Smrť obchodných spoločností a ich resuscitácia v judikatúre Ústavného súdu SR

Dominujúcim¹⁾ subjektom medzi právnickými osobami sú obchodné spoločnosti, čiastočne aj družstvá, ktorých právnu úpravu obsahuje Obchodný zákonník. Renesancia obchodných spoločností začala na Slovensku ich masívnym zakladaním v počte, ktorý určite prevyšoval potreby našej vznikajúcej a postupne rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky. Primárnou motiváciou pre zakladanie obchodných spoločností bola eufória z možnosti súkromne podnikať a sekundárnou určite aj privatizácia štátneho majetku. Vznik obrovského počtu obchodných spoločností, s absolútnou prevahou spoločností s ručením obmedzeným, je možné označiť ako prvé vývinové obdobie v našej novodobej histórii. Toto obdobie poskytlo priestor pre aplikačnú prax registrových súdov, ktoré však kapacitne nezvládali vybavovať v primeraných lehotách početné návrhy na zápis do obchodného registra. Právna teória a aplikačná prax dostávali mnohé inšpiračné impulzy, ktoré sa týkali zakladateľov, zakladateľských dokumentov, obchodného mena, základného imania obchodných spoločností, ich zápisu alebo nezápisu do obchodného registra. Druhé vývinové obdobie bolo poznačené najmä personálnymi zmenami, a to predovšetkým štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ale aj zmenami spoločníkov (akcionárov). V tomto období sme kreovali judikatúru týkajúcu sa vylučovania spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, zrušenia ich účasti v spoločnosti, zvolávania mimoriadnych valných zhromaždení akciových spoločností, neplatnosti uznesenia valných zhromaždení, zneužívajúceho výkonu práva minoritnými akcionármi a pod. Judikatúra dávala inšpiratívne podnety pre právnu teóriu. Tretie vývinové štádium, a to je zatiaľ najdlhšie, je obdobie zrušenia a zániku obchodných spoločností.

Všetky tieto tri obdobia išli ruka v ruke so vznikom a vývojom trhovej ekonomiky. Obchodné spoločnosti sa zakladali aj "do rezervy" pre účely privatizácie a masívne rozširujúceho sa súkromného podnikania. Po skončení privatizácie začali mocenské boje v spoločnostiach, čo vyvolalo zmeny v štatutárnych orgánoch, vo vlastníkoch spoločností, vo vylučovaní spoločníkov v spoločnostiach, v prevodoch podielov a akcií. Neúspech v podnikaní sa prejavil v ekonomickej smrti spoločnosti, vzdaním sa funkcie členstva v štatutárnych a dozorných orgánoch, v zrušení účasti v spoločnosti alebo len vo faktickom ukončení pôsobenia v obchodnej spoločnosti. Následne sa ukázalo, že máme vysoký počet obchodných spoločností, z ktorých mnohé ani nezačali vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a mnohé neuspeli v trhovom prostredí v konkurenčnom boji a zaplavili konkurzné súdy na dlhé roky ako úpadcovia v konkurzných konaniach.

Tieto vývinové štádiá obchodných spoločností sa prejavili v nestálych zmenách Obchodného zákonníka, v jeho druhej časti. Časť zmien vyplývala aj z potreby aproximácie práva EÚ. Zmeny vyvolané uvedenými pohybmi sa premietli do právnej úpravy predbežnej spoločnosti, základného imania, vkladov spoločníkov, zániku účasti spoločníka, v podmienkach pre prevod obchodného podielu, pre prevod akcií, núteného výkupu akcií, zvolávania mimoriadneho valného zhromaždenia a pod. Zásadne sa zmenila aj procesná úprava zápisov do obchodného registra, ktorá takmer úplne opustila priestor Občianskeho súdneho poriadku. Tretie vývinové štádium sa prejavilo predovšetkým v právnej úprave zrušenia obchodných spoločností a v podmienkach pre výmaz obchodných spoločností. Tretie štádium aktivovalo aj zmeny v konkurznom práve, ktoré je hlavným zdrojom a akcelerátorom zániku obchodných spoločností. Jednou z takýchto zmien je aj zavedenie inštitútu "dodatočnej likvidácie". Aktivity smerom k zrušeniu a zániku obchodných spoločností v ostatnom období výrazne podnietili aj daňové licencie.²⁾

