Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 1/2022 zo 17. 5. 2022, R 2/2022 (vymáhateľnosť pohľadávky ako predpoklad odporovateľnosti)

1. Glosovaným rozhodnutím veľký senát najvyššieho súdu rozstrihol - hádam definitívne - jeden z najdiskutovanejších problémov nášho občianskeho práva, a to či je na určenie neúčinnosti ukracujúceho úkonu dlžníka v zmysle § 42a ods. 1 OZ nevyhnutné, aby veriteľovej ukracovanej pohľadávke svedčil exekučný titul, alebo postačuje, ak je pohľadávka žalovateľná v základnom súdnom konaní. Veľký senát sa, ako vyplýva z uvedenej právnej vety, priklonil k druhej alternatíve.

Ide pritom o veľmi starý spor, na ktorom sa nedokázala zjednotiť ani judikatúra, ani právnická spisba. Pôvodne boli jeho praktické dôsledky značné, najmä z pohľadu ukráteného veriteľa. Ak totiž pripustíme, že ukracovanej pohľadávke musí svedčiť exekučný titul, tak veriteľa vystavujeme riziku, že mu prepadne lehota na odporovanie ukracujúcemu úkonu, ak odporovaciu žalobu nepodal z dôvodu, že exekučný titul ešte nezískal (či už preto, lebo konanie o jeho pohľadávke stále trvá, alebo preto, lebo jeho pohľadávka ešte nie je splatná, takže ešte nemôže podať proti dlžníkovi žalobu o plnenie), resp. ak odporovaciu žalobu síce včas podal, no súd ju zamietne práve pre absenciu exekučného titulu.

Dnes sú tieto negatívne dôsledky značne v úzadí. Aj zástancovia názoru, že ukracovanej pohľadávke musí svedčiť exekučný titul, sú si totiž vedomí, že prepadnutie lehoty, resp. zamietnutie žaloby v prípade, ak veriteľ objektívne nie je schopný získať exekučný titul, nemôže obstáť. Preto ponúkajú riešenie spočívajúce v tom, že hoci je podmienkou úspechu v spore exekučný titul, súd odporovaciu žalobu pri jeho absencii nezamietne, ale odporovacie konanie preruší, až kým veriteľ exekučný titul nezíska. Pri takomto riešení je následok v zásade rovnaký ako pri názore, že žiadny exekučný titul nie je potrebný: ani v jednom prípade totiž nehrozí zamietnutie žaloby pre predčasnosť a následné prepadnutie odporovacej lehoty.

Oba názorové prúdy tak dnes smerujú k rovnakému cieľu - poskytnúť veriteľovi čo najširšiu ochranu pred márnym uplynutím odporovacej lehoty, ktorému objektívne nevie predísť. Podstata sporu teda už neleží ani tak vo význame výrazu "vymáhateľná pohľadávka", ale skôr v tom, ako procesne zabezpečiť ochranu veriteľa. Názorový prúd nevyžadujúci exekučný titul - reprezentovaný samotným veľkým senátom - zabezpečuje túto ochranu tak, že súd včas podanú odporovaciu žalobu prejedná a v prípade jej dôvodnosti jej vyhovie aj v prípade, ak ukracovaná pohľadávka nie je podložená žiadnym exekučným titulom. Opačný názorový prúd vyžadujúci exekučný titul - reprezentovaný predkladajúcim senátom 6C - ochranu veriteľa zas vidí v tom, že súd včas podanú odporovaciu žalobu nezamietne pre absenciu exekučného titulu, ale konanie preruší.

Vzhľadom na uvedené sa v tejto glose nebudeme zaoberať pôvodnou podstatou sporu, teda výkladom výrazu "vymáhateľná pohľadávka". Diskusia v tomto smere by bola jalová, pretože ako sme uviedli, podstata sporu dnes tkvie v niečom inom. Navyše, argumenty oboch názorových prúdov sú vzácne vyrovnané. Zbytočne by sme sa len točili v kruhu, čo by nás odkláňalo od toho, čo je v skutočnosti podstatné. Zameriame sa preto skôr na to, ktoré z dvoch uvedených riešení je procesne vhodnejšie a či sú namieste obavy, ktoré prezentuje názorový prúd vyžadujúci exekučný titul.

2. Začnime procesným riešením. Na odstránenie spomenutého rizika - že súd včas podanú odporovaciu žalobu z dôvodu absencie exekučného titulu odmietne ako predčasnú, v dôsledku čoho môže márne uplynúť prekluzívna trojročná odporovacia lehota, a to napriek tomu, že veriteľ objektívne získať exekučný titul ešte nemôže - názorový prúd vyžadujúci exekučný titul navrhuje, aby veriteľ mohol podať odporovaciu žalobu ešte pred získaním tohto titulu, pričom by sa odporovacie konanie prerušilo do času skončenia konania, v ktorom veriteľ uplatňuje voči dlžníkovi pohľadávku a ktorého cieľom je práve získanie exekučného titulu voči dlžníkovi. Toto riešenie, hoci nepochybne lákavé, má určité úskalia.

Po prvé, prerušenie konania (§ 164 CSP) by nemalo slúžiť na to, aby sa strane dávala možnosť počas prerušenia splniť podmienku, od ktorej je závislý úspech v prerušenom konaní. Názorový prúd vyžadujúci exekučný titul však presadzuje prerušenie konania práve na tento účel, teda s cieľom, aby veriteľ získal exekučný titul, aby boli splnené podmienky na jeho aktívnu vecnú legitimáciu. To znamená, že súd by vlastne v takomto prípade čakaním (teda svojím nekonaním) odstraňoval niečo, o čom vie, že to žalobca v danej chvíli nespĺňa. Išlo by o podobnú situáciu, ako keby súd konajúci o ešte nesplatnej pohľadávke žalobu nezamietol ako predčasnú, ale by konanie prerušil, kým nenastane čas splatnosti.

Po druhé, § 164 CSP smeruje ku konaniam, kde sa rieši predbežná otázka, ktorá má určitý význam pre prerušené konanie. Zároveň v zmysle