Niekoľko poznámok k navrhovanej novelizácii Občianskeho zákonníka (reakcia na článok J. Rohlíčkovej "novela Občianskeho zákonníka - niektoré otázky z pohľadu ochrany spotrebiteľa")

Od oficiálneho¹⁾ zverejnenia návrhu s dôvodovou správou ministerstvom aj menej dôsledný čitateľ odborných a vedeckých článkov zaiste spozoroval niekoľko reakcií na pripravovanú rekodifikáciu, ako aj pripomienok ku zneniu konkrétnych častí návrhu. Osobitne nás zaujal príspevok Jarmily Rohlíčkovej s názvom "Novela Občianskeho zákonníka - niektoré otázky z pohľadu ochrany spotrebiteľa", uverejnený v čísle 6/2018 časopisu Súkromné právo, pretože sa dotkol viacerých tém, ktoré sú nám blízke a podnietili nás napísaniu reakcie. Cieľom tejto reakcie však nie je kritizovať právne názory vyslovené v článku; reakciu na príspevok J. Rohlíčkovej vnímame skôr ako príležitosť nadviazať na niekoľko autorkiných myšlienok a na ich podklade formulovať k predloženému návrhu vlastné poznámky a pripomienky, a prispieť tak svojou časťou²⁾ do stále prebiehajúcej diskusie. V časti reakcie na príspevok J. Rohlíčkovej sa budeme venovať dvom konkrétnym otázkam, ktorými sa J. Rohlíčková zaoberala, konkrétne otázke kumulácie kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po odstúpení zmluvy o úvere, resp. po zosplatnení úveru, a problematike odstúpenia od zmluvy. V poslednej časti príspevku sa budeme zaoberať otázkou vhodnosti ponechania práva odstúpiť z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok v návrhu, ako aj možnosťami zmien alebo nahradenia tohto práva iným, z nášho pohľadu vhodnejším inštitútom.

Otázka možnosti súbehu kapitálových úrokov a úrokov z omeškania po odstúpení od zmluvy o úvere a po vyhlásení predčasnej splatnosti v ostatnom období zarezonovala v odbornej verejnosti a problém je známy trvajúcou názorovou diskrepanciou medzi tými, ktorí v kumulácii oboch druhov úrokov nevidia zásadný problém, až po tých, pre ktorých je kumulácia z rôznych dôvodov neprijateľná.³⁾

Dôvodom názorového rozkolu k problematike kumulácie je pravdepodobne nejasne formulovaná úprava zmluvy o úvere (§ 497 až 507 OBZ), v rámci ktorej nie je, podľa nášho názoru, možné ani z jedného ustanovenia jednoznačne vyvodiť záver pre alebo proti prípustnosti kumulácie,⁴⁾ako aj chýbajúca norma riešiaca konkurenciu oboch druhov úrokov na úrovni všeobecnej úpravy záväzkov. Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že návrh má ambíciu tento problém vyriešiť novým znením v § 1114 ods. 1 návrhu (zvýraznené autorkou) Podľa dôvodovej správy k § 1114 návrhu

J. Rohlíčková, podľa nášho názoru, správne poukazuje na možné problematické uplatnenie ustanovenia v praxi, ak znova dôjde k situácii omeškania dlžníka s vrátením požičanej sumy peňazí po tzv. zosplatnení spotrebiteľského úveru, keď sa do kolízie opätovne dostáva právny režim omeškania s platením úrokov z omeškania s režimom povinnosti platenia kapitálových úrokov v zmysle § 1114 návrhu až do zaplatenia dlhovanej sumy peňazí.⁵⁾ Nad to sa žiada uviesť, že problém nevzniká iba pri tzv. zosplatnení, resp. pri vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu zo zmluvy o úvere, ale aj pri odstúpení od zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní s vrátením dlhovanej sumy, keď vzniká veriteľovi právo požadovať za obdobie omeškania s platením právo na úrok z omeškania a súčasne právo na kapitálový úrok až do vrátenia dlhovanej sumy.⁶⁾ Koniec koncov je konkurencia úrokov aktuálnou otázkou nielen pre spotrebiteľské, ale aj pre ostatné druhy vzťahov vzniknutých zo zmluvy o úvere alebo zo zmluvy o pôžičke, a to pre možnú otázku nadkompenzácie (o tom podrobnejšie ďalej).

