Náhrada škody za neoprávnený odber plynu

Okresný súd (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom z 29. apríla 2016 žalobu o náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu zamietol, a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 18,40 eur na účet súdu prvej inštancie s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že nie každý odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom nevyplývalo, či porušením plomby bolo zariadenie nefunkčné a či vykonávalo nesprávne meranie, ani že v dôsledku porušenia zabezpečenia došlo na strane žalovaného k vzniku škody, a to neoprávnenou manipuláciou s meradlom, prípadne iným spôsobom. Žalobca nepreukázal, že sa zásahom do plomby na číselníku meradla a do overovacej a zabezpečovacej značky na číselníku zmenšil jeho majetok, pričom vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou platiť sankcie za poškodenie plomby. Škoda mohla vzniknúť len zásahom do meradla tak, že by riadne nezaznamenávalo skutočný odber plynu a zo znaleckého posudku vyplýva len porušenie plomby na číselníku. V konaní nebol vykonaný ani navrhnutý dôkaz, ktorý by preukazoval priamy zásah žalovaného do meradla. Nebol preukázaný odber zemného plynu žalovaným takým meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Preto súd prvej inštancie posúdil žalobu ako nedôvodnú.

Krajský súd (ďalej aj odvolací súd) rozsudkom zo 6. decembra 2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdila stotožnil sa s jeho odôvodnením.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. V rozhodovanej veci nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla, ktoré by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu a žalobcovi by vznikla škoda v uplatnenom rozsahu. Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal žiadny zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Prípustnosť dovolania videl v § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke predpokladov zodpovednosti za škodu a povahy zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a zároveň v § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, pokiaľ ide o otázku škody ako predpokladu zodpovednosti, jej vzniku a určovania výšky. Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolateľ uviedol, že odvolací súd svojím právnym posúdením spojil dve samostatné skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu, ktoré sú definované v ustanovení § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj "zákon o energetike"), keď odvolací súd za protiprávny úkon (t.j. za neoprávnený odber) považuje len taký odber, pri ktorom by okrem preukázania nezhody odtlačkov plombovacích klieští bol preukázaný aj neoprávnený zásah odberateľa do meradla, v dôsledku ktorého by meradlo nezaznamenávalo skutočný odber. Dovolateľ pou