Študijný program Probačná a mediačná práca – vývoj a perspektívy v kontexte prípravy probačných a mediačných úradníkov

Úvod

Probátor, mediátor alebo probačný a mediačný úradník (ďalej aj „PaMÚ“) vykonávajú v spoločnosti veľmi zodpovednú a náročnú úlohu. Je teda logické, že sa na výkon ich povolania kladú isté požiadavky. Východisková vedomostná výbava by mala obsahovať poznatky z oblasti sociálnej práce, kriminológie, psychológie, trestného práva, prevencie kriminality, viktimológie a sociológie. Profesionálny prístup má zabezpečiť, aby ich práca prinášala požadované výsledky pri výkone tzv. civilnej mediácie, probačného dohľadu či trestnej mediácie. Hlavným dôvodom vytvorenia probačnej a mediačnej práce v justícii bola snaha podieľať sa na uplatňovaní trestnej politiky v intenciách restoratívnosti, pri sankciách vykonávaných na slobode a prispieť tak k zníženiu počtu osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Restoratívna justícia nie je zameraná len na páchateľa trestnej činnosti prostredníctvom probačnej práce, ale zabezpečuje aj práva a nároky poškodených trestným činom prostredníctvom mediácie.¹⁾

Stručný úvod do probácie a mediácie

Môžeme v širšom kontexte povedať, že podstatou probácie je konštruktívna metóda prevýchovy a iného pozitívneho ovplyvňovania správania páchateľa trestného činu, ktorá je založená na účelnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci a poradenstva. „Jej význam spočíva v diferencovanejšom prístupe pri zaobchádzaní s páchateľmi rôznych trestných činov, vo využití účinnejších prostriedkov pri reakcii na menej závažnú kriminalitu, než je trest odňatia slobody, a vo vytvorení lepších podmienok a možností pri postihovaní závažnejších trestných činov.“²⁾

Mediáciu môžeme definovať ako efektívnu metódu riešenia medziľudských vzťahov opierajúcu sa o myšlienku, že účastníci konfliktu môžu za pomoci sprostredkovateľa – mediátora dospieť k riešeniu, ktoré bude pre obe zúčastnené strany navzájom prijateľné. Dohoda, ktorá je praktickým výstupom procesu mediácie, zahrňuje konkrétne postupy riešenia, rozdelenia zodpovednosti, úloh a sankcie za jej nedodržanie. Je jasne formulovaná, zrozumiteľná a prakticky uskutočniteľná. Má písomnú podobu, potvrdzuje sa podpismi oboch strán a mediátora. Využíva sa v oblasti trestného práva, ale i v súkromnoprávnych vzťahoch (rodinná mediácia, mediácia v susedských konfliktoch, pri konfliktoch v zamestnaní, v škole). V každej oblasti má svoje vlastné ciele, princípy a prostriedky, ktorými metódu modifikuje. Je aplikovateľná všade tam, kde dochádza ku konfliktom medzi ľuďmi.

Mediácia ako spôsob riešenia sporov

V slovenskom právnom poriadku bol právny rámec pre uskutočňovanie mediačnej činnosti pri riešení sporov v civilnej oblasti vytvorený zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii (ďalej aj „zákon o mediácii“). Táto mediácia sa vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. Tak, ako aj pri mediácii v trestnom práve, aj tu sa zúčastnené strany za pomoci tretej neutrálnej osoby – mediátora snažia dosiahnuť výsledok, s ktorým budú spokojné. Riešia konfliktnú situáciu, resp. urovnávajú spor, ktorý vznikol alebo sa týka ich zmluvného alebo právneho vzťahu.³⁾ Mediátor nie je v spore nijako záujmovo alebo mocensky angažovaný, t. j. nie je obhajcom ani poradcom zúčastnených strán. Tým si zachováva svoju neutralitu. Snaží sa získať od oboch strán informácie, ktoré dosiaľ strany navzájom nepočuli, resp. nemohli si ich z rôznych dôvodov povedať. Pomáha im sústrediť sa na podstatné veci budúceho života. Jeho úloha spočíva v obojstrannej podpore účastníkov tak, aby našli konštruktívne riešenie a prekonali sporné otázky v priebehu diskusie.⁴⁾

Mediáciu možno chápať ako proces, prostredníctvom ktorého účastníci sporu za asistencie tretej osoby alebo osôb systematicky izolujú konflikt s cieľom podporovať možnosti a alternatívy tak, aby sa dosiahla akceptovateľná dohoda. Každý stupeň mediačného procesu má svoj obsah a osobitný význam. Hneď na začiatku je dôležité získať súhlas účastníkov sporu so základnými pravidlami, ktorými sú dobrovoľnosť, diskrétnosť a zachovanie pravidiel slušného správania. Dôležitým krokom je definovanie konfliktu. Aby sa konkrétny spor mohol začať riešiť, je potrebné opakovane vysvetliť záujmy oboch strán, ako konflikt sporiace sa strany vnímajú a aké sú ich návrhy na riešenie konfliktu. Až potom nasleduje vyjednávanie a rozhodovanie, ktoré v optimálnom prípade vyústi k dohode oboch strán. Táto dohoda rieši problém akceptovateľným spôsobom pre obe strany. I malá chyba vo vedení mediačného procesu môže znamenať nepriaznivý vývoj či zmarenie dosiahnutia dohody.⁵⁾

Mediácia je relatívne netradičným prístupom ku konfliktom. Je to prirodzený a minimálne formálny spôsob vysporiadania sporov, ktorý nevylučuje iné spôsoby riešenia. Keďže spor je súčasťou každej medziľudskej interakcie, zodpovednosť za riešenie by mali niesť účastníci sporu, ktorí tak dostávajú šancu neodovzdať svoj osud do rúk iným. Nemali by sa spoliehať na autority. Mediácia sa tak stáva významným občianskym prínosom a ak je vedená správne, niet víťaza ani porazeného, na oboch stranách zostáva pocit spokojnosti.⁶⁾

Kvalifikačné predpoklady, odborná príprava a odborná skúška uchádzača o výkon povolania mediátora, ako aj problematika ďalšieho vzdelávania mediátorov je nevyhnutným predpokladom výkonu tohto povolania.

