Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Účinky derogačného nálezu Ústavného súdu SR pri preskúmavaní návrhov všeobecných súdov: retroaktivita alebo prospektivita?

Príspevok sa zaoberá konkrétnou kontrolou ústavnosti právnych predpisov, ak návrh podáva všeobecný súd. Autor kriticky hodnotí judikatórny posun Ústavného súdu SR v tejto oblasti, pri čom poukazuje na normatívne rozdiely medzi čl. 125 a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právnu úpravu zákona o ústavnom súde. Okrem toho sa autor snaží vyvrátiť prezentované argumenty, ktoré viedli k reštriktívnemu vnímaniu návrhovej kompetencie všeobecných súdov v konaní o súlade právnych predpisov a argumentuje pri tom aj rozdielmi medzi intertemporalitou a retroaktivitou práva.

The paper analyses a specific judicial review when the proceeding is initiated by the courts of general jurisdiction. The author critically evaluates the shift in the case-law of the Slovak Constitutional Court and points to the normative difference between the Art. 125 and Art. 144 par. 2 of the Slovak Constitution as well as the legal regulation of the Act on the Constitutional Court. In addition, the author tries to refute the arguments that led to a restrictive perception of the power of general courts to initiate judicial review and highlights the differences between intertemporality and retroactivity of legal norms.

ĽALÍK, T.: Účinky derogačného nálezu Ústavného súdu SR pri preskúmavaní návrhov všeobecných súdov: retroaktivita alebo prospektivita?; Justičná revue, 76, 2024, č. 12, s. 1217 – 1230.

Kľúčové slová: ústavný súd, derogácia, retroaktivita, intertemporalita.

Key words: constitutional court, derogation, retroactivity, intertemporality.

Právne predpisy/legislation: Ústava SR; zákon č. 314/2018 Z. z.

