Obnova konania pred ústavným súdom (1.)

To, že niektoré z týchto štátov následne zaviedli obnovu konania pred ústavným súdom bolo dôsledkom toho, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") aj na tento typ konania aplikuje článok 6 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie a v niektorých prípadoch konštatoval porušenie práva na prístup k ústavnému súdu (napr. rozs. Ďurďovič a Trančíková proti Slovenskej republike zo 7. októbra 2014, rozs. Franek proti Slovenskej republike z 11. februára 2014, rozs. Avdić a ostatní proti Bosne a Hercegovine z 19. novembra 2013), či porušenie práva na nestranný súd v disciplinárnom konaní proti sťažovateľovi, ktoré bolo vedené pred ústavným súdom ako jedinou inštanciou (napr. rozs. Harabin proti Slovenskej republike z 20. novembra 2012). Vzhľadom na charakter týchto porušení nebolo možné v týchto prípadoch zabezpečiť nápravu obnovou konania pred všeobecnými súdmi, ale výlučne obnovou konania pred ústavným súdom.

Pokiaľ ide o príklady z iných štátov zaujímavý je prípad Avdić a ostatní proti Bosne a Hercegovine, v ktorom ESĽP dospel k porušeniu práva sťažovateľov na prístup k ústavnému súdu. Dôvodom zamietnutia ich ústavnej sťažnosti bola skutočnosť, že Ústavný súd Bosny a Hercegoviny nezískal požadovanú väčšinu piatich sudcov a z toho dôvodu účinne nerozhodol o ich prípade. ESĽP zistil, že pravidlo 40 ods. 3 Rokovacieho poriadku ústavného súdu ustanovuje, že ak sa plenárneho zasadnutia ústavného súdu zúčastní menej ako deväť sudcov, sťažnosť je zamietnutá, ak najmenej päť sudcov nehlasuje rovnako o návrhu. ESĽP priznal sťažovateľom z titulu nemajetkovej ujmy 3 600 eur. Vo svojom rozsudku neodkázal na potrebu obnovy konania pred ústavným súdom. Ústavný súd Bosny a Hercegoviny 30. mája 2014 v súvislosti s výkonom rozsudku ESĽP zmenil svoje pravidlá s tým, že ak ESĽP dospeje k záveru o porušení práva na prístup k súdu v konaní pred ústavným súdom, je dotknutá strana oprávnená požiadať ústavný súd v lehote troch mesiacov o obnovu konania. Dňa 24. a 25. septembra 2014 Ústavný súd Bosny a Hercegoviny povolil obnovu dotknutých konaní a posúdil meritum ústavných sťažností (AP-3197/07 Avdic, AP-2749/08 Kovačevic a AP-3080/09 Adamovic). Rozhodnutia prijal väčšinou hlasov. Okrem uvedených individuálnych opatrení prijatých s cieľom vykonať rozsudok ESĽP zmenil Ústavný súd Bosny a Hercegoviny v rámci všeobecných opatrení prijatých v súvislosti s výkonom rozsudku svoje pravidlá tak, že pokiaľ sudcovia nevedia dosiahnuť väčšinu, hlas predsedu ústavného súdu má váhu dvoch hlasov, čím odstránil aj príčinu porušenia identifikovaného v rozsudku ESĽP. Aj na základe uvedeného VM RE skonštatoval, že Bosna a Hercegovina splnila svoj záväzok podľa článku 46 ods. 1 Dohovoru a rozhodol o ukončení sledovania výkonu tohto prípadu rezolúciou CM/ResDH(2015)170 prijatou 4. novembra 2015.

Článok 46 Dohovoru zakotvuje záväzok zmluvných strán riadiť sa právoplatným rozsudkom ESĽP vo všetkých prípadoch, ktorých sú stranami, a dohľad nad výkonom zveruje Výboru ministrov Rady Európy (ďalej len "VM RE"). Rozsudok, ktorým ESĽP konštatoval porušenie Dohovoru alebo jeho protokolov, ukladá žalovanému štátu nielen povinnosť vyplatiť dotknutým osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj povinnosť zvoliť všeobecné a/alebo, ak je to nevyhnutné individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté vo vnútroštátnom právnom poriadku za účelom ukončenia porušenia konštatovaného ESĽP a uskutočniť akúkoľvek možnú nápravu jeho dôsledkov takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu, v akom to je možné, obnovená existujúca situácia pred zisteným porušením. Dňa 19. januára 2001 VM RE schválil členským štátom Odporúčanie č. R (2000)2 o obnove alebo opätovnom prerokovaní niektorých prípadov na vnútroštátnej úrovni na základe rozsudkov ESĽP. V odporúčaní sa okrem iného uvádza, že skúsenosti VM RE pri vykonávaní dohľadu nad výkonom rozsudkov ESĽP ukázali, že za určitých okolností obnova konania, resp. opätovné prerokovanie prípadu predstavuje najúčinnejší, ak nie jediný prostriedok na dosiahnutie restitutio in integrum. Odporúčanie sa zmieňuje predovšetkým o prípadoch, keď poškodená strana naďalej trpí vážnymi negatívnymi dôsledkami spôsobenými sporným vnútroštátnym rozhodnutím, ktoré nie sú dostatočne napravené spravodlivým zadosťučinením a nemôžu byť odstránené inak, než opätovným prerokovaním veci, resp. obnovou konania a rozsudok ESĽP vedie k záveru, že napadnuté vnútroštátne rozhodnutie je v merite veci v rozpore s Dohovorom, alebo zistené porušenie spočíva v procesných pochybeniach alebo nedostatkoch takej závažnosti, ktorá vrhá vážne pochybnosti na výsledok vnútroštátneho konania, ktoré bolo predmetom sťažnosti. V nadväznosti na toto odporúčanie následne 28. septembra 2000 aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu č. 1226 (2000) o výkone rozsudkov ESĽP, ktorou vyzvalo členské štáty Rady Európy na vnútroštátnu úpravu konania, ktorá by umožňovala prieskum pôvodných konaní v dôsledku odsudzujúcich rozsudkov ESĽP.

Na príslušné odporúčania Rady Európy vyzývajúce členské štáty zaviesť možnosť opätovného prerokovania veci na vnútroštátnej úrovni na základe rozsudku ESĽP, slovenský zákonodarca v roku 2005 reagoval jednak v rámci rekodifikácie Trestného poriadku, jednak novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"). Pokiaľ ide o rekodifikovaný Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z. v z. n. p. - ďalej aj "TP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, ustanovenie § 394 ods. 4 TP výslovne zakotvilo, že skutočnosťou skôr neznámou a odôvodňujúcou povolenie obnovy konania je aj rozhodnutie ESĽP, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu SR alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť. Pokiaľ ide o Občiansky súdny poriadok, zákonom č. 341/2005 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2005, bolo ustanovenie § 228 OSP doplnené o možnosť účastníka návrhom na obnovu konania napadnúť právoplatný rozsudok aj v prípade, ak ESĽP vo svojom rozsudku rozhodol alebo d