Procesné dôsledky nedoručenia vyjadrenia k odvolaniu

Okresný súd rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do troch dní 3 947 eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1. apríla 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 236,50 €.

Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými bolo preukázané, že navrhovateľ ako objednávateľ uzatvoril 19. februára 2013 so spoločnosťou M. T...... s.r.o. (ďalej len "provízny predajca") zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorý bol organizovaný odporkyňou (ďalej len "zmluva o obstaraní zájazdu"). Išlo o obstaranie zájazdu na Kubu v termíne od 1. marca 2013 do 15. marca 2013 pre 4 osoby za 3 947 eur. Cenu zájazdu zaplatil navrhovateľ 19. februára 2013 províznemu predajcovi, zájazd bol však zrušený. Pri právnom posudzovaní veci aplikoval súd prvého stupňa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 písm. d/ ako aj § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka (ďalej len "zákon č. 281/2001 Z.z."). Poukázal na to, že odporkyňa a provízny predajca uzatvorili 16. marca 2006 zmluvu o províznom predaji (ďalej len "zmluva o províznom predaji"), článok III. ktorej je ale neplatný podľa § 39 OZ, lebo je v rozpore s § 3 ods. 2 písm. d/ zákona č. 281/2001 Z.z. Oprávnenie cestovnej kancelárie sprostredkúvajúcej predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu totiž nevyplýva z osobitného splnomocnenia, ale priamo zo zákona. V danom prípade zodpovednostný vzťah nevznikol medzi navrhovateľom a províznym predajcom, ale medzi navrhovateľom a odporkyňou, pričom právny dôvod, ktorý pôvodne existoval (zmluva o obstaraní zájazdu), dodatočne odpadol. Povinnosť odporkyne bolo preto vydať bezdôvodné obohatenie (zaplatenú cenu zájazdu) navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP").

Krajský súd na odvolanie odporkyne napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).

Osobitne uviedol, že zmluva o províznom predaji bola uzatvorená podľa zákona č. 281/2001 Z.z., ktorý upravoval niektoré podmienky podnikania v cestovnom ruchu a služby poskytované prevádzkovateľmi cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu (§ 741g ods. 1 a ods. 4, § 741i ods. 1 prvá veta OZ). A keď zmluvu o obstaraní zájazdu uzavrel v danom prípade provízny predajca, za následky vyvolané zrušením zájazdu zodpovedá odporkyňa. Poznamenal, že odporkyni nedoručoval vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu, lebo bolo len veľmi všeobecné a na skutočnostiach v odvolaní uvedených odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie; predmetné vyjadrenie navrhovateľa teda nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a ods. 5 druhá veta OSP.

Odporkyňa podala proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Podľa jej názoru došlo v konaní k viacerým procesným nesprávnostiam, dôsledkom ktorých bolo odňatie jej možnosti pred súdom konať [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP]. Odvolací súd jej nedoručil vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu, preto nemala možnosť zaujať stanovisko k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnych právnych