Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 47/2022 z 22. 3. 2023 (zdanlivý člen družstva a vydržanie členského podielu)

2. Okresný súd žalobe vyhovel, keďže od žalobcov nemožno po tak dlhej dobe spravodlivo žiadať predloženie prihlášky, rozhodnutia o prijatí za členov či potvrdenia o zaplatení členského vkladu. To, že s nimi družstvo dlhodobo konalo ako s členmi, u nich dôvodne vyvolalo presvedčenie o existencii ich členstva. Krajský súd preto prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že žalobcovia musia preukázať, že sú členmi družstva a toto dôkazné bremeno nemožno preniesť na žalovaného.

3. Najvyšší súd glosovaným rozsudkom zamietol podané dovolanie. Z podaného dovolania vyvodil najvyšší súd právnu otázku, či členstvo v družstve možno vyvodiť z toho, že osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva členské práva, je vedená v zozname členov, pozývaná na členské schôdze bez toho, aby preukázala podanú žiadosť o členstvo alebo rozhodnutie o prijatí za člena, či zaplatenie členského vkladu. S odvolaním na zákonné predpoklady vzniku členstva dospel k záveru, že len z toho, že družstvo koná s určitou osobou ako členom bez preukázania prihlášky, potvrdenia o prijatí či zaplatenia členského vkladu, nemožno vyvodiť existenciu členstva danej osoby. Rozhodnutie krajského súdu tak považoval za vecne správne.

4. Glosované rozhodnutie je skutkovo špecifické - vychádza z prípadu, keď sa dediči člena družstva nestali členmi družstva automaticky dedením a nepreukázali, že by o členstvo ako dediči členských práv a povinností požiadali. Najvyšší súd vnímal prísne požiadavku žiadosti o členstvo a ani to, že s dedičmi členských práv družstvo konalo, nepovažoval za preukázanie toho, že by o členstvo títo dediči požiadali. Napriek dlhodobému výkonu práv člena družstva sa preto členmi nestali. V právnej spisbe sa osoba, ktorá je presvedčené o svojom členstve v družstve (alebo účasti v obchodnej spoločnosti) a svoje práva aj vykonáva, označuje ako zdanlivý, domnelý, faktický alebo kvázičlen družstva. Hoci teda ide o skutkovo špecifickú situáciu, nejde o marginálny problém, ktorý by sa týkal len družstiev. Podobné situácie však môžu nastať v občianskych združeniach, v pozemkových spoločenstvách či spoločenstvách vlastníkov bytov, ale aj v obchodných spoločnostiach. Závery najvyššieho súdu nie sú natoľko družstevno-špecifické, že by sa nemali vzťahovať na iné formy právnických osôb založených na členskom princípe.

5. Úvaha najvyššieho súdu nepochybne dáva zmysel. Samotná fakticita výkonu práva či právneho postavenia ešte toto právo či právne postavenie skutočne nezakladá. Vedie však k ďalším otázkam.

Keďže podľa najvyššieho súdu nevznikol riadne členský vzťah, ostane posúdiť osud plnení, ktoré prípadne dostali alebo sami poskytli družstvu títo zdanliví členovia z dôvodu svojho zdanlivého členstva. Zrejme by sa mali dot­knuté osoby vysporiadať podľa pravidiel bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu). Sporné by bolo tiež to, či sa premlčanie týchto nárokov má spravovať Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Keďže tak plnenia bez právneho dôvodu, ako aj plnenia z neplatných obchodných zmlúv sa majú vyporiadavať podľa úpravy bezdôvodného obohatenia Občianskeho zákonníka a všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka, malo by sa rovnako správať aj vyporiadanie plnení z neexistentného členstva v družstve. Vzťah medzi členom družstva a družstvom vyplývajúci z členského vzťahu je totiž považovaný za absolútny obchod, na ktorý sa uplatní Obchodný zákonník [§ 261 ods. 3 písm. b) OBZ]. Rovnako by sa mal správať aj defektný vzťah medzi družstvom a faktickým členom družstva, ktorý - ak by bol právne korektne vznikol - súvisí s členským vzťahom čl