Základné imanie vs. doktrína primeranej kapitalizácie

DOLNÝ, J.: Základné imanie vs. doktrína primeranej kapitalizácie. Právny obzor, 103, č. 1, s. 53 - 61.

Minimum capital vs. doctrine of adequate capitalization. The paper deals with the european and american view on minimum capital requirements. American capital regulation is based on adequate capitalization which can lead when it is unadequate to pircing the corporate veil. European model of capital regulation is based on minimum amount of capital creation. In this paper we primarily focus on the characteristic features of both models related to creditor protecion.

Key words: capital. equity, adequate capitalization, creditor protection

Úvod

             Európske diametrálne odlišné prístupy jeho regulácie, napriek rovnakým historickým východiskám. Normy regulujúce minimálne základne imanie v niektorých prípadoch poskytujú určitú ochranu veriteľom.¹⁾ Mechanizmy a inštitúty, ktoré chránia veriteľov pri kapitalizovaní spoločnosti a normy chrániace pred odlivom kapitálu zo spoločnosti, sú z tohto dôvodu často odlišné.

             Diskusia o tom, či minimálne základné imanie je užitočné alebo dokonca nevyhnutné v spoločnostiach s obmedzeným ručením, sa odzrkadľuje predovšetkým na aktuálnom vývoji práva obchodných spoločností na európskej úrovni. Podľa Miola²⁾ pohľad na koncept minimálneho základného imania je nejednotný a neustále sa meniaci, najmä s odkazom na prístup law and economics³⁾ a nákladovo-výnosový prístup.⁴⁾

             V súčasnosti dominuje v európskych krajinách trend znižovania kapitálových požiadaviek na založenie spoločností s ručením obmedzeným.⁵⁾ Revízia týchto ustanovení je podľa Miolu⁶⁾ z dôvodu, že predmetné ustanovenia o minimálnom základnom imaní sú archaické a predstavujú historickú anomáliu z pohľadu amerického práva obchodných spoločností.

1. Tradičný európsky prístup k základnému imaniu

             Kontinentálne právo chápalo a do istej miery stále chápe základné imanie ako nástroj ochrany veriteľov. Chápanie reálnej tvorby a udržania základného imania ako základného nastroja ochrany veriteľov vychádzalo z toho, že právna konštrukcia akciovej spoločnosti (resp. spoločnosti s ručením obmedzeným) ako právnickej osoby neumožňuje veriteľom nastúpiť namiesto akcionárov alebo spoločníkov v prípade, že spoločnosť zlyhá pri plnení svojich splatných záväzkov, pretože - na rozdiel od osobných spoločností - akcionári alebo spoločníci neručia zo zákona za záväzky spoločnosti. ⁷⁾ "Právna úprava nemohla pri kapitálových obchodných spoločnostiach poskytnúť veriteľom ručenie ich spoločníkov, preto bola veriteľom ponúknutá právna úprava, ktorá núti spoločníkov kapitálových obchodných spoločností vytvoriť základné imanie, ktoré je po dobu existencie spoločnosti viazané a ktoré nemôže byť za trvania spoločnosti spoločníkom vrátené späť."⁸⁾ "Požiadavka tvorby určitej "ručiacej masy" s cieľom zaistiť reálne vytvorenie základného imania bola pretransformovaná do požiadavky minimálnej zákonnej výšky základného imania."⁹⁾ Vytvorenie minimálneho základného imania tak predstavuje záväzok spoločníkov voči veriteľom zabezpečiť minimálnu výšku majetku, s ktorou bude obchodná spoločnosť ďalej hospodáriť.

             "Myšlienka vytvorenia systému povinného základného imania sa začala formovať v 19. storočí a vyvrcholila jej prijatím v rámci druhej kapitálovej smernice."¹⁰⁾ "Prístup k základnému imaniu za trvania spoločnosti vychádzal z idey nedotknuteľnosti kapitálu (intangibilité du capital), ktorá bola rozpracovaná francúzskou právnou náukou."¹¹⁾ Černá ďalej uvádza, že táto doktrína nemohla byť dovedená až do dôsledkov, teda až k príkazu udržovať majetok aspoň na úrovni základného imania, a to z dôvodu rizika existencie živelných pohrôm a strát spoločnosti, ktoré nesie so sebou podnikateľské rozhodovanie, kde zákonom sa takýmto situáciám nedá predísť.

             Režim základného imania za trvania spoločnosti tak opustil doktrínu nedotknuteľnosti základného imania a v súčasnosti je koncipovaný v doktríne reálnej tvorby a udržania základného imania. Jej vyjadrením je veľké množstvo inštitútov a kogentných obmedzení, ktoré majú za úlohu posilniť ochranu veriteľov na úkor uspokojovania potrieb spoločníkov kapitálovej obchodnej spoločnosti. Základ európskej doktríny reálnej tvorby a udržania základného imania je zakotvený v druhej kapitálovej smernici Rady č. 77/91/EHS z roku 1976 (ďalej len druhá kapitálová smernica), ktorá sa však vzťahuje len na úpravu akciových spoločností. Druhá kapitálová smernica stanovuje požiadavky na minimálne základné imanie, vklady, rozdelenia dividend medzi akcionárov, ako aj znižovanie základného imania. "Napriek tomu viacero členských štátov Európskej únie prekračuje úpravu druhej kapitálovej smernice a stanovuje prísnejšie pravidlá za účelom väčšej ochrany veriteľov."¹²⁾ Podobne členské štáty Európskej únie využívajú obdobný režim tvorby a udržania základného imania, ako i ochranné mechanizmy aj pri spoločnostiach s ručením obmedzeným.

             Podľa Miolu¹³⁾ systém povinného minimálneho základného imania podlieha kritike v dvoch smeroch:

 - na skutočnosti, že základné imanie je založené na kogentných ustanoveniach, ktoré

 - a výhody z tých ustanovení majúcich za úlohu chrániť veriteľov sú diskutabilné, kým náklady s nimi spojené sú isté, dokonca značné.

             Ako uvádza Černá,¹⁴⁾ európska doktrína, jurisprudencia i právna prax hľadia stále skeptickejšie na základné imanie ako záruku uspokojenia pohľadávok veriteľov, čo sa prejavuje nielen v niektorých súdnych rozhodnutiach a čiastočných zákonných úpravách, ale i v správaní hospodárskych subjektov, pretože veritelia sa môžu len ťažko spoliehať na ochrannú funkciu základného imania, a čoraz väčší dôraz kladú na zmluvné zabezpečenie svojej pohľadávky, aj keď európske zmluvné techniky sú v porovnaní s americkými menej rozpracované.

2. Americký prístup k základnému imaniu

             Inštitút základného imania je v poňatí amerického právneho poriadku chápaný odlišne. V porovnaní s európskym právnym systémom americký právny poriadok nestanovuje všeobecné pravidlo pre minimálnu výšku základného imania.

             "Inštitút základného imania" ("legal capital", príp. "stated capital") existoval len v prvých štatútoch o obchodných spoločnostiach z 19. storočia, keď ho tvorcovia "bezmyšlienkovite" prebrali z kontinentálneho právneho systému."¹⁵⁾ Vývoj te