Nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu a odňatie možnosti pred súdom konať (ZSP 12/2019)

Okresný súd rozsudkom z 30. apríla 2010 v spojení s opravným uznesením z 22. novembra 2010 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi (žalobkyňa v prvom rade v podiele 4/12, žalobca v druhom rade v podiele 1/12 a žalobca v treťom rade v podiele 1/12) nehnuteľností v katastrálnom území V., ktoré sú na liste vlastníctva č. 407 vedené ako dom súpisné č. xxx postavený na parcele č. xxx - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 383 m².

V odôvodnení uviedol, že žalobcovia nepreukázali existenciu dohody (žalobkyne v prvom rade, jej manžela a jeho rodičov) zakladajúcej spoluvlastníctvo sporného domu ani skutočnosti svedčiace o jeho nadobudnutí vydržaním. Navyše, žalobcovia v druhom a treťom rade ani nie sú v danej veci aktívne legitimovaní, lebo podľa tvrdení žalobcov mal spoluvlastnícky podiel 1/2 domu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v prvom rade a jej (už nebohého) manžela Š. M.; tento podiel mohli teda žalobcovia v druhom a treťom rade nadobudnúť iba právnym titulom dedenia po ňom. Predmetom konania o dedičstve po tomto poručiteľovi ale uvedený spoluvlastnícky podiel nebol. Právni nástupcovia Š. M. sa preto môžu domáhať nanajvýš určenia, že predmetný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ňom.

Krajský súd na odvolanie žalobcov rozsudkom zo 16. februára 2011 napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobkyňa v prvom rade v konaní nepreukázala, že pri výstavbe domu existoval úmysel zainteresovaných strán nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva. Aj keď bolo preukázané, že žalobkyňa v prvom rade a jej manžel sa podieľali nielen na výstavbe sporného domu, ale aj na financovaní výstavby, zostalo nepreukázané tvrdenie žalobcov, že existovala ich dohoda so Š. M. st. a jeho manželkou K. M. (rodičmi žalovanej) o tom, že výstavbou vznikne vec v podielovom spoluvlastníctve oboch rodín. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nedošlo k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") a § 134 ods. 1 OZ. Výsledky dokazovania potvrdili síce existenciu dohody uzavretej medzi žalobkyňou v prvom rade, jej manželom a jeho rodičmi, avšak iba o tom, že po ukončení výstavby budú sporný dom užívať spoločne obe rodiny a že žalobkyňa v prvom rade a jej manžel v ňom budú môcť bývať. Existenciu dohody o založení spoluvlastníctva sporného domu ale výsledky dokazovania nepreukázali.

Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 237 písm. f) OSP a dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP.

Namietali, že v odvolacom konaní im bola znemožnená realizácia ich procesných práv. Nebolo im doručené písomné vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu, v dôsledku čoho nemali možnosť vyjadriť sa k nemu; tým bol vytvorený stav nerovnosti účastníkov predmetného občianskeho súdneho konania. Tento procesne nesprávny postup viedol aj k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"). V konaní došlo aj k ďalším závažným procesným chybám - v závere odvolania navrhli, aby odvolací súd v prípade, že pristúpi k potv