Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie
Príspevok sa venuje vzťahu určovacej žaloby a žaloby na plnenie. Autorka poukazuje na vývoj právnych názorov v tejto oblasti, ktorý prešiel turbulentným vývojom a priniesol dva odlišné názory na vzťah týchto dvoch žalôb. Príspevok porovnáva predmet určovacej žaloby a predmet žaloby na plnenie a dospieva k záveru, že ich predmet nie je totožný, z čoho uzatvára, že neplatí záver, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie. Autorka ďalej analyzuje dve situácie. Prvou je situácia, keď bola určovacia žaloba podaná pred podaním žaloby na plnenie, a druhou je situácia, keď určovacia žaloba bola podaná po skončení konania o žalobe na plnenie.
1. Vývoj názorov na vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie
Vývojom názorov na vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie sa zaoberal B. Dvořák.
1)
Začína skúmaním tohto vzťahu počas platnosti Civilního řádu soudního (CRS), kedy o vzťahu určovacej žaloby a žaloby na plnenie neboli pochybností, čo dokladá názorom V. Horu.
2)
Ten uvádza, že
"žaloby na plnění nevylučují žalob určovacích aneb naopak, poněvadž při nich nejde o týž nárok a také návrh není totožný".
Ten istý názor zastával aj F. Štajgr, ktorý ešte v roku 1945 tvrdil, že
"jedna v poměru k druhé netvoří překážku litispendence, neboť každá z nich má jiný předmět: předmětem určovací žaloby může být nanejvýše to, co je prejudiciální otázkou ve sporu o plnění".
3)
Tieto názory boli následne revidované. Možno poukázať na Štajgrov názor formulovaný v roku 1959, v ktorom tvrdí,
že "podáním žaloby na plnění je vytvořena překážka litispendence pro určovací žalobu o totéž právo nebo právní poměr"
.
4)
S názorom, že podaním žaloby na plnenie sa vytvára prekážka litispendencie pre neskoršiu určovaciu žalobu, resp. že právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie vytvára prekážku
rei iudicatae
pre kladnú alebo zápornú určovaciu žalobu, sa stretávame aj v novšej literatúre, konkrétne u J. Macura
5)
(pre
lis pendens
) a J. Steinera
6)
(pre prekážku
rei iudicatae
). Možno doplniť, že takto je vzťah obidvoch žalôb vnímaný aj v novšej komentárovej literatúre.
7)
Tento posun v porovnaní s pôvodným názorom nastal aj v súdnej praxi, a to v slovenskej, ako aj českej. Tá sa prikláňa k názoru, že
"právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku)".
8)
Súdy tento záver zhodne odôvodňujú tým, že
"je tomu tak preto, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa (či už výslovne, alebo mlčky) kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená určovacou žalobou a vychádza teda z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia"
.
9)
Opačné stanovisko k týmto názorom vyjadrila A. Winterová,
10)
podľa ktorej, keďže pri žalobe určovacej a žalobe na plnenie nejde o to isté, nevytvárajú jedna pre druhú prekážku litispendencie. V novších dielach tento opačný názor zastáva aj B. Dvořák,
11)
ako aj časť komentárovej literatúry.
12)
Tieto oponujúce názory sa prejavili aj v rozhodovacej činnosti českého ústavného súdu.
13)
Závery, že rozsudok o žalobe na plnenie vytvára prekážku
rei iudicatae
pre následnú žalobu o určenie, sa preniesli aj do súčasnej porekodifikačnej slovenskej komentárovej literatúry.
14)
Podľa M. Tomašoviča z hľadiska skúmania procesných podmienok prekážky
litispendencie
a prekážky
rei iudicatae
žalobný nárok na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie vytvára preto prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie (tak vyhovujúci, ako aj zamietajúci) je pre určovaciu žalobu prekážkou
rei iudicatae
. Tomašovič dodáva, že v opačnom poradí označené procesné prekážky nenastávajú. Žaloba na plnenie je procesne prípustná aj vtedy, ak sa skôr začalo konanie o určovacej žalobe, resp. ak bolo už o určovacej žalobe právoplatne rozhodnuté.Na druhej strane M. Števček
15)
sa v tom istom komentári vyjadruje odlišne. Podľa neho by sa mali doterajšie doktrinálne a judikatórne závery revidovať, pretože tieto chybné závery vyplývali z neexistencie účinnej právnej úpravy medzitýmneho rozsudku, na čo však už teraz poukazovať nemožno.