Jedným z problémov, ktoré aplikačná prax a ex post aj zákonodarca museli riešiť, bolo objavenie majetku po zániku obchodných spoločností. V špecifických podmienkach Slovenska, najmä pre nedokonalú evidenciu majetku, ale aj pre jeho zatajenie dlžníkom, často dochádzalo k situáciám, že obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a po jej výmaze bol objavený ďalší majetok. Tento nežiaduci stav bol spôsobený aj tým, že likvidátor nevykonal dôsledne likvidáciu majetku obchodnej spoločnosti. Zároveň je potrebné upozorniť, že je aj priamym dôsledkom právnej úpravy konkurzu. Obchodný zákonník totiž spája s presne určenými rozhodnutiami vydanými v konkurznom konaní zrušenie obchodných spoločností, pričom registrový súd je povinný na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu vymazať obchodnú spoločnosť ex offo bez likvidácie a bez súhlasu správcu dane. Takéto rozhodnutie vydáva konkurzný súd aj v prípade tzv. nemajetnosti dlžníka, resp. presnejšie povedané v prípade nedostatočnej majetnosti dlžníka. Jednou z hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu a pre pokračovanie konkurzného konania po vyhlásení konkurzu je existencia majetku, ktorý postačuje aspoň na úhradu trov konania. Výška tohto majetku je explicitne stanovená vo vykonávacej vyhláške v závislosti na tom, či dlžníkom je fyzická alebo právnická osoba. Ak má dlžník menší majetok ako je stanovený vo vykonávacej vyhláške, konkurzný súd zastaví konanie pre nedostatok majetku a v štádiu po vyhlásení konkurzu zruší už vyhlásený konkurz. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, registrový súd je povinný vymazať obchodnú spoločnosť z obchodného registra, dôsledkom čoho je zánik spoločnosti, a teda aj vlastníka tohto (pre konkurz nedostatočného) majetku.

Právna úprava Obchodného zákonníka nemala pre takéto situácie žiadne riešenie, a preto bola na požiadavky aplikačnej praxe, s účinnosťou od 1. januára 2002 na základe zákona č. 500/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "prvá novela"), doplnená o § 75a, ktorý upravuje dodatočnú likvidáciu. Samotný inštitút dodatočnej likvidácie nie je žiadne nóvum a v právnych úpravách iných štátov sa už dávnejšie vyskytoval.³⁾ Dodatočná likvidácia predstavuje právnu poistku a riešenie na vyporiadanie majetku zaniknutej obchodnej spoločnosti. Právna prax túto úpravu uvítala, pretože jej umožnila vyriešiť majetok, ktorý bol dodatočne zistený (novoobjavený) po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra (po smrti právnickej osoby).

Podľa novozavedeného § 75a Obchodného zákonníka, "ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii". Účelom dodatočnej likvidácie je vyporiadanie novoobjaveného majetku, a to tým spôsobom, že sa speňaží zistený majetok a získaný výťažok sa poukáže na uspokojenie tých veriteľov, ktorí o to prejavia záujem. Aplikácia týchto ustanovení nie je taká jednoduchá akoby sa mohlo zdať na prvý pohľad. Jedným z problémov pri počiatočnej aplikácii bol právny osud pohľadávok veriteľov, ktorých dlžník zanikol. Je potrebné si uvedomiť aj tú skutočnosť, že možnosť aktivovať konanie o dodatočnej likvidácii nie je obmedzená žiadnymi lehotami.

Z týchto dôvodov s účinnosťou od 1. októbra 2004 bol § 75a Obchodného zákonníka doplnený zákonom č. 432/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "druhá novela") tak, že za text zákona sa pripojila táto veta: "Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené."

Od zavedenia dodatočnej likvidácie bolo nesporné to, že rozhodnutím registrového súdu o dodatočnej likvidácii vymazanej spoločnosti a menovaní likvidátora (jej povolením) a ani zapísaním týchto právnych skutočností do obchodného registra sa neobnovuje právna subjektivita obchodnej spoločnosti, ktorá výmazom zanikla. To nakoniec potvrdzuje aj dôvodová správa druhej novely: "Navrhovanou zmenou sa objasňuje rozpor vyvolaný samotnou právnou podstatou dodatočnej likvidácie. V dodatočnej likvidácii ide o vyporiadanie dodatočne objaveného majetku zaniknutého subjektu, ktorý nemá právnych nástupcov (spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra). V súlade s teóriou občianskeho práva platí, že zánik povinného subjektu je jedným z dôvodov zániku záväzku. Po dodatočnom objavení majetku, ktorý patril zaniknutej spoločnosti, sa javí ako potrebné preklenúť doteraz existujúcu medzeru v právnej úprave formou "znovuoživenia" pohľadávok zaniknutej spoločnosti v tej výške, v akej neboli uspokojené."

Z tejto právnej konštrukcie vychádzala aj judikatúra registrovýc