Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Konanie o dedičstve podľa Civilného mimosporového poriadku
Dňa 21. mája 2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky hlasmi 113 poslancov návrh Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP"). Tento deň boli schválené aj návrhy Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Zavŕšil sa tak legislatívny proces rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý trval menej ako tri roky a ktorý rozdelil súdne konania v ňom upravené na tri kódexy. Vzhľadom na široké spektrum spoločenských vzťahov a na značný počet adresátov právnej úpravy zákonodarca zvolil dlhšiu legisvakančnú lehotu. Všetky tri kódexy nadobudnú účinnosť 1. júla 2016. V tomto príspevku sa venujeme zmenám týkajúcim sa konania o dedičstve, ktoré je upravené v druhej časti (Osobitná časť), druhej hlave (Konanie o dedičstve) CMP (§ 158 až 219). Vzhľadom na to, že sa práce na rekodifikácii občianskeho práva hmotného predĺžili, nové dedičské právo procesné reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu dedičského práva v Slovenskej republike. Je pravdepodobné, že po schválení nového Občianskeho zákonníka, kde sa v zmysle legislatívneho zámeru predpokladá zavedenie nových dedičských inštitútov, dôjde aj k úprave procesného práva.
Konanie o dedičstve podľa civilného mimosporového poriadku
JUDr.
Katarína
Valová
PhD.,
JUDr.
Ján
Hamara
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Súdny komisariát
Ustanovenia upravujúce "súdny komisariát" sú upravené v prvej časti (Všeobecná časť), prvej hlave (Základné ustanovenia) CMP (§ 16 až 22) a týkajú sa nielen konania o dedičstve, ale aj iných mimosporových konaní zverených notárom, najmä konania o umorenie listiny a konania o úschovách.
Počas posledných rokov sa niekoľkokrát menila právna úprava poverovania notárov ako súdnych komisárov. Nová právna úprava zakotvuje obligatórny súdny komisariát. Súd v konaní o dedičstve poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci podľa rozvrhu práce. Výhodou pre dedičov je rýchlejšie pridelenie dedičského spisu konkrétnemu notárovi.
Notár ako súdny komisár bude vydávať v dedičskom konaní všetky procesné aj meritórne rozhodnutia. Výnimkou bude len rozhodnutie o začatí dedičského konania, rozhodnutie o požiadanie poskytnutia právnej pomoci v cudzine, rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov a rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.
Vylúči sa tak v súčasnosti nežiaduci stav, keď súdny komisár vydáva iba rozhodnutia, na vydávanie ktorých je oprávnený vyšší súdny úradník podľa § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. Ak súdny komisár v súčasnosti nemôže vydať rozhodnutie, pripraví pre povereného sudcu podklady pre jeho vydanie a spis mu doručí. Sudca si musí vec naštudovať a v prípade potreby vykonať ďalšie procesné úkony. Najmä v prípadoch, ak sa účastníci nedohodnú a je potrebné dedičstvo vyporiadať alebo ho potvrdiť podľa dedičských podielov, to spôsobuje značné predĺženie konania. Výhodou novej právnej úpravy je, že o veci bude rozhodovať jedna osoba, teda notár v jednej kancelárii.
Notár ako súdny komisár bude v dedičskom konaní priamo vykonávať úkony súdu prvého stupňa. Rozhodnutia vydané notárom a procesné úkony vykonané notárom na základe poverenia budú rozhodnutiami a procesnými úkonmi súdu prvej inštancie. Postavenie notára v dedičskom konaní sa tým priblížilo postaveniu predsedu senátu (samosudcu).
Miestna príslušnosť
Nová právna úprava zachováva miestnu príslušnosť súdu ako osobitnú výlučnú príslušnosť, ktorá je určená kritériami adresy trvalého pobytu poručiteľa, majetku alebo miesta úmrtia poručiteľa, podľa pravidiel subsidiarity.
Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve nebola doteraz osobitne upravená, no prax odôvodnila aj prijatie takejto výslovnej úpravy, keďže sa objavili prípady, keď z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch. Na dodatočné konanie o dedičstve bude miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.
V rámci konania o dedičstve je často potrebné schváliť právny úkon zástupcu, ktorý urobil v konaní za maloletého dediča alebo dediča, ktorý nie je z iných dôvodov plne spôsobilý na právne úkony. Až po tomto postupe je možné rozhodnúť vo veci. Na konanie vo veciach starostlivosti o maloletých alebo osôb, ktoré nie sú plne spôsobilé na právne úkony, je často príslušný iný súd podľa ustanovení o výlučnej miestnej príslušnosti. To spôsobuje obeh spisu a predĺženie konania.
Nová právna úprava zmenila miestnu príslušnosť v uvedených prípadoch na súd konajúci o dedičstve. Súdny komisár môže dokonca rozhodnúť jedným uznesením aj o schválení právneho úkonu za maloletého dediča, aj o schválení dedičskej dohody.
Zmena miestnej príslušnosti sa však nevzťahuje na ustanovovanie opatrovníka pre dedičské konanie maloletým dedičom alebo dedičom, ktorí nie sú z iných dôvodov spôsobilí na právne úkony v potrebnom rozsahu.
Účastníci konania
Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, čo znamená ponechanie účastníctva v režime druhej doktrinálnej definície účastníctva. Právna úprava explicitne uvádza aj to, kto je neznámy dedič. Je ním osoba, ktorej sa nepodarilo doručiť upovedomenie o dedičskom práve napriek všetkým potrebným šetreniam. Zákonodarca vylučuje použitie ustanovení o tzv. fikcii doručenia podľa všeobecných ustanovení Civilného sporového poriadku. Zároveň necháva možnosť notárovi určiť podľa okolností prípadu rozsah a formu šetrenia osoby a miesta pobytu dediča. Pôjde však najmä o lustráciu matriky, registra obyvateľov, zahraničnej polície, mesta alebo obce, kde mala osoba posledný známy pobyt, orgánov evidujúcich poberanie sociálnych dávok a pod.
Ďalšími účastníkmi konania sú štát, ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť alebo sa rozhoduje, že majetok, ktorý sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť, má pripadnúť štátu. Ak poručiteľ odkázal majetok štátu titulom závetu, má štát postavenie dediča.
Veriteľ poručiteľa je účastníkom konania v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa inak ako podľa § 470 Občianskeho zákonníka, v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov a po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. Upresňuje sa, že účastníkom konania je veriteľ až po nariadení likvidácie, ak prihlásil svoju pohľadávku.
Manžel poručiteľa je účastníkom konania v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Správca dedičstva je účastníkom, ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva. Notár je účastníkom
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6-7/2015