16)
Poukazuje na to, že právoplatnosť môže nadobudnúť len výrok rozsudku, nie závery uvedené v jeho odôvodnení - na tomto postuláte totiž stoja doterajšie názory na vzťah prejudiciálneho určenia a splnenia povinnosti. Dodáva, že výrok o splnení povinnosti nadobúda samostatnú právoplatnosť a pôsobí ako
res iudicata
iba vo vzťahu k rovnakým nárokom na splnenie povinnosti. Rovnako tak samostatný právoplatný výrok o určení pôsobí ako samostatná
res iudicata
len vo vzťahu k určovacím nárokom.Určitý posun v súdnej praxi prinieslo rozhodnutie českého najvyššieho súdu publikované ako R 82/2014.
17)
Podľa neho je žaloba o určenie prípustná, ak je právoplatné rozhodnutie o určenie podkladom pre zápis práva do určitého registra. V týchto situáciách rozsudok o plnenie, ktorý vychádza z tých istých skutkových okolností, nevytvára prekážku
rei iudicatae.
Toto riešenie nepovažujeme za koncepčné, k čomu sa vyjadríme v nasledujúcich riadkoch.2. Porovnanie predmetu určovacej žaloby a žaloby na plnenie
Základom posudzovania vzťahu medzi určovacou žalobou a žalobou na plnenie je uvedomenie si toho, že v nich nejde o tú isté vec. Zatiaľ, čo určovacou žalobou sa má určiť existencia alebo neexistencia práva alebo právneho vzťahu,
18)
žalobou na plnenie sa žalobca domáha určitého plnenia, ktoré z tohto právneho vzťahu plynie. Žaloba na plnenie je exekučným titulom, na základe ktorého musí žalovaný splniť určitú povinnosť, čo nemožno povedať o určovacom rozsudku, ktorý vlastnosťou vykonateľnosti nedisponuje.
19)
Nemožno teda poprieť, že žalobný návrh (petit) týchto žalôb nie je rovnaký, hoci obidve žaloby vychádzajú z rovnakého skutkového základu.Pre pochopenie tohto vzťahu je potrebné si uvedomiť aj to, že predmet akejkoľvek žaloby tvoria dve zložky, a to relevantné skutkové okolnosti (skutkový základ) a žalobný návrh (petit). Tento pohľad na predmet žaloby sa v podstate nezmenil, rovnako ho vnímala predvojnová, ako aj povojnová doktrína.
Takisto platí, že právoplatnosť nadobúda len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie (§ 228 ods. 1 CSP). Savignyho teória o tom, že právoplatnosť nadobúda aj odôvodnenie (
Rechtskraft der Gründe
), vychádzajúca z náuky o prvkoch (
Elementarlehre
), nebola prijatá už pri tvorbe nemeckého Zivilprocessordnung (ZPO) v roku 1877.
20)
Vzhľadom na to, že pri žalobe o plnenie súd rozhodne o určení práva ako o prejudiciálnej otázke, má sa za to, že určovacia žaloba je obsahovo užšia ako žaloba na plnenie, ktorá ju prekrýva. Tento názor nepovažuje za správny B. Dvořák,
21)
ktorý poukazuje na to, že obidve žaloby charakterizujú odlišné žalobné návrhy. Ich predmety považuje za obsahovo rozdielne a podľa neho sa vymykajú porovnávaniu "čo do šírky". Tento porovnávací prístup možno uplatňovať len pri žalobách rovnakého druhu (napr. žaloby na zaplatenie 5 000 eur a 10 000 eur vychádzajú z rovnakého skutkového základu). Pri posudzovaní identity vecí nemožno klásť dôraz len na jeden identifikačný znak (skutkový základ) a na ďalší (žalobný petit) rezignovať. Práve žalobný návrh ukazuje, akej súdnej ochrany sa žalobca domáha.Nesprávne sú tie závery, ktoré vychádzajú z toho, že na základe oboch žalôb je rozhodované o totožnom práve alebo totožnom právnom vzťahu.
22)
Tieto závery preferujú kritérium totožnosti skutkových okolností a zastierajú kritérium totožnosti žalobného návrhu.
23)
Žalobný návrh určuje, akého druhu súdnej ochrany sa žalobca domáha. Ak určovacia žaloba plní inú funkciu ako žaloba na plnenie,
24)
platí to v nemenšej miere aj pre rozhodnutie o nich.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6/2022
