁾ Entropia v práve preto značí mieru ambivalencie - protichodných postojov, resp. neusporiadanosti právnych vzťahov. Prečo však táto entropia existuje, resp. je na mieste sa spýtať, kde sú jej príčiny?

Radim Polčák považuje tento stav neorganizovanosti za stav, ktorý je vyvolaný nedostatkom informovanosti, resp. v informácii hľadá protipól entropie.¹²⁾ Antidotum na entropiu je informácia s vlastnosťou pravdivosti. Na druhej strane za entropiu nie je možné považovať len úplné bezprávie. Totiž každý pohyb, chvenie alebo napnutie sa spôsobuje disbalanc s rôznym výsledným efektom. Ten vyústi alebo má v sebe potenciál vyústiť do problému, ktorý nie je zväčša statický, ale pokračuje v dynamickom reťazení ďalších interakcií, pnutí a praskaní. Výsledkom sú neorganizované systémové vzťahy. Podľa Knappa potreba sebazáchovy spoločností plodí nielen moc (regulátor ľudského správania), ale aj silnú trojicu motívov ľudského správania regulovaného mocou - potrebu, účel a záujem. Preto ľudské záujmy, ktoré sa identifikujú s touto triádou motívov, môžu vyvolávať konflikty, čo má za následok, že v spoločnosti vzniká potreba záväzného riešenia konfliktných situácií.¹³⁾

Einsteinovi je pripisovaný výrok, že "".¹⁴⁾ Potreba identifikácie a regulácie spoločenských konfliktov je imanentná ľudskému pokoleniu od nepamäti. Avšak prítomnosť tejto potreby vo vedomí človeka nezaručuje správny smer jeho konania. Ide skôr o determinované motívy, ktoré sú svojou podstatou rôzne. Je možné konštatovať, že spoločným spojivom ostáva strach pred chaosom a vôľa stabilizovať pomery pred ich deštrukciou. A to aj s vedomím, že dosiahnuť všeobecnú absolútnu rovnováhu je neuskutočniteľné. Totiž pre naplnenie tohto ambiciózneho plánu by sa musela metóda harmonizovania (ak si pod ňou predstavíme čokoľvek v rámci výkonu štátnej moci, normotvorby alebo rozhodovania) kvalitatívne stotožniť s požadovaným cieľom. Musela by s ním takpovediac splynúť, čím by zanikol problém, ale aj metóda riešenia, ktorá by sa stala obsolétna. Avšak to nevylučuje rozhodnutie sa priblížiť k tomuto majáku ideálu. Dôležité je identifikovať svetlo, ktoré vyžaruje kvalitná právna legislatíva, resp. dobrý kód,¹⁵⁾ dobrá rozhodovacia činnosť, koherentné a predvídateľné fungovanie súdnej moci a v neposlednom rade neustále dokonaľované právne vedomie zúčastnených.¹⁶⁾ Preto právo a jemu vlastný regulatívny normatívny systém predstavuje silný nástroj riešenia spoločenských problémov. Právo ako sociálny fenomén je jedným z najvýznamnejších prostriedkov tabilizácie sociálnych vzťahov. Právo je považované za synonymum pojmu poriadok.¹⁷⁾

Ak hovoríme o virtualizovanom riešení spoločenských problémov, je potrebné zdôrazniť, že virtualizácia sama osebe podľa Pierra Lévyho nemá hodnotovú vlastnosť. Nie je dobrá, ani zlá a nie je dokonca ani neutrálna. Virtualizácia (čohokoľvek v spojení s človekom) demonštruje najzákladnejšiu schopnosť človeka sa odlišovať od okolia a svojich blízkych - tzv. heterogenézu.¹⁸⁾ Virtualizácia ako metóda riešenia spoločenských konfliktov však môže pootvoriť bránu axiologických otázok informačnej spoločnosti. Ide o spoločnosť, ktorá prirodzeným spôsobom využíva výdobytky informačných a komunikačných technológií za účelom dosiahnutia vyššej informovanosti, a to do takej miery, aby bola schopná odstraňovať neusporiadanosť vlastných sociálnych vzťahov. Je samozrejmé a prirodzené, že vývoj ľudstva napĺňa svoj apetít po väčšej informovanosti. S tým súvisí jeho neustále informačno-technologické napredovanie, vývoj technológií a neustály posun k metódam, ktoré uľahčujú proces virtualizovania. Polčák tu zdôrazňuje aspekt prirodzenosti, nakoľko veda o kybernetike už dávno predpovedala, že ide o jeden z najzákladnejších prejavov života.¹⁹⁾ Je možné vidieť, že táto rapídne naštartovaná evolúcia so sebou nesie aj znovuobjavovanie existujúcich hraníc základných práv a slobôd človeka. Spoločnosť si postupne nasadzuje nové okuliare pre čítanie rovnakého Textu. Opäť a opäť zisťuje, že základné hodnoty²⁰⁾ zostávajú nemenné. Ako Polčák uvádza, premenami v skutočnosti prechádzajú len partikularity. Avšak táto skutočnosť zdôrazňuje nutnosť ďalšieho teoretického skúmania fundamentu práva.²¹⁾ Miestami je cítiť dopyt po spomalení technologických krokov a počuť hlasy volajúce po návrate. Nové dioptrie a súvisiace procesy sú podrobované odbornej kritike, skúmaniu a hľadaniu interpretačných korelácií s fundamentom práva. Objavuje sa otázka, ako dlho budú slúžiť nové okuliare a či nepokazia náš zrak, resp. nesedeli staršie pohodlnejšie. Avšak pozorný čitateľ pochopí, že správne sa je pýtať, na čo vlastne tie okuliare slúžia a aká je podstata videného Textu.

Z pohľadu analytickej filozofie v prípade hodnôt Ludwig Wittgenstein hovorí o limite ľudského jazyka, resp. jeho logickej štruktúry. Podľa neho je tu stále niečo vonkajšie, o ktoré je opretý náš rebrík, po ktorom sa šplháme, niečo nevysloviteľné. Jeho slovami: Preto ľudská logika jazyka tu neumožní hovoriť o veciach etických či náboženských. Jednoducho nemajú čo zobrazovať.²²⁾ Veda sa zaoberá svetom a ríšou faktov. Ako sa majú veci na svete, je úplne náhodné, a preto nepodstatné. Veci na svete sa majú tak, ako sa práve majú, a mohli by sa mať aj inak.²³⁾ Môže sa zdať, že prísnou logikou by bolo možné odsunúť všetky metafyzické otázky na bok. Avšak podľa názoru samotného Wittgensteina, o čom svedčí aj jeho hádka na jednom zo sedení Viedenského krúžku,²⁴⁾ záležitosti hodnôt nemôžu byť nepodstatné, sú príliš dôležité. Svet faktov a hodnôt je absolútne odlišný. Výroky o svete faktov by sa nemali používať na opis sveta hodnôt. Podľa Wi