Vo všeobecnosti má zákonodarca k dispozícii (minimálne) 4 alternatívy, akými vie otázku konkurencie oboch druhov úrokov vyriešiť: pohľadávka sa má úročiť (i) súčtom sadzieb oboch druhov úrokov, (ii) len sadzbou úrokov z omeškania, (iii) len sadzbou kapitálových úrokov alebo (iv) sadzbou, ktorá je vyššia.⁷⁾ Z komparatívneho výskumu pritom vyplýva, že veľa nám príbuzných právnych poriadkov prijalo práve štvrtú alternatívu⁸⁾s možnosťou súčasného uplatnenia oboch druhov úrokov, len ak sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú. Účel úpravy je, zdá sa, vo všetkých prípadoch vo svojej podstate totožný - predísť nadkompenzácii bez výslovnej dohody medzi zmluvnými stranami vzhľadom na to, že kapitálový úrok, ako aj úrok z omeškania v zásade reparujú to isté - predstavujú kompenzáciu za užívanie peňazí. Kým kapitálové úroky predstavujú odmenu (prospech) za užívanie požičaných peňazí (a žiada sa dodať, že za užívanie v súlade so zmluvou), právo na úrok z omeškania je forma kompenzácie veriteľa za zadržiavanie jeho kapitálu dlžníkom. Nie celkom správne je preto tvrdenie o odlišnej funkcii oboch druhov úrokov s poukázaním na sankčnú povahu úrokov z omeškania (v kontexte sankčnej povahy ako povahy trestajúcej).⁹⁾ Úroku z omeškania je pripísaná "sankčná" povaha vzhľadom na sankciu ako štrukturálnu súčasť právnej normy¹⁰⁾ (hypotéza - dispozícia - sankcia), keďže právo uplatňovať úrok z omeškania je následkom (sankciou) omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku. Nič viac to však o prezumovanej trestajúcej povahe úroku z omeškania nehovorí a znenie § 519 OZ a obdobne pre obchodné vzťahy tiež znenie § 369b OBZ o započítaní úrokov na náhradu škody nasvedčujú skôr opačnému záveru.¹¹⁾

Práve podobnosť funkcií kapitálového úroku a úroku z omeškania justifikuje také riešenie, v zmysle ktorého v tých prípadoch, v ktorých veriteľ získa možnosť si za rovnaký čas súčasne uplatniť oba druhy úrokov, by bolo vhodné "započítať" jeden typ úroku na druhý a úročiť ďalej pohľadávku len tým úrokom, ktorého sadzba je vyššia, a to v snahe vyhnúť sa riziku nadkompenzácie, inými slovami, dvojnásobnej reparácii toho istého. Novou formuláciou § 1114 ods. 1 návrhu sa tak problém, zdá sa, nadobro nevytráca, ale z dôvodu hroziacej nadkompenzácie nemožno vopred vylúčiť taký vývoj judikatúry,¹²⁾ v ktorej bude veriteľovi priznaný nárok na kapitálový úrok, nie však nárok na úrok z omeškania (aspoň nie v rozsahu, v ktorom sa kryje s kapitálovým úrokom). Nové znenie § 1114 ods. 1 návrhu tak, podľa nášho názoru, problém nerieši, ale právnu otázku len akoby otáča (je možné priznať úrok z omeškania popri kapitálovom úroku?).

V závere sa žiada zamyslieť sa nad tým, čo predkladateľov návrhu viedlo k riešeniu prípustnosti kumulácie vo forme predloženého východiskového pravidla. Je všeobecne akceptovateľné - a navrhovaná úprava to zaiste reflektuje -, že záväzková úprava by mala byť široko dispozitívna a až na odôvodnené výnimky by mala byť stranám daná možnosť zmluvou sa odchýliť od zákonného východiska. Dispozitívna norma by však týmto v porovnaní s kogentnou normou nemala strácať na