Dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania

Vychádzal zo zistenia, že bližšie označenými súdnymi rozhodnutiami bol zamietnutý návrh žalobkyne na zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov k bytu č. 45, ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na J. ul. č. 12 v K. a bolo určené, že výlučným nájomcom tohto bytu je žalovaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa predmetný byt na J. ul. č. 12 v K. užívala od r. 1975 ako manželka žalovaného, ktorému tento byt bol pridelený do užívania ako byt podnikový podľa § 66 zákona č. 41/64 Zb., a že predmetný byt nikdy neužívala protiprávne, ale vždy ako manželka žalovaného a byt užíva aj po rozvode manželstva účastníkov. Na základe vykonaného dokazovania (predovšetkým listinných dôkazov: stanoviska Miestneho úradu Mestskej časti K., potvrdenia Obecného úradu v R. zo 17. novembra 1998 a zo 14. marca 2000, rozhodnutia Štátneho notárstva K., výpovedí účastníkov a svedkov P. K., A. G., P. B., P. S. a H. Dz.), vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 1, § 139 ods. 2 a § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") a § 5 ods. 1 zákona č. 189/92 Zb. dospel k právnemu záveru, že aj keď žalobkyni nevzniklo právo nájmu k predmetnému bytu na J. ul. č. 12 v K., pretože nepochybne išlo o byt podnikový, ktorý bol žalovanému pridelený jeho zamestnávateľom Krajským výborom Z., pokiaľ ide o priznanie bytovej náhrady, bolo potrebné analogicky podľa § 713 ods. 1 OZ priznať rovnaké právne postavenie a tomu zodpovedajúcu právnu ochranu aj žalobkyni ako bývalej manželke žalovaného, ktorá po rozvode manželstva byt užíva.

V zásade platí, že manžel, ktorý je povinný byt vypratať má nárok na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu podľa § 712 ods. 2 OZ a len výnimočne, ak súd v konkrétnej prejednávanej veci zistí, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže rozhodnúť, že takýto manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. V prípade žalobkyne má táto nárok na bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania z dôvodu, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. 41 v obci R., ktorý je užívania schopný a má možnosť v tomto dome bývať. Tvrdenie žalobkyne o údajne narušených vzťahoch medzi ňou a jej matkou sa súdu javilo ako účelové, pretože ňou uvádzaná príčina zhoršenia vzťahov medzi ňou a matkou nebola vykonaným dokazovaním preukázaná a svedkyňa A. G. (jej sestra) vo svojej výpovedi za príčinu narušenia vzťahov označila celkom inú skutočnosť. Aj tvrdenie žalobkyne o tom, že tento dom nie je užívania schopný z dôvodu rôznych závad, považoval za účelové, keďže v tomto dome bývajú matka aj sestra žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"). Zohľadnil, že v celom rozsahu vyhovel návrhu žalovaného o určenie, že