Legislatívna úprava zákona o mediácii

Zákon o mediácii je základným a rámcovým predpisom upravujúcim inštitút mediácie, jeho účinky, organizáciu, ako aj možnosti jeho využitia v oblasti civilného práva. V § 2 ods. 1 zákona o mediácii je mediácia definovaná ako mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. V zmysle § 1 ods. 2 zákona o mediácii sa tento zákon vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. Tento zákon sa vzťahuje aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov, okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu podľa právneho poriadku, ktorým sa tento právny vzťah podľa osobitných predpisov spravuje, nakladať. Vychádzajúc z uvedenej zákonnej úpravy sa mediácia ako mimosúdna činnosť v kontexte zákona o mediácii chápe ako odklon od súdneho konania v civilnej právnej sfére, a preto sa vzťahuje na riešenie právnych sporov.

Mediátorom podľa tohto zákona môže byť len osoba, ktorá je zapísaná v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom výkon činnosti mediátora je podnikaním vykonávaným na základe tohto osobitného predpisu. Mediátor je pri výkone svojej činnosti nezávislým a nestranným odborníkom, ktorý túto činnosť vykonáva vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Nejde však o živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ale o výkon povolania na základe osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je práve zákon o mediácii.

Kvalifikačné predpoklady a odborná príprava mediátora

Okrem vysokoškolského vzdelania II. stupňa je zákonnou podmienkou pre zápis do registra mediátorov splnenie ďalších kvalifikačných predpokladov v podobe absolvovania akreditovaného programu odbornej prípravy mediátora a zložením odbornej skúšky mediátora u vzdelávacej inštitúcie, ktorá má oprávnenie na realizáciu takéhoto akreditovaného vzdelávacieho programu vydané Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v súlade so zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní.

Problematika kvalifikačných predpokladov, odbornej prípravy a odbornej skúšky uchádzača o výkon povolania mediátora, ako aj problematika ďalšieho vzdelávania mediátorov, ktoré je nevyhnutným predpokladom výkonu tohto povolania, sú upravené priamo v zákone o mediácii.

V zmysle zákona o mediácii musí fyzická osoba, ktorá má záujem vykonávať povolanie mediátora podľa tohto zákona, absolvovať odbornú prípravu mediátora, ktorej cieľom je získanie osobitých kvalifikačných predpokladov potrebných na výkon činnosti podľa tohto zákona. Odborná príprava mediátora je zameraná na výučbu o základoch právneho poriadku, oblasť interpersonálnej komunikácie, teórie konfliktov a psychologické aspekty riešenia konfliktov, ako aj na oblasť pravidiel správania mediátora.

Po odbornej príprave mediátor vykoná odbornú skúšku, ktorou sa posudzujú odborné vedomosti, schopnosti a zručnosti uchádzača. Odborná skúška mediátora nie je súčasťou odbornej prípravy mediátora.

Absolvovanie odbornej prípravy mediátora a úspešné vykonanie odbornej skúšky, za ktoré mediátor získa osvedčenia, je podkladom na registráciu mediátora v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. V prípade, ak absolvent odbornej prípravy mediátora vykoná odbornú skúšku po preskúšaní ministerstvom, vydá mu osvedčenie ministerstvo.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach bola do zákona o mediácii včlenená povinnosť mediátora prehlbovať si svoju kvalifikáciu formou účasti na ďalšom vzdelávaní. V zmysle § 10a zákona o mediácii organizuje Ministerstvo spravodlivosti SR prostredníctvom vzdelávacej inštitúcie každý rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. Ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. Ak ministerstvo nariadi preskúšanie, mediátor je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní mediátor nevyhovie, môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov.

Právomoci Ministerstva spravodlivosti SR vo vzťahu k mediátorom sú v súčasnosti vymedzené na oblasť registrácie a evidencie mediátorov, mediačných centier a mediačných vzdelávacích inštitúcií (§ 8 zákona o mediácii), resp. oblasť ďalšieho vzdelávania mediátorov a ich preskúšania v prípade, ak sa ďalšieho vzdelávania v súlade so zákonom o mediácii nezúčastňujú (§ 10a zákona o mediácii), resp. ak uchádzač o výkon činnosti mediátora opakovane neuspel pri odbornej skúške mediátora vykonávanej u vzdelávacej inštitúcie a požiada o svoje preskúšanie Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 9 ods. 3 zákona o mediácii).

Mediácia v trestnom práve

Za priekopníka v oblasti mediácie medzi poškodeným a obvineným na európskom kontinente je považovaná Veľká Británia. Na Slovensku bola mediácia v oblasti trestného práva inštitucionalizovaná zákonom č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch (ďalej aj „zákon o probačných a mediačných úradníkoch“). S mediáciou v oblasti občianskeho, obchodného, rodinného a pracovného práva má spoločné to, že umožňuje dosiahnuť výsledok, s ktorým budú spokojné obe strany. V mediácii v trestnom práve sú stranami sporu páchateľ trestnej činnosti a obeť daného trestného činu, ktorí sa za pomoci kvalifikovaného mediátora pokúšajú dospieť k dohode, a tým urovnať vzťah narušený spáchaným trestným činom.⁷⁾

Východiskom uplatnenia mediácie v trestných veciach je koncept tzv. restoratívnej justície