Vymedzenie kogentnosti pravidiel súkromného práva v návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka

Môj otec

Nasledovná úvaha bude venovaná len trom ustanoveniam navrhnutého legislatívneho textu: základným pravidlám dispozitívnosti a kogentnosti noriem súkromného práva. Nemá ambíciu byť podrobným rozborom problému kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel súkromného práva. Ten je odbornej obci nepochybne známy a nie je dôvod opakovať to, na čo je možné odkázať.¹⁾

Text sa môže zdať príliš kritický. To však nemá čitateľa pomýliť. Autora teší, že sa podarilo predložiť ďalší návrh, ktorý má ambíciu rekodifikovať súkromné právo, a to, navyše, vo vysokom štádiu legislatívnej pripravenosti.²⁾Keďže sa zúčastnil prác vo viacerých komisiách, dokáže uznať čas a námahu vynaloženú na takýto projekt. Rovnako ho ešte viac teší, že o návrhu bola Ministerstvom spravodlivosti SR iniciovaná odborná diskusia, a to v raketovom tempe. Uvedomujúc si, že ide len o návrh textu, do ktorého je stále priestor zasiahnuť, rád do diskusie prispeje. A či už počas odbornej diskusie pred návrhom textu, alebo počas cizelácie legislatívnych formulácií, mali by znieť prevažne kritické hlasy, samozrejme, konštruktívne kritické.³⁾

Nasledujúci text vychádza z predpokladu, že slová slúžia na vyjadrenie myšlienok a že nie sú náhodné. Zdanlivá banalita, ktorá je najmä v legislatívnom svete nevyhnutnosťou. Samozrejme, môžeme sa dovolávať tajomných princípov alebo myšlienok, ktoré nájdeme vždy len a ktoré budú slúžiť na opravenie či dotvorenie nejasného legislatívneho textu. Autor sa však nazdáva, že vhodná formulácia pravidiel je lepšia ako následné vzývanie mýtických bytostí.

Hamlet⁴⁾

Navrhnutý text novelizácie nahrádza súčasné vymedzenie kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel občianskeho práva v § 2 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") dvoma pravidlami v § 2 ods. 3 a 4 návrhu novelizácie Občianskeho zákonníka [ďalej len "(N)OZ"]. Považujem za prospešné vizualizovať súčasné a aj navrhované ustanovenia.

I----------------------------------------------------------------------------I I                                    § 2 OZ                                  I I                                                                            I I (3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a           I I povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne        I I nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho        I  I nemožno odchýliť.                                                          I I----------------------------------------------------------------------------I I                                   § 2 (N)OZ                                I I                                                                            I I (3) Každý si môže slobodne upraviť pomery odchylne od zákona; dbá pritom   I I na slobodu, dôstojnosť a práva iných.                                      I I (4) Od zákona sa nemožno odchýliť len vtedy, ak by to podľa rozumnej úvahy I I a s prihliadnutím na všeobecný ľudský cit pre dobro a spravodlivosť        I I odporovalo dobrým mravom alebo spoločenskému zmyslu zákona.                I I----------------------------------------------------------------------------I

S tým súvisí zmena vo vyjadrení dôvodov neplatnosti právnych úkonov v rámci všeobecnej klauzuly neplatnosti právnych úkonov. Namiesto § 39 OZ je navrhnutý nový § 48 (N)OZ.

 I----------------------------------------------------------------------------I I                                   § 39 OZ                                  I I                                                                            I I Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu I I alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.                           I I----------------------------------------------------------------------------I I                                  § 48 (N)OZ                                I I                                                                            I I Neplatný je právny úkon, ktorý sa zjavne prieči dobrým mravom alebo zjavne I I narušuje verejný poriadok, ako aj právny úkon, ktorý odporuje zákonu, ak   I I to zmysel a účel zákona vyžaduje.                                          I I----------------------------------------------------------------------------I