ÚVOD
Banálnym sa javí konštatovanie, že právo podlieha zmenám.
1)
Čo si však vyžaduje viac intelektuálnej pozornosti a bystrosti, je skúmanie, aká inštitúcia realizuje zmeny v právnom poriadku a s akými dôsledkami. Tradične táto úloha pripadla suverénovi a už niekoľko storočí je za zmeny zodpovedný parlament ako zástupca ľudu, resp. sám ľud v rôznych formách priamej a participatívnej demokracie.
V ostatnom storočí sa v Európe objavuje nový hráč, ktorému patrí právomoc meniť rozsah záväzných pravidiel v spoločnosti: ústavný súd. Ústavný súd môže svoju kompetenciu derogácie využívať v mnohých typoch konania. V teórii práva majú derogačné právne normy dve základné funkcie: normatívnu a eliminačnú. Normatívna funkcia je založená na určovaní alebo spoluurčovaní obsahu právnych noriem prostredníctvom derogačných noriem. Eliminačná funkcia zasa vedie k strate záväznosti právnej normy.
2)
Tým, že ústavný súd vykonáva svoju kompetenciu pri skúmaní súladu právnych predpisov, vytvára novú právnu realitu.
My sme sa rozhodli preskúmať časové účinky derogačných nálezov ústavného súdu v špecifickom konaní, ktoré iniciovali všeobecné súdy a ktoré v posledných rokoch spôsobilo aj značný rozkol medzi sudcami štvrtého ústavného súdu.
Dá sa povedať, že aj keď štvrtý ústavný súd čelil bezprecedentnej výzve v podobe pandémie koronavírusu alebo rozhodoval niektoré politicky veľmi citlivé kauzy, doteraz najväčšie rozdelenie medzi sudcami spôsobila právomoc ústavného súdu posudzovať návrhy na konanie o súlade právnych predpisov zo strany všeobecných súdov v režime čl. 144 ods. 2 ústavy. Súdiac podľa stále pretrvávajúcich disentujúcich stanovísk niektorých sudcov sa zdá, že tento problém môže na ústavnom súde aj pretrvať. Cieľom príspevku je práve reagovať na niektoré argumenty, ktoré v diskusii medzi sudcami odzneli a reflektovať ich s poznatkami teoretickými, ale aj komparatívnymi, pričom nadviažeme na svoje predošlé výstupy, z ktorých budeme vychádzať.
3)
Tento príspevok je rozdelený na viacero častí. V prvej predstavíme normatívnu rovinu účinkov derogačných nálezov ústavného súdu podľa ústavy a zákona o ústavnom súde (ďalej ako "ZoÚS"). Druhá časť sa venuje hlavným argumentom, ktoré ústavný súd použil na zmenu svojej rozhodovacej činnosti voči všeobecným súdom. Tretia časť približuje rozdiely medzi záväznosťou práva, retroaktivitou a intertemporalitou, na ktoré ústavný súd nereflektuje v dostatočnej miere. Záverom poznatky zosumarizujeme.
NORMATIVITA
Do roku 2018 a
uznesenia ústavného súdu PL. ÚS 1/2018
sa časové účinky derogačného nálezu súdu pri návrhovej iniciatíve všeobecných súdov neobjavovali. Príkladmo možno spomenúť historicky prvé
uznesenie PL. ÚS 1/93
, kedy sa na ústavný súd obrátil Okresný súd Prievidza. V uznesení sa ústavný súd pridržiaval tézy o nezávislosti ústavného a všeobecného súdnictva ako dvoch oddelených zložiek súdnej moci s vlastnou právomocou. Ani tento predpoklad mu však nebránil v tom, aby vtedajší čl. 144 ods. 3 ústavy (dnešný ods. 2) vyložil tak, že ide o výnimku z nezávislosti zložiek súdnej moci a záver ústavného súdu je pre pýtajúci sa súd záväzný a spolu s ním je záväzný aj pre ostatné všeobecné súdy.
Na rozdiel od iných navrhovateľov v konaní o súlade právnych predpisov si ústavný súd začal vo vzťahu k všeobecným súdom vytvárať doktrínu prejudiciality. Od
uznesenia PL. ÚS 1/2018
ako najnovšie kritérium do prejudiciálnych otázok boli zaradené časové účinky derogačných nálezov.
4)
Ešte predtým, ako predstavíme kľúčové argumenty novej judikatórnej línie, dovolíme si jednu odbočku. Podľa najnovšej rozhodovacej činnosti časové účinky derogačného nálezu ústavný súd posudzuje vo fáze zisťovania podmienok konania. V zmysle ZoÚS sa však časové účinky majú posudzovať až po tom, ako súd vydá meritórne rozhodnutie. K uvedenému nás vedie nielen logický (časový účinok má význam len pri derogačnom náleze, pričom ústavný súd nevie, ako meritórne rozhodne), ale aj systematický a teleologický výklad ZoÚS. Právomoc ústavného súdu odmietnuť vec z titulu nedostatkov podmienok konania (§ 56) je - po prvé, upravená skôr ako časové účinky meritórneho rozhodnutia v konaní o súlade právnych predpisov (§ 91 až § 93 ZoÚS); a po druhé, v rámci zisťovania podmienok konania sa vôbec nenachádza časový účinok meritórneho rozhodnutia.
Z pohľadu teleologického výkladu je účelom podmienok konania zistiť, či sa o veci môže rozhodovať v merite veci a nie analyzovať, aké budú účinky meritórneho nálezu ústavného súdu, ktorým by návrhu všeobecného súdu vyhovel. Teda formálne ústavný súd nemá právomoc, aby mohol časové účinky svojich nálezov posudzovať v prípravnej fáze rozhodovania.
Okrem toho, ústava v čl. 125  priamo neupravuje časové účinky derogačných nálezov súdu. Ustanovuje jedine vecné dôsledky, teda čo sa stane s neústavným predpisom - strata účinnosti po publikácii nálezu v Zbierke zákonov SR, potom platnosti, ak je normotvorca nečinný
5)
, a nakoniec všeobecnú záväznosť. Odpoveď na otázku, kedy tieto časové dôsledky nastúpia, sa v ústave  nenachádza. Jedine zo všeobecných právnych zásad sa dá vyvodiť, že vecné účinky z hľadiska času majú nastať
ex nunc
v zmysle pravidla
lex retro non agit
.
Avšak znenie čl. 144 ods. 2 ústavy je odlišné od čl. 125 ústavy. Okrem zreteľných vecných dôsledkov pre konajúci súd (názor ústavného súdu je záväzný) sa v ňom nachádzajú aj časové dôsledky, ktoré vyplývajú z toho, že ten všeobecný súd, ktorý sa obrátil na ústavný súd, je rozhodnutím tohto súdu viazaný. To znamená (ako uvidíme ďalej), že derogačný nález má priamy vplyv na posudzovanú vec a má teda retroaktívne účinky. Navyše, na rozdiel od čl. 125 ods. 6 ústavy, ktorý stanovuje všeobecnú záväznosť, čl. 144 ods. 2 ústavy určuje osobitnú záväznosť.
Následne z týchto argumentov je možné prísť k záveru, že vzťah medzi čl. 125 a čl. 144 ústavyje vzťahom
lex generalis
a
lex specialis
, pretože čl. 144 upravuje osobitné konanie v špecifickom kontexte konkrétnej kontroly ústavnosti. Ústavodarca tak rozlišuje medzi aktívne legitimovanými subjektmi a toto rozlišovanie by mal brať do úvahy aj ústavný súd.
Aj z tohto čisto formálneho dôvodu je možné hodnotiť ako nie celkom korektnú judikatúru súdu od
uznesenia PL. ÚS 1/2018
, kedy (si) súd prvýkrát za viac ako 20 rokov svojej rozhodovacej činnosti začal posudzovať časové účinky svojich rozhodnutí v rámci predbežného prejednania veci.
ARGUMENTY VEDÚCE K ZMENE JUDIKATÚRY ÚSTAVNÉHO SÚDU
V uznesení
PL. ÚS 1/2018
ústavný súd prvýkrát zdôraznil, že derogačný nález v konaní iniciovanom všeobecným súdom má účinky
ex nunc
: "
Oba právne dôsledky uvedené v predchádzajúcom odseku nepochybne nastali, pretože právne normy, z ktorých vychádzajú, tvorili v tom čase súčasť právneho poriadku, požívali prezumpciu ústavnosti. Prípadný derogačný nález ústavného súdu vychádzajúci z návrhu krajského súdu na popísaných právnych následkoch nič zmeniť nemôže, lebo je spôsobilý spochybniť ústavnosť napadnutej právnej úpravy, ale bez účinkov na prejednávanú vec krajského súdu. Práve preto by derogácia napadnutej právnej normy neobnovila oprávnenie krajského súdu skúmať platnosť spornej výpovede z nájmu bytu. Pripustiť krajským súdom uvažovaný právny dôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu ústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte rešpektujúcom požiadavku právnej istoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom práve
(bod 34)."
Do ďalšej plejády novej rozhodovacej činnosti je možné zahrnúť
aj uznesenia ústavného súdu PL. ÚS 24/2020, PL. ÚS 5/2021
či
PL. ÚS 7/2021
, ktorými sa potvrdil nový trend. V týchto uzneseniach ústavný súd začal zvýrazňovať okrem časových účinkov svojich derogačných nálezov (účinky podľa ústavného súdu môžu byť len
ex nunc
) aj rovnoprávnosť všetkých aktívne legitimovaných subjektov a účinkov (prípadných) derogačných nálezov a prednosť právnej istoty pr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 12/2024

12/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov