Lehota na prípravu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu protistrany v spore

1. Okresný súd G. rozsudkom: a/ určil, že žalovaná v druhom rade neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu tým, že v odôvodnení rozhodnutia z 21. mája 2003 č. UBD - 760 - 1/2003 (ďalej len "rozhodnutie UBD") uviedla, že žalobca nespĺňa všetky požadované kritériá odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti podľa § 7 ods. 14 a 15 a § 25 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia UBD (ďalej len "zákon č. 483/2001 Z.z.), hoci žalobca požadované kritériá spĺňal, b/ žalovanej v druhom rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní náhradu nemajetkovej ujmy 30 126 eur (podľa opravného uznesenia sumu 3 319,39 eur), c/ žalobu voči žalovanej v prvom rade zamietol, d/ žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že žalobca bol zamestnancom P. b. a.s., kde pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa divízie riadenia kríz. Keď P. b., a.s. požiadala 28. apríla 2003 o predchádzajúci súhlas so zvolením žalobcu za nového člena predstavenstva, ktorý sa vyžadoval pre ustanovenie žalobcu do novej funkcie v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z., žalovaná v prvom rade rozhodla, že požadovaný súhlas neudeľuje. Rozhodnutie UBD odôvodnila tým, že po posúdení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti navrhovaného kandidáta podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. a podľa jej Opatrenia č. 12/2001 dospela k záveru, že kandidát nespĺňa všetky požadované kritériá.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom žalobcu, že tento záver nebol opodstatnený, rozhodnutie UBD zasiahlo do osobnostných práv žalobcu a malo nepriaznivý vplyv na jeho súkromný a pracovný život, predovšetkým odbornú povesť a postavenie v P. b., a.s. Na tomto základe súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca sa dôvodne podľa § 11 a nasl. OZ domáha ochrany osobnosti, v rámci ktorej žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 3 OZ). Rozhodnutím UBD, ktoré nezohľadnilo splnenie zákonom určených kritérií pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť žalobcu, bolo totiž neoprávnene zasiahnuté do jeho osobnostných práv takým spôsobom a s takými dôsledkami, ktoré opodstatňujú aj priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V danom prípade je pasívne legitimovanou žalovaná v druhom rade, ktorá prostredníctvom žalovanej v prvom rade (o. i.) plní úlohy na úseku bankového dohľadu. Žalobu voči žalovanej v prvom rade zamietol z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie.

2. Krajský súd na základe odvolania žalobcu a žalovanej v druhom rade napadnutý rozsudok vo veci samej, týkajúcej sa nepeňažného, zmenil; určil, že žalovaná v prvom rade neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti tým, že v odôvodnení rozhodnutia UBD uviedla, že žalobca nespĺňa všetky požadované kritériá odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti podľa § 7 ods. 14 a 15 a § 25 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. Vo zvyšku žalobu v tejto časti voči žalovanej v prvom rade a celkom voči žalovanej v druhom rade zamietol. Zároveň vo zvyšku veci samej voči žalovanej v prvom rade a v časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vyslovil názor, že formálna právoplatnosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia UBD netvorí v danom prípade prekážku uplatňovania práva žalobcu na ochranu osobnosti. Skutočnosť, že v konaní podľa § 247 a nasl. OSP dôjde k prieskumu zákonnosti a postupu niektorého rozhodnutia správneho orgánu [v danej veci išlo o konanie vedené podľa tohto ustanovenia na Najvyššom súde SR, ktorý uznesením z 5. septembra 2007 konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia UBD zastavil], nebráni tomu, aby sa dotknutý subjekt domáhal ochrany osobnosti, do ktorej bolo odôvodnením tohto rozhodnutia zasiahnuté.

Odvolací súd konštatoval, že kritériá odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sú v zákone č. 483/2001 Z.z. ustanovené taxatívne, v danom prípade však nebolo preukázané, že by žalobca nesplnil čo i len jedno z nich. Zodpovednosť za zásah do osobnosti však nenesie žalovaná v druhom rade, ale žalovaná v prvom rade, ktorá bezprostredne zasiahla do práv žalobcu a vo vzťahu k štátu má relatívne samostatné postavenie. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok zmenil a určil, že do osobnostných práv žalobcu neoprávnene zasiahla žalovaná v prvom rade. Žalobu voči nej zamietol v tej časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že splnil ustanovené kritériá. Žalobu voči žalovanej v druhom rade zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie. Vo zvyšku veci samej (čo do priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) a vo vzťahu k trovám konania napadnutý rozs