Vplyv odstúpenia od zmluvy na trvanie zabezpečenia

Občiansky ani Obchodný zákonník v rámci svojej pomerne skromnej úpravy následkov odstúpenia otázku trvania zabezpečenia plnení po odstúpení explicitne neupravujú. Ustálená súdna prax problém ďalšieho trvania zabezpečovacích práv argumentačne rieši výkladom terminačného účinku odstúpenia na zabezpečené práva vzniknuté zo zmluvy. Tým, že odstúpenie spôsobuje zánik všetkých zmluvných práv a povinností, z dôvodu akcesority zabezpečovacích práv automaticky spôsobuje zánik aj všetkých vedľajších záväzkov závislých od existencie zaniknutých hlavných záväzkov.¹⁾Hoci sú tradične účinkom obchodnoprávneho odstúpenia pripisované účinky ex nunc, a to na rozdiel od ex tunc účinku v občianskom práve, súdna prax nerozlišuje medzi vplyvom občianskoprávneho a obchodnoprávneho odstúpenia na trvanie zabezpečenia a aj v obchodnom práve argumentuje zánikom zabezpečenia v dôsledku zániku hlavnej pohľadávky.²⁾

Výnimkou je zabezpečenie po odstúpení od zmluvy o úvere, kde judikatúra konštantne potvrdzuje jeho ďalšie trvanie s argumentáciou založenou na špecialite § 506 OBZ vo vzťahu k všeobecnému vyporiadaciemu režimu v § 351 OBZ s tým, že v tomto prípade hlavný záväzok zo zmluvy o úvere (vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi) nezaniká, iba sa obsahovo mení v podmienkach, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť plniť (predovšetkým čo do lehoty splatnosti).³⁾

V nasledujúcej časti sa pokúsime navrhnúť alternatívne výkladové riešenie tejto právnej otázky, keďže interpretáciu účinku odstúpenia ako definitívneho zániku práv a povinností nevyhnutne nepovažujeme za jedinú možnú.

Obchodnoprávny režim následkov odstúpenia bol do zákona prevzatý podľa vzoru v CISG. V tomto má odstúpenie jednak prospektívne a nie retrospektívne účinky a pre prípad aspoň čiastočného plnenia zo zmluvy síce odstúpenie spôsobuje zánik hlavných zmluvných práv a povinností v pôvodnom obsahu, nespôsobuje však zánik zmluvného vzťahu, ale len zmenu v jeho obsahu. Zmluvný vzťah de facto pokračuje naďalej smerom k vzájomnému vyporiadaniu už poskytnutých plnení medzi stranami zmluvy. Reštitučné nároky sú preto v režime CISG považované za nároky zmluvnej povahy.⁴⁾

Pravdepodobne rovnako vieme vyložiť účinok odstúpenia aj v slovenskom obchodnom práve; hlavné práva a povinnosti sa odstúpením modifikujú na práva a povinnosti smerujúce k vyporiadaniu, so zachovaním zmluvných sekundárnych nárokov a tých dojednaní, ktoré odstúpením nestratili svoje opodstatnenie.⁵⁾ Rovnaké stanovisko zaujal pre obchodné právo aj najvyšší súd.⁶⁾Aj obchodnoprávne odstúpenie tak síce spôsobuje zánik hlavných zmluvných práv a povinností v ich pôvodnej podobe, nespôsobuje však ich definitívny zánik, ak sa po odstúpení materiálne modifikujú na nové, no stále zo zmluvy prameniace povinnosti vzájomného vrátenia poskytnutých plnení zo zmluvy.

V občianskom práve by zo znenia § 48 ods. 2 OZ bolo možné vyvodiť, že občianske právo pripisuje odstúpeniu nielen účinky zániku všetkých zmluvných práv a povinností, ale zakotvuje tiež fikciu neexistencie zmluvy ako právneho úkonu.⁷⁾ Ale vzhľadom na to, že aj v občianskom práve odstúpenie aktivuje povinnosť vrátenia už poskytnutých plnení, hoci formálne v podobe nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, obdobne ako v obchodnom práve by sme vedeli argumentovať aj v občianskom práve, že odstúpenie spôsobuje obsahovú zmenu vo vzájomných právach a povinnostiach medzi stranami zmluvy.⁸⁾ K rovnakému záveru dospela nemecká⁹⁾, ako aj švajčiarska¹⁰⁾právna veda a judikatúra, a to - podobne ako u nás - napriek predošlej doktríne o zániku zmluvy ako právneho titulu v dôsledku odstúpenia, a v prípade švajčiarskeho prístupu dokonca napriek výslovnému zákonnému odkazu na bezdôvodné obohatenie. Toto chápanie účinkov odstúpenia je dnes v tamojšej právnej spisbe známe ako teória premeny ( ).

Teória premeny sa opiera predovšetkým o účinky odstúpenia od zmluvy spočívajúce v obsahovej zmene pôvodného zmluvného záväzku. Hlavná zmluvná povinnosť vo svojej pôvodnej podobe zaniká, no po odstúpení je nahradená novou povinnosťou vrátiť naspäť poskytnuté zmluvné plnenie. Možno preto uzavrieť, že hoci formálne odstúpením dochádza k zániku pôvodných zmluvných záväzkov, materiálne vyvoláva ich obsahovú modifikáciu na zákonom predpokladanú reštitučnú povinnosť (§ 457 OZ; § 351 ods. 2 OBZ).

Argumentácia opierajúca sa o zánik zabezpečenia pre jeho akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému zabezpečenému záväzku sa preto javí ako mierne zjednodušujúca. V ďalšej časti príspevku navrhujeme rozlíšiť medzi situáciou, kde zmluvný záväzok zabezpečí sám dlžník, a medzi zabezpečením poskytnutým treťou osobou odlišnou od zmluvného dlžníka (ručiteľ či záložca).

Z