Dohody v konaní o dedičstve

Dedičské konanie je nesporovým súdnym konaním. Je upravené v tretej časti, piatej hlave, v § 175a až 175zd zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP"). Pre nesporové konanie je charakteristická zásada oficiality. Dominius litis (pánom sporu) je súd a nie účastník konania. Súd z úradnej moci a vo verejnom záujme zisťuje skutočnosti podstatné pre konanie aj v prípade, ak ich účastníci nenavrhnú a pokračuje v konaní dovtedy, kým sa nenaplní jeho účel.

Účastníctvo v dedičskom konaní je vymedzené II. definíciou, teda účastníkom je ten, kto je takto označený zákonom. Ustanovenie § 175b OSP za účastníkov dedičského konania označuje také osoby, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Kto je dedičom poručiteľa určuje hmotné právo, konkrétne § 461 a na neho nadväzujúce § 473 až 480 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OZ"). Ak súd v rámci dedičského konania zistí, že niekomu svedčí závetný alebo zákonný dedičský titul, stáva sa táto osoba účastníkom konania. V priebehu konania sa okruh účastníkov môže meniť. Osoba, ktorá bola pôvodne účastníkom konania ako dedič, ním prestane byť napríklad z dôvodu smrti, odmietnutia dedičstva, uznania závetu alebo z dôvodu preukázania skutočností, že jej dedičský titul nesvedčí. Môže ale nastať aj opačná situácia, a to, že osoba, s ktorou súd nekonal, preukáže, že je dedičom, napríklad závetom alebo dôkazom preukazujúcim taký príbuzenský vzťah, ktorému svedčí zákonný dedičský titul. Skutočnosti významné pre posúdenie, kto je účastníkom konania, zisťuje súd ex offo. O účastníctve v konaní súd nevydáva osobitné uznesenie. Ak však s uvedenou osobou už začal konať, je povinný ju o tom, že nie je účastníkom konania, upovedomiť, aby si mohla uplatniť svoje práva postupom podľa § 175l ods. 1, resp. § 175y ods. 2 OSP.

Ak v dedičskom konaní nie sú zistení žiadni zákonní alebo závetní dedičia, stáva sa účastníkom konania štát. Štát môže byť účastníkom konania aj ako závetný dedič. Účastníkmi konania sú aj poručiteľovi veritelia, ak sa vyporiadava ich pohľadávka inak ako zo zákona (inak ako podľa § 470 OZ), ak je dedičstvo predlžené a prenecháva sa na úhradu dlhov veriteľom, alebo ak je dedičstvo predlžené a vykonáva sa likvidácia dedičstva. Ani o účasti alebo neúčasti veriteľov v konaní sa nevydáva osobitné rozhodnutie, veritelia sa o tejto skutočnosti iba upovedomujú. Účastníkom dedičského konania je aj usporiadateľ pohrebu, ak sa mu vydáva nepatrný majetok a konanie sa zastavuje. Pre účely tohto článku však jeho účasť v konaní nemá význam.

Procesným právom účastníka konania je byť predvolaný na pojednávanie a právo sa ho zúčastniť, právo vyjadrovať sa k priebehu konania a právo podávať návrhy. Rovnako má právo na doručovanie písomností a právo podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok.

Ako už bolo spomenuté, dedičské konanie je konanie podriadené zásade oficiality, ale zároveň ako nesporové konanie predpokladá možnosť účastníkov konania uzatvárať procesné dohody, ako aj dohody vo veci samej. Účastníci majú zákonom výslovne predpokladanú možnosť uzatvoriť tieto dohody:

1. dohoda o vyporiadaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalého manžela (§ 175l OSP),

2. dohoda o všeobecnej cene majetku (§ 175o ods. 1 OSP),

3. dohoda o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov (§ 175p OSP),

4. dohoda o vyporiadaní dedičstva (§ 482 OZ).

V rámci všeobecnej poučovacej povinnosti by súd mal v zmysle § 5 OSP o možnosti dedičov uzatvoriť dohodu vždy poučiť. Ak k dohode ku ktorejkoľvek procesnej alebo vecnej otázke nedôjde, Občiansky súdny poriadok upravuje procesný postup súdu, ktorému sa budeme bližšie venovať pri tej ktorej procesnej situácii.

Samotné neuzatvorenie dohody nemusí znamenať v konaní spornú situáciu. Spor v dedičskej veci riešený v § 175k OSP sa môže týkať sporu o dedičské právo (t.j. o tom, kto je dedičom) a sporu o to, čo patrí do dedičstva. Ak je predmetom sporu dedičské právo, dedičský súd sám posúdi právnu otázku veci. Ak je ale predmetom sporu skutkový stav, od ktorého závisí posúdenie otázky dedenia, dedičský súd túto situáciu nerieši a odkáže toho dediča, ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby si ho uplatnil v sporovom konaní osobitnou žalobou. Iná miera riešenia sporných situácií je v prípade sporu o zaradenie aktív alebo pasív do dedičstva. V tomto prípade sa súd obmedzí na zistenie tejto spornosti (najčastejšie do zápisnice alebo do odôvodnenia uznesenia, ktorým sa rozhoduje vo veci samej). Spornosťou aktív alebo pasív dedičstva sa rozumejú sporné dôkazy (najmä listinné dôkazy a vyhlásenia účastníkov konania) o tom, či aktívum alebo pasívum patrí ku dňu smrti do dedičstva po poručiteľovi. Spornosť by nemala byť iba tvrdená. Súd sa pred tým, ako konštatuje spornosť aktív a pasív, musí oboznámiť so skutočnosťami, ktoré túto spornosť zakladajú. Ustanovenie § 175y ods. 1 OSP umožňuje účastníkom konania domáhať sa rozhodnutia o tom, či aktívum alebo pasívum patrí do dedičstva osobitnou žalobou v sporovom konaní. Túto žalobu je možné podať počas aj po právoplatnom skončení dedičského konania.¹⁾

Účastníci konania sa nemôžu dohodnúť na otázkach, na ktoré dávajú odpoveď kogentné ustanovenia dedičského hmotného práva. Patrí tu napríklad určenie okruhu dedičov, posúdenie platnosti závetu, určenie dedičskej spôsobilosti.

Podľa § 175l ods. 1 OSP ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

Účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "bezpodielov