Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 53/2020 z 31. 3. 2022 (vznik ušlého zisku a úrokov z omeškania z nárokov na náhradu ušlého zisku)

Predmetom sporu glosovaného rozhodnutia bola žaloba o náhradu ušlého zisku. Žalobca podal žalobu o zaplatenie náhrady ušlého zisku 25. apríla 2002. Zmluva, na základe ktorej mal žalobca dosahovať zisk, bola uzatvorená na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2005 a bola to zmluva s opakujúcim sa plnením. Žalobca si podanou žalobou uplatnil právo na zaplatenie celej náhrady ušlého zisku, t. j. za celé obdobie trvania zmluvy, a teda aj za obdobie, ktoré v čase podania žaloby ešte nenastalo.

Najvyšší súd SR, vedomý si uvedeného skutkového stavu, vyslovil v bode 15.3 uznesenia sp. zn. 4 Obdo 53/2020 z 31. 3. 2022 (ďalej aj "rozhodnutie") nasledujúci právny názor: "Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca podal žalobu o zaplatenie náhrady ušlého zisku 25. apríla 2002. Zmluva, na základe ktorej mal žalobca dosahovať zisk, bola uzatvorená na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2005. Žalobca si žalobou podanou 25. apríla 2002 uplatnil právo na zaplatenie celej náhrady ušlého zisku, t. j. za celé obdobie trvania Zmluvy. Žalobca v konaní zároveň odvodzuje nárok na zaplatenie náhrady ušlého zisku z denného vysielania relácie ,Predpoveď počasia', pred ktorou a po ktorej mal byť vysielaný sponzorský odkaz, z ktorého žalobca dosahoval zisk. Žalobca na základe toho v konaní vyčíslil a rovnako znalecké dokazovanie a odvolací súd vychádzali z priemerného denného zisku žalobcu, ktorý by žalobca dosahoval za riadneho plnenia Zmluvy žalovaným. V tu posudzovanej veci tak podľa dovolacieho súdu ide o čiastkové opakujúce sa plnenia na dennej báze, o ktoré žalobca v príčinnej súvislosti s protiprávnou udalosťou prišiel, a preto škoda vo forme ušlého zisku žalobcovi vznikala postupne každý deň počas celého obdobia pôvodne dohodnutého trvania Zmluvy a nevznikla ako celok v jeden moment."

Po vyriešení otázky splatnosti nárokov súd pokračoval v odôvodnení rozhodnutia v bode 15.8: "Žalovaný sa teda dostal do omeškania uplynutím dňa, kedy nastala splatnosť náhrady škody (ušlého zisku). V časti ušlého zisku vzniknutého do 25. júla 2002 sa tak do omeškania dostal 27. júla 2002. Vo zvyšnej časti potom omeškanie nastávalo postupne vždy deň nasledujúci po splatnosti príslušnej časti náhrady škody (ušlého zisku). V súlade s § 369 ods. 1 OBZ v príslušnom znení vzniklo žalobcovi momentom vzniku omeškania žalovaného právo na úrok z omeškania."

A napokon dospel súd v bode 15.10 rozhodnutia k záveru: "Pokiaľ preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 2 435 602,10 eur od 25. júla 2002 do zaplatenia, teda priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z celej sumy náhrady ušlého zisku uplatnenej žalobcom od momentu doručenia žaloby žalovanému, vychádza rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti z nesprávneho právneho posúdenia veci."

Akceptovať záver, že žiadať žalobným petitom priznanie úrokov z omeškania pre časti ušlého zisku, ktoré ešte nevznikli, sa javí ako spravodlivé už len z dôvodu akcesorickej povahy úrokov, z ktorej plynie, že príslušenstvo nemôže vzniknúť skôr ako istina. Na prvý pohľad sa zdá byť súdom nájdený okamih vzniku úroku z omeškania vcelku logickým záverom a potvrdením všeobecnejších akademických úvah o čase, kedy úroky z omeškania vznikajú.¹⁾

Pozorný čitateľ už možno postrehol, že vzhľadom na čas podania žaloby sa zdá, že najvyšší súd svojím záverom v podstate aproboval aj taký procesný postup, pri ktorom by žalobou podanou na súde malo byť možné sa úspešne domáhať aj priznania nároku na náhradu ušlého zisku, ktorý v čase jej podania ešte nevznikol. Najmä z tohto dôvodu považujeme toto rozhodnutie za hodné glosy.

Pre hlbšiu analýzu tohto rozhodnutia bude najprv potrebné priblížiť priebeh samotného konania.