Ako (ne)reformovať slovenskú spoločnosť s ručením obmedzeným

Väčšina¹⁾ začínajúcich podnikateľov v európskych štátoch nedisponovala dostatočným začiatočným kapitálom na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto siahli po zahraničnej spoločnosti s ručením obmedzeným, prostredníctvom ktorej potom podnikali na území domovského štátu. To malo negatívny vplyv na vznik nových spoločností s ručením obmedzeným v štátoch s vyššími nákladmi na ich založenie ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko. V oboch týchto štátoch sa zákonodarca pokúsil zvýšiť atraktivitu domácej spoločnosti s ručením obmedzeným prostredníctvom reformy právnych predpisov upravujúcich túto právnu formu podnikania, a to najmä znížením minimálnej výšky jej základného imania, resp. vytvorením systému, ktorý umožňuje začiatok podnikania prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným aj v prípade, keď začínajúci podnikateľ nedisponuje dostatočným kapitálom na založenie jej plnohodnotnej formy.

Slovenský zákonodarca sa tiež v nedávnom období pokúsil prostredníctvom novely Obchodného zákonníka zvýšiť atraktivitu slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným, a to hlavne znížením minimálnej výšky jej základného imania na úroveň 1 eura. Pri tejto snahe sa do značnej miery inšpiroval práve nemeckou a rakúskou právnou úpravou. V dôsledku toho mali byť do slovenskej právnej úpravy implementované mnohé právne predpisy týchto štátov (resp. ich rôzne variácie). Parlamentu sa však nakoniec vďaka jednému chýbajúcemu hlasu nepodarilo prelomiť prezidentovo veto, ktorým mu prezident vrátil predmetnú novelu na opätovné prerokovanie a hlasovanie. Cieľom tohto príspevku je zhodnotiť systémovú nevhodnosť neschválenej novely a jej možné negatívne dopady na konkurencieschopnosť slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa názoru autora tohto príspevku, jednou z príčin nekvality novely bola snaha slovenského zákonodarcu o implementáciu nemeckých a rakúskych právnych predpisov do slovenského Obchodného zákonníka, ktoré boli za týmto účelom vytrhnuté z kontextu celkovej nemeckej a rakúskej právnej úpravy.

Novelou Obchodného zákonníka sa slovenský zákonodarca snažil vykročiť na cestu znižovania požadovanej minimálnej výšky základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným z 5 000 eur na 1 euro. Inšpirovaný nemeckou právnou úpravou sa zároveň vydal aj opačným smerom, keď za plnohodnotnú spoločnosť s ručením obmedzeným považoval len spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 25 000 eur a viac. Okrem toho v novele pracoval aj s pôvodnou výškou základného imania 5 000 eur (spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej výška základného imania by dosahovala 5 000 eur a viac, nebola v zmysle novely obmedzená vo vyplácaní čistého zisku svojim spoločníkom). Napriek tomu, že predkladateľ novely v dôvodovej správe k nej tvrdil, že na základe novely dochádza k zavedeniu dvoch typov spoločnosti s ručením obmedzeným (t. j. spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním od 1 eura do 24 999 eur a spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 25 000 eur a viac), mali byť v dôsledku novely v skutočnosti zavedené tri typy tejto spoločnosti s troma rôznymi úrovňami základného imania, a to spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním od 1 eura do 4 999 eur, spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním od 5 000 eur do 24 999 eur a spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 25 000 eur a viac. Výsledkom tohto postupu by bol neprehľadný a nepraktický systém rôznych povinností a obmedzení vzťahujúcich sa na jednotlivé druhy spoločnosti s ručením obmedzeným s troma rôznymi výškami základného imania. Logika tohto systému by sa v prípade jeho zavedenia vysvetľovala začínajúcim podnikateľom a možným zahraničným investorom len veľmi ťažko.

Tým, že zákonodarca v novele považoval za plnohodnotnú spoločnosť s ručením obmedzeným len takú, ktorej výška základného imania dosahuje 25 000 eur a viac (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním do 24 999 eur nesmela mať viac ako piatich spoločníkov), postavil ju do určitej miery na roveň akciovej spoločnosti, ktorej minimálna výška základného imania je práve 25 000 eur. Tradične sa v právnych poriadkoch, ktoré poznajú spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť ako právne formy podnikania, medzi nimi rozlišuje, okrem iného, aj prostredníctvom rozdielnej výšky ich základného imania. V nemeckom práve je minimálna výška základného imania plnohodnotnej spoločnosti s ručením obmedzeným 25 000 eur a minimálna výška základného imania akciovej spoločnosti 50 000 eur. Keďže akciová spoločnosť je "najvyššou" právnou formou podnikania, je zmysluplné ju odlíšiť od spoločnosti s ručením obmedzeným aj prostredníctvom vyšších finančných nákladov na jej založenie v podobe vyššieho minimálneho základného imania.

V neposlednom rade je dôležité upozorniť aj na ekonomickú stránku veci. Základný kapitál plnohodnotnej spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 25 000 eur sa môže zdať primeraný v podmienkach silnej nemeckej ekonomiky. Vyžadovať od zakladateľov rovnakú výšku základného imania v prípade slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným, keď väčšina týchto obchodných spoločností bude primárne a minimálne v počiatkoch pôsobiť len na malom slovenskom trhu, je ekonomicky neadekvátne.

Zmysel základného imania kapitálových obchodných sp