Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo R 5/2023 z 27.4.2023, R 66/2023 (zánik vyživovacej povinnosti rodiča pri zmene študijného odboru dieťaťa)

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností v súkromnom práve. Jej účelom je, okrem iného, umožniť dieťaťu rozvíjať sa tak, aby bolo prínosom pre spoločnosť, aby sa vedelo samo živiť, aby sa samo mohlo usilovať o šťastie vo svojom živote, a to tak, aby raz mohlo jednak túto povinnosť rodičom oplatiť, keď oni sami budú potrebovať pomoc, a jednak rovnakú povinnosť plniť voči vlastným deťom. Bohužiaľ, právna úprava vyživovacej povinnosti je pomerne vágna, čo v praxi vyvoláva nejednu otázku. Možno preto len a len privítať každé rozhodnutie najvyšších súdnych inštancií, ktoré problematiku vyživovacej povinnosti objasňuje.

Práve jedným z takýchto rozhodnutí je aj glosované uznesenie, v ktorom sa najvyšší súd pokúsil objasniť jednu z najdôležitejších otázok vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom - otázku, dokedy táto povinnosť vlastne trvá. Otázka to pritom nie je úplne banálna, keďže zákon č. 36/2005 Z. z.  o rodine v tejto súvislosti uvádza len toľko, že táto povinnosť (§ 62 ods. 1). Táto zákonná formulácia celkom nepochybne pripúšťa viacero výkladov. Je preto prínosné, že sa vec dostala až pred najvyšší súd, ktorý tak mal možnosť tieto zákonné slová objasniť.

Dopredu však treba upozorniť, že najvyšší súd nepotreboval ozrejmiť všetky aspekty tejto otázky, ale len jeden z nich - či táto povinnosť trvá, alebo naopak, zaniká, ak plnoleté dieťa po ukončení bakalárskeho štúdia nepokračuje v magisterskom štúdiu na tom istom odbore, ale od začiatku začne nové vysokoškolské štúdium, hoci na príbuznom odbore. Ako bude vysvetlené nižšie, najvyšší súd túto otázku v prejednávanej veci rozhodol v prospech dieťaťa, teda tak, že vyživovacia povinnosť v takomto prípade nemusí automaticky, bez ďalšieho zaniknúť. S týmto názorom, myslíme si, možno súhlasiť.