Zneužívanie dominantného postavenia v teórii a v aplikačnej praxi

The Article deals with the legal regulation of the abuse of a dominant position in the European Union and the Slovak Republic, both built on the same principles. The attention is focused on the relationship between the general clause (concept) of the abuse and the list of concrete abuses having significance for the understanding of the general concept of "abuse", having no legal definition either on european or national level. It compares different approaches of the Slovak and European case law as far as the possibility (legality) to impose fines for conduct qulified by means of general concept of abuse is concerned.

Právna úprava ochrany hospodárskej súťaže na európskej i vnútroštátnej úrovni pracuje s klasickými inštitútmi súťažného práva, medzi ktoré patria dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, zneužívanie dominantného postavenia na trhu a kontrola koncentrácie, ku ktorým sa pričleňuje aj kontrola mechanizmov štátnej pomoci z pohľadu súťažného práva.

Z hľadiska koncepčného prístupu k právnej úprave nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže formou dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zneužívania dominantného postavenia ide o právo generálnych klauzúl, ktoré sa napĺňajú konkrétnym obsahom až v rozhodovacej praxi Protimonopolného úradu SR (ďalej "PMÚ") a vnútroštátnych súdov na národnej úrovni a Európskej komisie a európskych súdov na úrovni Európskej únie (ďalej "EÚ"). Judikatúra európskych súdov pritom pôsobí zaväzujúco na spôsob výkladu súťažného práva na národnej úrovni.

Zneužívanie dominantného postavenia je súčasťou základného inštrumentária slúžiaceho na ochranu hospodárskej súťaže, pretože pre fungovanie súťaže môže byť rovnako škodlivé ako uzatvárať rôzne dohody aj bezbreho uplatňovať trhovú moc.

Právna úprava zákazu zneužívania dominantného postavenia v § 8 zákona č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v platnom znení (ďalej "ZOHS")¹⁾ podobne ako v čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej "ZFEÚ")²⁾ má charakter generálnej klauzuly v už uvedenom zmysle. Koncepčným východiskom tejto právnej úpravy nie je zákaz samého dominantného postavenia, zákazom sa postihuje až jeho zneužívanie na trhu. Na naplnenie znakov zákazovej skutkovej podstaty sa teda vyžaduje existencia dominantného postavenia, jeho zneužívanie a, pochopiteľne, súvislosť medzi dominanciou, konaním a jeho negatívnym dopadom na súťaž.³⁾

Na rozdiel od čl. 102 ZFEÚ ZOHS v § 8 ods. 1 podáva legálnu definíciu dominantného postavenia na relevantnom trhu, ktoré má "podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle." Legálna definícia vychádza v zásade zo súťažného práva EÚ, kde k vymedzeniu definičných znakov dominantného postavenia prispel predovšetkým Európsky súdny dvor (ďalej "ESD"). ESD pojmovo vymedzuje dominantné postavenie ako "hospodárske mocenské postavenie podniku, ktoré ho stavia do pozície zabrániť zachovaniu účinnej súťaže na relevantnom trhu, ktoré mu vytvára možnosť správať sa nezávisle voči súťažiteľom, odberateľom a napokon aj spotrebiteľom v značnom rozsahu."⁴⁾

Ako sme už uviedli, súťažné právo toleruje existenciu dominantného postavenia, predmetom zákazu je až zneužitie dominantného postavenia. Na rozdiel od vymedzenia dominantného postavenia, ktoré definuje na úrovni EÚ judikatúra ESD a na národnej úrovni ZOHS, ktorý v § 8 ods. 1 zakotvuje jeho legálnu definíciu, neexistuje ani v európskom ani v národnom súťažnom práve zákonná definícia "zneužitia". ESD vymedzil zneužitie ako "objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania podniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na základe prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený, a ktorých cieľom je vytvorenie prekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia normálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi."⁵⁾

Alternatívne možno pojem "zneužitie" vymedziť negatívne ako všetko, "čo nie je legitímnou súťažou alebo ‚súťažou podľa zásluh' ".⁶⁾

Ako uvádza O'Donoghue a Padilla, "pojem ‚zneužitie' pokrýva široko vylučovacie a iné strategické konanie, ktoré smeruje k rozšíreniu alebo udržaniu trhovej moci dominantnej firmy na ujmu spotrebiteľov."⁷⁾

Vzhľadom na to, že neexistuje všeobecná definícia pojmu "zneužitie", možno obsah tohto pojmu vyvodiť len z katalógu demonštratívne uvedených konkrétnych skutkových podstát,⁸⁾ na základe ktorých sa teoreticky rozlišuje medzi vykorisťovateľskými a vylučovacími praktikami. Kým vykorisťovateľské praktiky vyúsťujú do priamej straty spotrebiteľského blahobytu, vylučovacie praktiky, ktoré sú namierené proti konkurentom, nepriamo vedú k strate spotrebiteľského blahobytu, lebo protiprávne obmedzujú súťažné spôsobilosti konkurentov.⁹⁾ K týmto dvom základným typom zneužitia priraďuje O'Donoghue a Padilla ako tretí typ zneužitia represívne praktiky, ktorých podstatou je potrestanie konkurentov dominantnej firmy s úmyslom zabrániť im súťažiť agresívne.¹⁰⁾

V definíciách "zneužitia", ktoré vzišli z rozhodovacej praxe orgánov EÚ, často rezonuje, že zneužitím je "všetko, čo nemožno považovať za normálnu súťaž založenú na kvalite a cene a čo má za následok obmedzenie súťaže."¹¹⁾

Problémom takejto definície "zneužitia" podľa O'Donoghua a Padillu je, že "odlíšiť legitímnu súťaž od vylučovacieho správania je inherentne zložité, p