Kumulácia úrokov a úrokov z omeškania

: (a1) Podľa slovenského práva neexistuje dôvod pre neplatnosť dohody o kumulácii úrokov. Takáto dohoda totiž nie je v rozpore so zákonom (absentuje zakazujúca norma), ani ho neobchádza, a ani sa neprieči dobrým mravom. Ide zároveň o dojednanie týkajúce sa hlavného predmetu plnenia, preto nemôže byť preskúmavané z pohľadu neprijateľnosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Navyše, povinnosť platiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 OBZ), preto by mal byť dlžník povinný platiť úrok aj počas omeškania, keďže zmluva stále trvá. (a2) Len z absencie normy zakazujúcej kumuláciu ešte nemožno vyvodiť, že kumulácia dovolená je. Vždy možno totiž argumentovať všeobecnými princípmi, akými sú idea spravodlivosti či zásada ochrany legitímnych očakávaní.

: (b1) Kým kapitálové úroky predstavujú odmenu za užívanie peňazí, úroky z omeškania sú sankciou za nedodržanie povinnosti splatiť peňažný dlh včas. Keďže oba druhy úrokov plnia odlišné funkcie, navzájom sa nevylučujú a môžu existovať vedľa seba v rovnakom čase. (b2) Kapitálové úroky sú cenou za oprávnenie užívať veriteľov kapitál. Keďže ale po zosplatnení úveru dlžník už toto oprávnenie nemá, nemôže byť povinný zaň platiť.

: (c1) Podľa tohto ustanovenia je dlžník povinný úroky zaplatiť " " Z toho vyplýva, že veriteľ má nárok na kapitálové úroky aj počas omeškania. (c2) Uvedené ustanovenie sa týka len predčasného splatenia úveru; nemožno z neho preto vyvodzovať závery aj pre inú, týmto ustanovením neregulovanú situáciu, t. j. pre omeškanie s plnením dlhu aj po zosplatnení.

: (d1) Podľa tohto ustanovenia má veriteľ nárok na úroky z omeškania "popri plnení". Z toho možno vyvodiť, že počas omeškania má veriteľ nárok na oba druhy úrokov sebe. (d2). Spojenie "popri plnení" treba vykladať v kontexte úvodnej časti tohto ustanovenia, ktorá hovorí o omeškaní s plnením peňažného dlhu.

: (e1) Záver o neprípustnosti kumulácie úrokov podporuje neplatenie dlhov, lebo sa omeškaný dlžník dostáva do lepšej pozície, keďže úroky z omeškania môžu byť nižšie ako kapitálové úroky. (e2) Argument neobstojí, pretože v mnohých prípadoch je úrok z omeškania vyšší ako úrok kapitálový.

: (f1) Keďže strata splátok je systematicky zaradená v šiestom oddiele Občianskeho zákonníka nazvanom "Zánik záväzkov", zosplatnením dochádza k zániku právneho vzťahu, a teda aj titulu na kapitálové úroky. (f2) Zaradenie do uvedeného oddielu ju logické, pretože ten pojednáva, okrem iného, o zániku záväzku splnením. Strata splátok pritom rieši jednu z čiastkových otázok splnenia, a to otázku splatnosti. Stratou splátok preto záväzok, čiže právny titul nezaniká, len sa mení jeho obsah, a to práve v otázke splatnosti. Zmluvný vzťah preto trvá naďalej až do momentu splnenia celého dlhu.

: (g1) Ak by zákonodarca mal úmysel umožniť kumuláciu, urobil by tak explicitne ako v § 723 ods. 1 OZ, ktorý sa týka podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, a podľa ktorého ." (g2) Uvedená úprava podnikateľského nájmu hnuteľných vecí dokazuje, že zákonodarca nemá voči kumulácii výhrady, preto ju možno analogicky aplikovať aj na úver.

: (h1) Podľa § 517 ods. 2 OZ sú následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu úroky z omeškania. Ak by však veriteľ úverovej pohľadávky mal nárok aj na kapitálové úroky, bol by nedôvodne zvýhodnený oproti iným veriteľom mimo finančného sektora. (h2) Úveroví veritelia poskytli dlžníkovi vlastné zdroje, a to za odplatu. Musia mať preto iné postavenie ako veritelia, pri ktorých nejde o omeškanie s vrátením ich vlastných zdrojov.

: (i1) Podľa tohto ustanovenia je ." Z toho vyplýva (vzhľadom na to, že v spotrebiteľských vzťahoch sa nemožno odchýliť od dispozitívnej právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa), že kapitálové úroky sú splatné k momentu zosplatnenia, a nemožno ich požadovať aj za následné obdobie. (i2) Uvedené ustanovenie rieši len otázku času splatnosti, nie však otázku, za aké obdobie sa platia kapitálové úroky.

: (j1) Z § 506 OBZ vyplýva, že dôsledkom omeškania má byť odstúpenie (teda zánik právneho titulu), a nie zosplatnenie úveru. (j2) Z platného práva nevyplýva povinnosť odstúpiť od zmluvy; je preto na veriteľovi, ktorý prostriedok nápravy sa rozhodne využiť. No aj keby odstúpil od zmluvy, neznamenalo by to zánik právneho titulu na kapitálové úroky, pretože priamo z § 506 OBZ vyplýva, že po odstúpení má veriteľ nárok na "dlžnú sumu aj s úrokmi".

: (k1) Veriteľ nebude zákazom kumulácie neprimerane dotknutý, pretože si môže nárokovať prípadné bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo tým, že dlžník po splatnosti neoprávnene zadržiava jeho prostriedky. (k2) Uplynutím splatnosti úveru (či už riadnej, alebo mimoriadnej) zmluva nezaniká, preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, ale len o nárokoch vznikajúcich zo stále trvajúcej zmluvy.