Veselá osoba⁵⁾

Už na prvý pohľad zaujme, že základné vymedzenie kogentnosti a dispozitívnosti pravidiel v (N)OZ je rozvrhnuté do dvoch ustanovení: § 2 ods. 3 a ods. 4 (N)OZ. Je sporné, či oba odseky upravujú tú istú situáciu alebo či majú dve rozdielne funkcie. Mohlo by sa zdať, že § 2 ods. 3 (N)OZ je skôr princípom, proklamáciou. Vyjadrený je však ako klasická permisívna právna norma s predpokladom a následkom. Zároveň nadväzuje na rovnakú situáciu ako odsek 4 - odchýlenie sa od zákona. Zdá sa preto, že zámer pisateľa bol nasledovný: najprv sa vymedzí, čo sa smie, potom, čo sa nesmie. Dve súvisiace pravidlá. To by mohol byť dobrý plán.

Výklad by sme mohli začať jasnejšie formulovaným § 2 odsek 4 (N)OZ. Ten totiž vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých nie je možné odchýliť sa od zákona (arg. " "). Obsahuje teda kritériá definujúce kogentnosť určitého pravidla zákona.⁶⁾ Iba v priestore vymedzenom odsekom 4 sa môžu subjekty odchýliť od zákona. To, ako sa môžu od neho odchýliť, vymedzí následne odsek 3.

Predmetné dve ustanovenia by sme preto mohli čítať v spojitosti nasledovne: " ."

Podľa navrhovaného § 2 ods. 3 (N)OZ si každý môže slobodne upraviť pomery odchylne od zákona; dbá pritom na slobodu, dôstojnosť a práva iných. Presný význam uvedeného ustanovenia nie je jasný. Môžeme predpokladať, že upravuje určitú modalitu (autor týchto riadkov sa schválne vyhýba slovu podmienky) odchýlenia sa od dispozitívnych pravidiel.

Formulačne vychádza zo súčasného stavu (§ 2 ods. 3 OZ), no pri podrobnejšom pohľade prináša aj zásadné formulačné zmeny.⁷⁾ Nie je zrejmé, či sú všetky vedomé a vecné, alebo len štylistické.

Po prvé, namiesto formulácie " " sa navrhuje použiť slovo " ". Nejde o triviálnu zmenu, keďže sa vypúšťa kritérium predmetu - občianskoprávnych vzťahov. To ale ešte nemôže znamenať, že by sa mal § 2 ods. 3 (N)OZ aplikovať nad rámec občianskoprávnych vzťahov. Predmetné kritérium sa aj po prípadnom prijatí daného ustanovenia môže (a má) odvodiť od vymedzenia pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Jeho formulačné vypustenie by si ale žiadalo vysvetlenie v dôvodovej správe.

Po druhé, už nie je potrebné, aby odchýlenie sa od zákona predpokladalo dohodu dvoch strán (účastníkov vzťahov), ale odchýliť sa od zákona bude možné aj jednostranne. Tento posun - a to aj oproti českému právu⁸⁾ - autor víta, zodpovedá aj zrejme prevažujúcemu názoru v právnej doktríne, podľa ktorej je možné zmeniť dispozitívne pravidlá pre rýdzo jednostranné úkony aj jednostranne.

Po tretie, už nejde o úpravu " " práv a povinností, ale o úpravu pomerov ako takých. Aj v tomto prípade navrhovateľ vypúšťa kritérium, ktoré indikuje súkromnoprávnu povahu vzťahov, o úpravu ktorých má ísť. Nepredpokladám však, že bol záujem rozšíriť pravidlo o dispozitívnosti do všetkých (právnych?) pomerov jednotlivca vrátane jeho verejnoprávneho statusu. Dvojnásobné vypustenie určitého súkromnoprávneho parametra zo zákonnej formulácie ale môže naznačovať určitý úmysel.

Taktiež sa slovné spojenie " " nahrádza menej presným pojmom " ". Navrhovaný text pojem "pomery" na vysvetlenie práv a povinností na inom mieste nepoužíva. V súčasnom právnom stave sa pojem "pomery" používa napríklad na označenie vzájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavby v § 135c ods. 3 OZ, inak ho používa skôr na označenie majetkových či osobných pomerov. Predpokladáme, že navrhovateľ nemal pred očami možnos